42. kapitola
Prvý spev o sluhovi
1Toto je môj sluha, jemu pomáham, môj vyvolený, v ktorom mám zaľúbenie. Obdaril som ho svojím duchom, on rozšíri Boží zákon medzi národmi. 2Nekričí, nevykrikuje, nevyvoláva po uliciach. 3Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí. Spravodlivo vysluhuje právo. 4Nezlyhá a neustúpia, kým nezavedie spravodlivosť na zemi. Aj ostrovy čakajú na jeho náuku. 5Takto hovorí Boh, Jahve, ktorý stvoril a rozostrel nebesá, ktorý stvoril zem a čo na nej rastie, ktorý dal dych ľudu, čo prebýva na nej, a ducha tým, čo po nej chodia: 6"Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti, vzal som ťa za ruku, sformoval som ťa, urobil som ťa zmluvou pre svoj ľud a svetlom pre národy, 7aby si otvoril oči slepým, aby si vyviedol väzňov zo žalára a z temnice všetkých, čo tam sedia v tmách. 8Ja som Jahve, to je moje meno. Svoju slávu inému nedáme, ani svoju úctu neprepustím modlám. 9Pozri, prvé predpovede sa uskutočnili a teraz vám naznačujem nové; prv, než sa rozvinú, oznámim vám ich."Víťazný spev
10Spievajte Jahvemu novú pieseň, spievajte mu chvály po celej zemi, vy, čo sa plavíte po mori a všetky morské tvory, aj vy, obyvatelia pobreží a ostrovov! 11Nech jasá púšť i jej osady, aj tábory kedarských kočovníkov! Nech kričia od radosti obyvatelia mesta Sely, nech sa ozývajú výkriky z temien vrchov! 12Nech všetci šíria Jahveho slávu, nech rozhlasujú jeho chválu na pobrežiach i na ostrovoch. 13Jahve napreduje ako mocný bojovník, zápolí ako hrdina, kričí, vydáva bojovný pokrik a víťazí nad svojimi nepriateľmi. 14"Dlho som sa neozýval, mlčal som a ovládal som sa, teraz sa rozkričím ako rodička, budem kričať až do udychčania. 15Spustoším vrchy a kopce, vysuším všetku ich zeleň, rieky premením na suchú zem a jazerá vysuším. 16Povediem slepých cestou, ktorú nepoznajú, prevediem ich chodníkmi, o ktorých nevedia, temnotu pred nimi premením na svetlo a ich krivé cesty na priame. Toto urobím a nič nevynechám. 17Tí, čo dúfajú v modly, čo považujú modly za svojich bohov, zutekajú hrozne zahanbení."Zaslepenie Izraela
18Počúvajte, hluchí! Slepí, otvorte oči, aby ste videli! 19Kto je slepý, ak nie môj sluha? Kto je hluchý ako posol, ktorého posielam? (Kto je slepý ako môj priateľ a hluchý ako Jahveho sluha?) 20Veľa si videl, ale si tomu nevenoval pozornosť, uši si mal otvorené, ale si nepočul. 21Jahve chcel kvôli svojej spravodlivosti dodať veľkosti a slávy svojmu Zákonu, 22lenže toto je ľud ozbíjaný a vzatý ako korisť, všetci ležali poviazaní v jamách, poskrývaní po väzniciach. Boli odvlečení ako korisť bez nádeje na záchranu, boli ozbíjaní a nik nežiada náhradu. 23Kto z vás to chce vypočuť? Kto si to všíma a chce počúvať pre budúcnosť? 24Kto to vydal Jakuba lupičovi a Izraela lúpežníkom? Či to neurobil Jahve, proti ktorému sme zhrešili? Nechceli kráčať po jeho cestách, nechceli poslúchať jeho Zákon. 25Preto vylial na Jakuba svoj horúci hnev a hrôzy vojny. Roznietil plamene navôkol, ale on to nepochopil, vypálil ho, lež on si to nevzal k srdcu.