63. kapitola
Súd nad národmi
1 Kto to prichádza z Edomskej krajiny, z mesta Bocry, v odeve sfarbenom na červeno, majestátny vo svojom plášti, kráčajúci plný sily? "To som ja, ktorý hovorím pravdu, ja, ktorý mám moc zachrániť." 2 Prečo tá červeň na tvojich šatách, prečo máš odev ako ten, čo šliape hrozno v lise? 3 "Sám som šliapal v lise, nikto nebol so mnou z môjho ľudu. Šliapal som ich s veľkým hnevom, pošliapal som ich rozhorčene; ich krv striekala na moje rúcho, poškvrnil som si celé šaty. 4 Lebo mám v srdci deň pomsty, prišiel rok, v ktorom mám vykúpiť svojich. 5 Obzerám sa, ale pomocníka niet, s úzkosťou vidím, že mi nik nepomáha! Mojím pomocníkom bolo len moje rameno, pomáhalo mi len moje rozhorčenie. 6 Nahnevane som šliapal národy, zdrvil som ich rozhorčene, na zem som vylial ich krv." Rozjímanie o dejinách Izraela
7 Vyrozprávam prejavy Jahveho lásky, všetky Jahveho činy, všetko, čo Jahve pre nás vykonal; jeho veľkú dobrotu k Izraelovmu domu, všetko, čo urobil pre nich vo svojej láske, vo svojom veľkom milosrdenstve. 8 Povedal: "Zaiste, je to môj ľud, deti, ktoré ma nesklamú" a stal sa ich záchrancom; 9 vo všetkých ich ťažkostiach nezachránil ich jeho posol či anjel, ale on sám. On sám ich vykúpil, lebo ich miloval, lebo mu ich bolo ľúto, zdvihol ich a niesol po všetky dávne dni. 10 Ale oni sa búrili a zarmucovali jeho svätého Ducha. Vtedy sa im stal nepriateľom a sám začal bojovať proti nim. 11 Nato si ľud spomenul na dávne dni a na toho, kto vytiahol svoj ľud: kde je ten, kto ich vyviedol od Nílu s pastierom svojho stáda? Kde je ten, kto vložil doň svojho svätého Ducha, 12 kto so svojou slávnou mocou kráčal po pravici Mojžišovej, kto rozdelil vody pred nimi, aby si urobil večné meno, 13 kto ich viedol hlbinami ako koňa púšťou, bez potknutia, 14 ako statok, čo zostupuje dolinou, Jahveho Duch ich viedol na odpočinok. Tak si viedol svoj ľud, aby si urobil večné meno. 15 Zhliadni z neba, pozri z tvojho svätého a slávneho príbytku! Kde je tvoja žiarlivá láska a tvoja moc? Či mi nechceš prejaviť svoj súcit a svoju lásku? 16 Veď ty si náš otec! Hoci nás Abrahám nepozná a Izrael nás neuznáva, Jahve, ty si náš otec, odpradávna máš meno "Náš Vykupiteľ". 17 Jahve, prečo nás necháš blúdiť ďaleko od tvojich ciest a dovolíš, aby nám srdcia stvrdli, že sa ťa prestávame báť? Vráť sa z lásky k svojim sluhom, z lásky ku kmeňom, svojmu dedičstvu! 18 Len nakrátko tvoj svätý ľud užíval svoje dedičstvo, naši nepriatelia pošliapali tvoju svätyňu. 19 Zostali sme ako ľud, nad ktorým si nevládol od vekov, čo nikdy nenosil tvoje meno. Kiež by si roztrhol nebesia a zostúpila – pred tvojou tvárou by sa vrchy triasli,