5. kapitola
Pieseň o vinici
1Zaspievam môjmu priateľovi svoju pieseň lásky o jeho vinici: Môj priateľ mal vinicu na úrodnom úbočí. 2Okopal ju, skálie z nej vyzbieral a vysadil ju červenou révou. Uprostred vystaval strážnu vežu a vytesal aj lis do skaly. Očakával, že mu zarodí pekné hrozno, ale ona urodila plané. 3A teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia judskí, súďte medzi mnou a mojou vinicou! 4Čo som ešte mal urobiť pre svoju vinicu a neurobil som? Prečo mi teda urodila plánky, keď som očakával pekné hrozno? 5No teraz vám poviem, čo urobím svojej vinici: vytrhám živý plot, aby ju spustošili, zrúcam jej múr, aby ju pošliapali. 6Obrátim ju na divočinu, nebude strihaná ani okopávaná, nech zarastie tŕním a bodľačím. Aj oblakom prikážem, aby na ňu nepršali dážď. 7Lebo vinica Jahveho Cebaot je dom Izraela, obyvatelia Júdu sú jeho vybraný sad. Očakával právo a hľa, krviprelievanie, spravodlivosť a hľa, výkriky utláčaných.Kliatby
8Beda tým, ktorí pridávajú dom ku domu a pripájajú roľu k roli, kým všetko miesto neobsadia, takže zostanú jediní bývať v krajine! 9V ušiach mi znie slovo Jahveho Cebaot: Veru, mnohé domy budú opustené, veľké a krásne domy budú bez obyvateľov. 10Lebo desať jutár vinice dá necelý okov, päť meríc osiva urodí pol merice. 11Beda tým, ktorí od včasného rána nalievajú sa opojným nápojom a vysedávajú neskoro do noci rozpálení vínom! 12Na hostinách majú harfy a citary, tamburíny, flauty a víno, ale Jahveho dielo si nevšímajú, nevidia to, čo on urobil. 13Preto sa môj ľud tratí, ani si to neuvedomuje, jeho šľachtici mrú hladom a jeho ľud usychá smädom. 14Preto podsvetie roztvára svoj pažerák, rozškľabuje svoje bezodné ústa a do nich padajú šľachtici i ľud, aj so svojím hlukom a plesaním. 15Smrteľník bol pokorený, človek bol ponížený, pyšní museli sklopiť oči. 16Ale Jahve Cebaot sedí vysoko a súdi, svätý Boh prejavuje svoju svätosť spravodlivosťou. 17Barance sa budú pásť ako na svojom pašienku, kozy budú spásať lány, kde sa kedysi vypásal dobytok. 18Beda tým, čo priťahujú trest na seba ako vola na povraze a hriech ako jalovicu na žinke; 19tým, čo hovoria: "Nech sa ponáhľa, nech urýchli svoje dielo, aby sme ho videli; nech sa priblíži a uskutoční plán Svätého Izraelovho, aby sme ho poznali!" 20Beda tým, čo zlé volajú dobrým a dobré zlým, ktorí nazývajú tmu svetlom a svetlo tmou, ktorí volajú horké sladkým a sladké horkým! 21Beda tým, ktorí sa považujú za múdrych a sami si myslia, že sú rozumní! 22Beda tým, ktorí sú hrdinami pri pití vína a junákmi pri miešaní liehovín, 23čo za úplatok oslobodia vinníka a spravodlivému upierajú spravodlivosť. 24Preto ako jazyk ohňa hltá plevy a seno v plameni zaniká, tak ich korene zhnijú a ich kvet sa rozletí ako prach, lebo odmietli zákon Jahveho Cebaot, pohrdli slovom Svätého Izraelovho.Jahveho hnev
25Preto vzplanul Jahveho hnev proti svojmu ľudu, vystrel proti nemu svoju ruku a udrel ho, až sa zatriasli hory a ich mŕtvoly ležali po uliciach ako smeti. Ale týmto sa jeho hnev neutíšil, jeho ruka zostáva stále vystretá.Výzva nájazdníkom
26Zdvihne znak vyzývajúci do vojny ďaleký národ, hvizdom ho privolá až z konca sveta a ten pribehne ihneď a ochotne. 27Medzi nimi nik nie je ustatý, nik sa nepotkýna, nikto nie je ospalý, nikto nedrieme, nikto si neodpasuje opasok z drieku a nikto nemá roztrhnuté remence na obuvi. 28Šípy majú naostrené a všetky luky napnuté, kopytá ich koní, povedal by si, to kremeň, kolesá ich vozov – sťa víchor! 29Ich rev je rev levíc, revú ako levíčatá, ručia, keď uchytia korisť, odnesú ju, kde im ju nik nevytrhne. 30Nad ich vojskom to hučí v tom čase ako hukot mora. Ak pozrieš na zem, hľa, temnota a úzkosť, svetlo zakryli temné mrákavy.