Predchádzajúca kapitola

38. kapitola

Ezechiášova choroba a uzdravenie

1V tých dňoch Ezechiáš ťažko ochorel. Prorok Izaiáš, Amosov syn, prišiel mu povedať: "Takto hovorí Jahve. Usporiadaj si dom, lebo zomrieš, nebudeš žiť."
2Ezechiáš sa obrátil tvárou k stene a takto sa modlil k Jahvemu: 3"Ach, Jahve, spomeň si, prosím, že som žil pred tvojou tvárou verne a s úprimným srdcom a robil som, čo je dobré v tvojich očiach." A Ezechiáš horko zaplakal. 4Vtedy Jahve povedal Izaiášovi: 5"Choď povedať Ezechiášovi: Toto hovorí Jahve, Boh tvojho otca Dávida: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy. Uzdravím ťa, o tri dni vstúpiš do Jahveho chrámu. Pozri, pridám pätnásť rokov k tvojmu životu. 6Vyslobodím teba i toto mesto z rúk asýrskeho kráľa a toto mesto budem chrániť." 7Izaiáš odpovedal: "Toto ti bude znamením od Jahveho, že splní, čo prisľúbil: 8Pozri, vrátim tieň, ktorý vrhá slnko na Achazove slnečné hodiny o desať stupňov dozadu." A slnko, ktoré už zostúpilo na slnečných hodinách, vrátilo sa späť o desať stupňov.

Ezechiášov spev

9Spev judského kráľa Ezechiáša, keď sa uzdravil zo svojej choroby:
10Myslel som: "V najlepšom veku musím zomrieť a ostatné roky stráviť v hrobe." 11Povedal som: "Už neuvidím Jahveho na tejto zemi, neuzriem už nikoho z obyvateľov tohto sveta. 12Stŕhajú zo mňa môj telesný príbytok a odhadzujú ho ako pastiersky stan. Odstrihol si môj život ako tkáč, ktorý strihá vlákna z osnovy. Od rána do noci skoncuješ so mnou." 13Kričal som až do rána, ako keby mi lev bol hrýzol kosti. Od rána do noci skoncuješ so mnou. 14Pištím ako lastovička, stonám ako holub, oči mám unavené od pozerania nahor. Pane, som v úzkosti, príď mi na pomoc! 15Čo mám povedať, čo riecť Bohu? Veď on sám to urobil. Budem sa potácať po celý život s trpkosťou vo svojej duši. 16Pán sa vznáša nad nimi, budú žiť, a všetko, čo je v nich, má život jeho ducha: ty ma uzdravíš a dáš mi život. 17Hľa, moja veľká horkosť zmenila sa na zdravie. Svojou láskou si mi zachránil život pred záhubou, lebo si mi odpustil všetky moje hriechy. 18Veď tí pod zemou ťa nemôžu velebiť, ani smrť ťa nemôže chváliť; tí, čo zostupujú do hrobu, prestali dúfať v tvoju dobrotu. 19Živý, len živý ťa môže velebiť, ako to ja robím dnes, ako otec, ktorý ohlasuje tvoju dobrotu svojim deťom. 20Jahve ma láskavo zachránil, preto po celý život spievajme mu na chválu za zvuku hárf v Jahveho chráme! 21Vtedy kázal Izaiáš priniesť figovú náplasť a priložiť ju na vred: tak sa uzdravil. 22Ezechiáš sa pýtal: "Podľa ktorého znamenia poznám, že pôjdem do Jahveho chrámu?"