43. kapitola
Boh je ochranca a osloboditeľ Izraela
1 Teraz toto hovorí Jahve, tvoj Stvoriteľ, ó, Jakub, ten, čo ťa utvoril, ó, Izrael: Neboj sa, ja som zaplatil výkupné za teba, povolal som ťa tvojím menom: ty si môj. 2 Ak musíš prebrodiť hlboké vody, budem s tebou, ak rieky, nestrhnú ťa, ak musíš prechádzať ohňom, neohoríš, plamene ťa nepopália. 3 Veď ja som Jahve, tvoj Boh, Svätý Izraelov, tvoj spasiteľ. Egypt dávam za teba ako výkupné, Etiópiu a Sebu namiesto teba. 4 Lebo si drahocenný v mojich očiach, vzácny si a ja ťa milujem. Preto vydám ľudí namiesto teba a národy za tvoj život. 5 Neboj sa, lebo ja som s tebou, od východu privediem tvoje potomstvo, pozbieram ťa zo západu. 6 Severu poviem: Vydaj ich! A juhu: Nezdržiavaj ich! Priveď mojich synov zďaleka domov a moje dcéry z končín zeme, 7 všetkých, čo nosia moje meno, ktorých som stvoril na svoju slávu, ktorých som utvoril a zdokonalil. Jahve je jediný Boh
8 Vyveď tento ľud, ktorý je slepý, hoci má oči, a ktorí sú hluchí, hoci majú uši! 9 Nech sa zídu všetky národy, nech sa zhromaždí všetok ľud! Kto z nich môže o tom podať správu, porozprávať nám o dávnych veciach? Nech predvedú svojich svedkov a dokážu, že majú pravdu, alebo nech počúvajú a povedia: To je pravda! 10 Mojimi svedkami ste vy – Jahveho výrok – vy ste ten sluha, ktorého som si vyvolil, aby ste ma poznali, verili vo mňa a pochopili, že som to ja. Predo mnou nebolo nijakého boha, ani po mne nebude. 11 Ja, ja som Jahve, a okrem mňa nik nemôže spasiť. 12 Ja som sa zjavil, spasil a vyhlásil, u vás nebolo cudzieho boha a vy ste mojimi svedkami – Jahveho výrok – ja som Boh. 13 Ja som Boh od večnosti, nik sa nemôže vytrhnúť z mojej ruky. Keď ja chcem niečo urobiť, kto môže spraviť, aby sa to nestalo? Proti Babylonu
14 Takto hovorí Jahve, váš vykupiteľ, Svätý Izraelov. Poslal som po vás do Babylonu, strhnem všetky závory väzení a výkriky Chaldejcov zmenia sa na žiaľ. 15 Ja som Jahve, váš Svätý, Stvoriteľ Izraela, váš kráľ. Zázraky nového exodu
16 Takto hovorí Jahve, ktorý otvoril cestu cez more a chodník cez dravé vody, 17 ktorý vyviedol na súd vozy a kone, celé vojsko s jeho hrdinami; mŕtvi ležia, už nikdy nepovstanú, ako knôt dotleli, zhasli. 18 Prestaňte spomínať udalosti minulé, nemyslite už na dávne veci! 19 Lebo pozrite: činím čosi nové, práve teraz to nastáva, vari nebadáte? Aj cez púšť urobím cestu a v stepi otvorím rieky. 20 Divá zver bude ma chváliť, šakaly a pštrosy, lebo som zaviedol vodu do púšte a rieky do stepi, aby som napojil svoj ľud, svojho vyvoleného. 21 Tento ľud, ktorý som si vychoval, bude rozhlasovať moju slávu. Nevďačnosť Izraelova
22 Ale ty, Jakub, si ma nevzýval, hej, omrzel som ťa, Izrael. 23 Nepriniesol si mi baránky na celopal, neuctieval si ma svojimi obetami. Neobťažoval som ťa dožadovaním sa obiet, neunavoval som ťa žiadaním kadidla. 24 Nekupoval si mi vonnú trstinu za peniaze, nesýtil si ma tukom svojich obiet. Ale obťažoval si ma svojimi hriechmi, unavoval si ma svojimi zločinmi. 25 Ale ja, ja sám, kvôli sebe samému zotriem tvoje viny, na tvoje hriechy si nebudem spomínať. 26 Spomeň si na mňa, prejednajme to spolu, prehovor ty, ospravedlň sa! 27 Tvoj prvý otec zhrešil, tvoji tlmočníci sa vzbúrili proti mne. 28 Preto som zhodil kniežatá svätyne, Jakuba som vydal kliatbe a na Izraela som priviedol potupu.