41. kapitola
Kýros – nástroj Jahveho
1Zamĺknite a počúvajte ma, vzdialené krajiny, hor sa, národy! Nech predstúpia a nech hovoria, poďme spolu na súd! 2Kto vzbudil od východu toho, ktorému víťazstvo kráča v pätách? Kto mu vydal národy pod moc a podrobil mu kráľov? Jeho meč ich drví na prach a jeho luk ich ženie sťa plevu vo vetre. 3Vyháňa ich a v bezpečí prechádza cestou, ktorej sa jeho nohy sotva dotýkajú. 4Čie je to dielo? Kto to uskutočnil? Ten, kto ľudské rody povolal od počiatku. Ja, Jahve, ja som prvý a budem aj posledný. 5Videli to ostrovy a zľakli sa, vzdialené krajiny sa trasú, blížia sa, prichádzajú. 6Každý pomáha svojmu druhovi, každý povzbudzuje svojho brata: 7zlievač posmeľuje zlatníka, ten, čo pracuje mlatkom, toho, čo bije na nákovu. Vyhlasuje, že zvarenie je pevné a upevní sochu klincami, aby nepadla.Jahve vyvolil Izrael a chráni ho
8Ty však, Izrael, môj sluha, ty, Jakub, ktorého som vyvolil, potomstvo môjho priateľa Abraháma, 9teba som vzal od končín zeme, teba som povolal z ďalekých krajín, tebe som povedal: "Ty si môj sluha, teba som vyvolil, nezavrhol som ťa." 10Neboj sa, lebo ja som s tebou, nestrachuj sa, lebo ja som tvoj Boh; ja ťa posilňujem, ja ti pomáham, ja ťa držím svojou pravicou mojej spravodlivosti. 11Pozri, zahanbení a pokorení budú všetci, čo proti tebe zúria, budú obrátení v nič a zahynú, čo sa proti tebe stavali. 12Budeš ich hľadať, ale ich nenájdeš, čo proti tebe útočili, budú obrátení v nič, budú zničení, čo bojovali proti tebe. 13Lebo ja, Jahve, tvoj Boh, držím ťa za tvoju pravicu, ja ti hovorím: "Neboj sa, prichádzam ti na pomoc!" 14Neboj sa, Jakub, ty červíček, ani vy, chudáci Izraelovi, ja sám ti prichádzam na pomoc. To je Jahveho výrok. Tvojím vykupiteľom je Svätý Izraelov. 15Pozri, spravím z teba ostré mláťacie vlačuhy, nové, osadené zubami. Rozmlátiš vrchy a rozdrvíš ich na prach, kopce obrátiš na plevy. 16Preseješ ich, vietor ich uchytí a víchrica ich rozpráši. Vtedy budeš plesať v Jahvem, budeš sa chváliť Svätým Izraelovým. 17Chudobní a bedári hľadajú vodu a nenachádzajú ju, jazyk im zosychá smädom. Ale ja, Jahve, ich vyslyším, ja, Boh Izraela, ich neopustím. 18Otvorím rieky medzi dunami piesku a pramene uprostred dolín, pustatinu zmením na krajinu jazier a vyschnutú zem na žriedla vôd. 19Púšť vysadím cédrami, agátmi, myrtovými krami a olivami, step zalesním cyprusmi, platanmi spolu s jedľami, 20aby ľudia videli a uvedomili si, aby konečne uvážili a pochopili, že to urobila Jahveho ruka, že to stvoril Svätý Izraelov.Modly nie sú nič
21Poďte, predneste svoj spor, hovorí Jahve, predložte svoje dôkazy, vraví kráľ Jakubov. 22Nech predstúpia modly, nech nám oznámia, čo sa má stať! Nech nám povedia zmysel udalostí minulých, aby sme o tom uvažovali. Nech nám predpovedia veci budúce, aby sme videli, či sa stanú. 23Oznámte, čo nastane naposledy, vtedy budeme vedieť, že ste bohmi. Urobte či už dobré, či zlé, aby sme pocítili strach a hrôzu! 24Ale vy nemôžete urobiť nič, veď ste menej ako nič! Preto je ohavnosť vyvoliť si vás! 25Vzbudil som ho od severu a prišiel; od východu slnka toho, čo bude vzývať moje meno. Kráča po vladároch ako po blate, ako hrnčiar, čo šliape hlinu. 26Kto to oznámil od začiatku, aby sme to vedeli, kto to predpovedal, aby sme povedali: Pravdu má? Veru, nikto to neoznámil, nik nepredpovedal, nikto nepočul slovo od vás. 27Tu je niekto, čo bude hovoriť ako prvý za Sion, Jeruzalemu posielam posla. 28Ale na druhej strane niet obrancu, hoci sa obzerám, nikoho niet. Pýtam sa ich, ale slovo neodpovedajú, 29pozri, aké sú to prázdne veci napospol! Nemôžu urobiť celkom nič. Tie ich modly sú ako vietor, prázdne nič!