Predchádzajúca kapitola

51. kapitola

Izrael je vyvolený a požehnaný

1Počúvajte ma vy, čo hľadáte spravodlivosť, ktorí hľadáte Jahveho. Pozrite na Skalu, z ktorej ste vytesaní, na jamu, z ktorej vás vytiahli!
2Pozrite na svojho otca Abraháma a na Sáru, ktorá vás zrodila! Keď som ho povolal, bol iba jeden, ale ja som ho požehnal a rozmnožil. 3Áno, Jahve poteší Sion, poteší všetky jeho zrúcané príbytky, jeho pustý kraj zmení na raj a jeho vyschnutú zem na Jahveho záhradu; zavládne tu radosť a veselosť, spevy vďaky a chvály.

Vláda Božej spravodlivosti

4Počúvaj ma, ľud môj, ó, môj národ, počúvaj ma pozorne! Lebo ja vydávam zákon, moje právo urobím svetlom národov.
5Moja spravodlivosť je blízko, moja spása žiari, moje rameno potresce národy. Ostrovy a pobrežia dúfajú vo mňa, spoliehajú sa na moje rameno. 6Zdvihnite oči k nebesiam a pohliadnite dolu na zem: veru, nebesá sa rozplynú ako dym, zem sa zoderie ako šat a jej obyvatelia pomrú ako muchy; moja spása však potrvá večne a moja spravodlivosť nikdy nezanikne. 7Počúvajte ma vy, čo viete, čo je správne, ľud, ktorý nosí môj zákon v srdci! Nebojte sa posmeškov ľudí, nedajte sa zastrašiť ich urážkami! 8Lebo moľ ich rozožerie ako šaty, chrobač ich rozhlodá ako vlnu, ale moja spravodlivosť bude trvať večne a moja spása od pokolenia do pokolenia.

Jahve sa zobudí

9Zobuď sa, zobuď sa, odej sa silou, Jahveho rameno! Zobuď sa ako za dávnych dní, za minulých pokolení. Či si ty nerozsekalo Rahaba na kúsky a neprebodlo Draka?
10Či si to ty nevysušilo more, vody Veľkej priepasti a z morského dna nespravilo cestu, aby ňou prešli vykúpení? 11Tak sa vráti ľud, ktorý Jahve vyslobodí, a príde na Sion s veselými výkrikmi, ovenčený večnou radosťou: zmocní sa ich radosť a veselosť, utečie smútok a plač.

Jahve ich uteší

12To ja, ja sám vás uteším. Kto si ty, že sa bojíš smrteľného človeka, ľudského syna, krehkého ako tráva?
13Zabúdaš na Jahveho, svojho Stvoriteľa, ktorý rozostrel nebesia a založil zem, preto sa neprestávaš deň čo deň triasť pred zúrivosťou utláčateľa, hotového zničiť ťa. Ale kde je tá utláčateľova zúrivosť? 14Ten, čo sa pod ňou hrbil, bude čoskoro oslobodený, nezomrie v jame a nezostane bez živobytia. 15Ja som Jahve, tvoj Boh, moje meno je Jahve Cebaot. Ja som rozrazil more, že vlny hučali, 16aby som nebesia osadila na miesto a založil zem a povedal Sionu: "Ty si môj ľud." Svoje slová som ti vložil do úst, skryl som ťa v tieni svojej ruky.

Zobúdzanie Jeruzalema

17Preber sa, preber sa, vstaň, Jeruzalem! Ty si pil z ruky Jahveho čašu jeho hnevu, až do dna si vyprázdnil opojnú čašu.
18Zo všetkých detí, ktoré si splodil, nik ťa nevedie, zo všetkých detí, ktoré si vychoval, nik ťa nechopí za ruku. 19Dve nešťastia ťa postihli a kto zažiali s tebou? Plienenie a ničenie, hlad a meč, kto ťa uteší? 20Tvoje deti ležia nevládne na rohoch všetkých ulíc ako antilopy chytené do siete, omámené Jahveho hnevom, hrozbou tvojho Boha. 21Preto teraz počuj toto, nešťastník, spitý, ale nie od vína: 22Toto hovorí Pán Jahve, tvoj Boh, obranca tvojho ľudu: Pozri, beriem ti z ruky čašu omamnú, už nikdy nebudeš piť z pohára môjho hnevu. 23Teraz ho dám do rúk tvojim trýzniteľom, čo ti hovorievali: Ľahni si na zem, nech prejdeme po tebe! A ty si im musel podkladať chrbát ako zem, ako cestu pre chodcova.