49. kapitola
Druhý spev o sluhovi
1 Ostrovy, čujte ma, pozor dávajte, ďaleké národy! Jahve ma povolal už od narodenia, od matkinho lona spomenul mi meno. 2 Z môjho jazyka urobil ostrý meč, ukryl ma pod ochranu svojej ruky; urobil zo mňa zaostrený šíp, skryl ma vo svojom tulci. 3 Potom mi povedal: "Ty si môj sluha, Izraela, tebou sa preslávim." 4 Ale ja som povedal: "Nadarmo som sa namáhal, pre nič, zbytočne som mrhal silou!" Ale moje právo je u Jahveho, moja odmena je u môjho Boha. 5 Teraz však hovorí Jahve, ten, čo si ma formoval za sluhu od matkinho lona, aby som mu naspäť priviedol Jakuba, zhromaždil mu Izraela; – budem oslávený u Jahveho, môj Boh je moja sila; – 6 povedal: "To je primálo pre teba ako môjho sluhu, aby si pozdvihol Jakubove kmene a naspäť priviedol pozostalých z Izraela, lež ja ťa urobím svetlom národov, aby si zaniesol moju spásu až do končín zeme." 7 Takto hovorí Jahve, zástanca Izraela, jeho Svätý, tomu, ktorého život je znevažovaný, ktorým opovrhujú národy, otrokovi tyranov: Keď ťa králi uzrú, vstanú si, keď ťa uvidia kniežatá, poklonia sa k zemi, kvôli Jahvemu, ktorý je verný, kvôli Svätému Izraelovmu, ktorý ťa vyvolil. Radostný návrat
8 Takto hovorí Jahve: V milostivom čase som ťa vyslyšal, pomohol som ti v deň spásy. Sformoval som ťa, urobil som ťa zmluvou pre ľud, aby si pozdvihol krajinu, aby si znovu podelil spustošené dedičné polia, 9 aby si povedal zajatým: "Vyjdite na slobodu" a tým, čo sú v temniciach: "Poďte na svetlo." Budú pásť stáda popri všetkých cestách, na každom kopci nájdu pastviny. 10 Nebudú trpieť hlad a smäd, neuškodí im horúci vietor ani slnečný úpal, lebo ich povedie ten, ktorý ich miluje, a privedie ich k zurčiacim prameňom. 11 Zo všetkých vŕškov porobím cesty a svoje cesty navysoko vysypem. 12 Pozrite, prichádzajú zďaleka, títo od severu a od západu a tamtí z krajiny Sinim. 13 Plesajte, nebesia, veseľ sa, zem, hory, zahučte víťaznými spevmi, lebo Jahve potešil svoj ľud, zľutoval sa nad svojím utrápeným ľudom. 14 Ale Sion vraví: "Jahve ma opustil, Pán na mňa zabudol." 15 Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa, môže nemilovať svoje vlastné dieťa? I keby niektorá zabudla, ja na teba nezabudnem. 16 Tvoje múry sú ustavične predo mnou, vryl som ich do dlaní svojich rúk. 17 Ponáhľajú sa, čo ťa znova stavajú, čo ťa rúcali a ničili, utekajú preč. 18 Rozhliadni sa dokola a všimni si: pozri, ako sa schádzajú, ako sa všetci k tebe zbiehajú. Na môj život – to je Jahveho výrok – vyzdobíš sa nimi všetkými ako šperkami, ovinieš si ich sťa nevesta. 19 Veru, tvoje spustošené a opustené mestá, tvoja zničená krajina budú úzke pre tvojich obyvateľov a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia. 20 Deti, ktorých si bola zbavená, povedia ti do uší: "Toto miesto mi je príliš tesné, urob mi miesto, kde budem bývať!" 21 A ty si pomyslíš: "Ktože mi týchto porodil? Veď ja som bola bezdetná a neplodná. Ktože ich vychoval, veď ja som bola vyhnaná a odvrhnutá. Zakiaľ som bola samotná, kde boli títo?" 22 Pán Jahve hovorí: Pozri, pokyniem pohanom, vztýčim znak pre národy: prinesú ti synov v náručí a dcéry ti donesú na svojich pleciach. 23 Králi ti budú pestúnmi a ich kňažné tvojimi dojkami. Tvárou k zemi padnú pred tebou, budú lízať prach tvojich nôh. Vtedy poznáš, že ja som Jahve, a nebudú sklamaní, čo dúfajú vo mňa. 24 Či možno silákovi vytrhnúť korisť alebo zajatca vyslobodiť z moci tyrana? 25 A Jahve odpovedá: Zajtra bude vyslobodený aj z moci siláka, korisť bude tyranovi vytrhnutá. Ja sa postavím proti tým, čo sa proti tebe stavajú, a tvoje deti vyslobodím. 26 Tvojim utláčateľom dám jesť ich vlastné telo, ich vlastnou krvou ich opijem ako novým vínom, tak pozná každý človek, že ja, Jahve, som tvoj záchranca, že tvojím vykupiteľom je Mocný Jakubov.