6. kapitola
Izaiášovo povolanie
1 V roku smrti kráľa Oziáša videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne a vlečka jeho rúcha napĺňala Chrám. 2 Okolo neho sa vznášali serafíni. Každý mal po šesť krídel, dvoma si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. 3 A vzájomne si prevolávali tieto slová: "Svätý, svätý, svätý je Jahve Cebaot, celá zem je plná jeho slávy." 4 A od zvuku toho hlasu triasli sa veraje brán a Chrám sa naplnil dymom. 5 Vtedy som skríkol: "Beda mi! Stratený som! Veď ja som človek nečistých perí a bývam medzi ľuďmi nečistých perí a moje oči videli Kráľa, Jahveho Cebaot." 6 Vtedy priletel ku mne jeden zo serafínov so žeravým uhlíkom, ktorý vzal kliešťami z oltára, 7 ním sa mi dotkol úst a povedal: "Pozri, toto sa dotklo tvojich perí, spadla z teba tvoja vina, tvoj hriech je odpustený." 8 Vtedy som počul hlas Pána, ktorý vravel: "Koho mám poslať? Kto bude naším poslom?" Povedal som: "Tu som ja, pošli mňa." 9 Povedal mi: "Choď a povedz tomuto ľudu: Môžete počúvať a počúvať, ale rozumieť nebudete. Môžete sa dívať a dívať, ale nebudete vidieť. 10 Rozum tohto ľudu je otupený, uši majú hluché a oči zaslepené, takže očami nemôžu vidieť ani ušami počuť, ani chápať rozumom, aby sa mohli obrátiť a boli uzdravení." 11 Vtedy som sa spýtal: "Dokedy, Pane?" A on povedal: "Kým mestá nespustnú a nebudú bez obyvateľov a domy bez ľudí, 12 kým zem nebude spustošená a pustá. Kým Jahve nevyženie ľudí ďaleko a v celej krajine nezavládne prázdnota. 13 A ak v nej zostane desatina ľudí, aj tá bude znovu zničená ako terebinta, ako dub, z ktorého pri stínaní zostal iba peň. Z toho pňa vypučí sväté semeno."