Predchádzajúca kapitola

40. kapitola

Oznámenie oslobodenia

1 "Tešte, tešte môj ľud!" vraví váš Boh.
2 "Prihovárajte sa srdcu Jeruzalema a oznámte mu, že sa jeho otročenie skončilo, že je odčinená jeho vina, že už dostal z Jahveho ruky dvojnásobný trest za všetky svoje hriechy." 3 Akýsi hlas volá: "Pripravte Jahvemu cestu na púšti, urobte cez pustatinu rovnú cestu pre nášho Boha! 4 Nech sa každá dolina vyplní a nech sa zníži každý vrch a kopec, nech sa zarovnajú hrboľaté miesta a nech sa vyrovnajú príkre svahy! 5 Potom sa zjaví Jahveho sláva a zrazu ju uvidí každý človek, lebo sám Jahve prehovoril." 6 Akýsi hlas hovorí: "Krič!" A ja sa pýtam: "Čo mám kričať?" "Že každý človek je ako tráva a jeho krása ako poľný kvet; 7 tráva uschne a kvet zvädne, keď ich Jahveho dych oveje; 8 naozaj, ľudia sú ako tráva: tráva uschne a kvet zvädne, ale slovo nášho Boha trvá naveky." 9 Vystúp na horu vysokú, posol radosti Siona! Zakrič mocným hlasom, posol radosti Jeruzalema! Krič mocne, neboj sa! Povedz judským mestám: "Váš Boh je tu." 10 Pozri, Pán Jahve prichádza s veľkou mocou, jeho mocná ruka vládne nad všetkým. Odmenu víťazstva nesie si so sebou a ním vyslobodení kráčajú pred jeho tvárou. 11 Sťa pastier pasie svoje stádo, vlastnou rukou ho zháňa dovedna, jahňatá si nosí v náručí a dojky vodí starostlivo do zátišia.

Božia veľkosť

12 Kto hrsťou odmeral morské vody alebo piaďou rozmeral nebeskú oblohu? Kto mericou zmeral morský prach alebo na váhe odvážil horstvá a na vážkach pahorky?
13 Kto usmerňoval Jahveho ducha, aký radca dával mu pokyny? 14 Na koho sa obrátil, aby ho poučil, kto ho učil vysluhovať spravodlivosť? Kto mu dával vedomosti a naučil ho ceste múdrosti? 15 Veď jemu sú národy ako kvapka z vedra, zavážia ako prášok na váhe, pobrežia i ostrovy vážia toľko ako prášok. 16 Všetko drevo Libanonu nestačí na oheň a všetka jeho zver na celopal. 17 Všetky národy sú pred ním ako nič, u neho nezavážia nič, celkom nič. 18 Ku komu teda môžete prirovnať Boha? Čo za obraz sa mu môže pripodobniť? 19 Tá modla, ktorú remeselník odleje, zlatník zlatom okuje a vyzdobí striebornými ozdobami? 20 Alebo ten kus trváceho dreva, ktoré nehnije, čo niekto vyberie a nájde múdreho majstra, aby mu postavil sochu, čo by nepadla? 21 Vari to neviete? Či ste to nepočuli? Či vám to nepovedali na začiatku? Či ste nepochopili, ako bola založená zem? 22 Boh tróni nad okruhom zeme a jej obyvatelia sú ako kobylky. On rozťahuje oblohu ako závoj a rozprestiera ju ako stan na bývanie. 23 Na nič obracia kniežatá a sudcov zeme mení v prázdne nič. 24 Sotva boli zasadení, sotva zasiati, sotva ich steblo pustilo koreň do zeme, tu ich oveje a oni uschnú, víchor ich odnáša ako plevu. 25 "Ku komu ma teda chcete prirovnať, že by som mu bol rovný?" pýta sa Svätý. 26 Zdvihnite oči k nebu a uvážte, kto stvoril všetky tie hviezdy? On vyvádza ich vojsko, jednu po druhej, a každú volá po mene. Jeho moc je taká nesmierna, že ani jedna nemôže vystať. 27 Prečo sa sťažuješ, Jakub, a ty, Izrael, prečo hovoríš: "Moja cesta je skrytá pred Jahvem a moje právo môjmu Bohu uniká?" 28 Vari to nevieš? Či si to nepočul? Večný Boh, Jahve a stvoriteľ šíreho sveta, nikdy neustane, nikdy sa neunaví, jeho múdrosť nik nevládze preskúmať. 29 On vracia silu unavenému, novú silu dáva vyčerpanému. 30 Mladí ľudia sa unavujú a vyčerpávajú, mládež sa potkýna a padá, 31 ale tí, čo dúfajú v Jahveho, dostávajú novú silu, krídla im narastú ako orlom, budú sa ponáhľať bez námahy, budú napredovať a neustanú.