59. kapitola
Kajúci žalm
1 Nie, Jahveho ruka nie je prikrátka, že by nemohol zachrániť, ani nie je hluchý, že by nemohol počuť, 2 ale vaše hriechy otvorili priepasť medzi vami a vaším Bohom. Vaše viny spôsobili, že si zakrýva tvár pred vami a nechce vás počuť. 3 Lebo ruky máte poškvrnené krvou a svoje prsty zločinmi; vaše pery hovoria lož a váš jazyk rozpráva podlosť. 4 Nikto nezačína súdny spor spravodlivo, nikto ho neprejednáva svedomito; spoliehajú sa na prázdne slová, hovoria nepravdy, počnú zlobu a porodia zločin. 5 Liahnu vreteničie vajcia, pradú vlákna pavučiny. Kto z ich vajec je, zomrie, a z rozpučených vylezú zmije. 6 Z ich vlákien nebudú šaty, neoblečú si to, čo vytvorili; ich skutky sú skutky zločinné, ich ruky sú poškvrnené násilím. 7 Ponáhľajú sa páchať zlo, náhlia sa vylievať nevinnú krv. Ich myšlienky sú myšlienky zločinné, ničenie a zrúcaniny na ich cestách. 8 Nepoznajú cestu k pokoju, niet spravodlivosti v ich počínaní, narobili si krivolaké chodníčky a kto po nich kráča, pokoj nemá. 9 Preto je právo ďaleko od nás a spravodlivosť nás nedostihne, očakávali sme svetlo, ale tu je samá tma, žiaru zory, ale kráčame vo tmách. 10 Ako slepí ohmatávame múr, tápeme ako ľudia bez očí, potkýname sa na poludnie ako za súmraku, ako mŕtvi v pustom podsvetí. 11 Všetci mumleme ako medvede, ako holubice vzdycháme neprestajne. Očakávame spravodlivosť, a niet jej, vyslobodenie, a to je ďaleko od nás. 12 Veru, napáchali sme premnohé zločiny proti tebe, naše hriechy svedčia proti nám. Áno, svoje zločiny máme stále na mysli, uznávame svoje viny: 13 proti Jahvemu sme sa vzbúrili, zapreli sme ho, prestali sme nasledovať svojho Boha, vo svojej mysli sme počali a uvážili lož a šírili sme ju urážlivými a odbojnými slovami. 14 Tak zatláčajú právo do pozadia a spravodlivosť musí stáť obďaleč, lebo pravda kríva na námestí a statočnosť ta nesmie vstúpiť. 15 Tak je pravda opustená a tí, čo sa vyhýbajú zlu, sú pokladaní za bláznova. Jahve to videl a nepáčilo sa mu, že niet spravodlivosti. 16 Videl, že nikto nepomáha, čudoval sa, že nik nezakročí. Vtedy jeho rameno prinieslo víťazstvo, pomohla mu jeho spravodlivosť. 17 Odial sa spravodlivosťou ako pancierom, na hlavu si dal prilbu spásy, odel si šat pomsty, zahalil sa plášťom horliaceho hnevu. 18 Odplatí im podľa skutkov, hnevom svojim protivníkom, trestom svojim nepriateľom. Aj ostrovom dá ich odplatu. 19 Od západu budú mať v úctivosti Jahveho meno a Jahveho slávu od východu slnka, lebo príde ako dravá rieka, nad ktorou sa vznáša Jahveho dych, 20 príde ako vykupiteľ Siona pre všetkých z Jakuba, ktorí sa odvrátia od svojich zločinov. Jahveho výrok. Výrok
21 A toto je moja zmluva s nimi, hovorí Jahve: Môj duch, ktorý spočíva na tebe a moje slová, ktoré som vložil do tvojich úst, nikdy sa nevzdialia z tvojich úst ani z úst tvojho potomstva, ani z úst detí tvojich potomkov, hovorí Jahve, odteraz až naveky.