33. kapitola
Očakávanie spásy
1 Ach, ty ničiteľ, sám nezničený, zradca, ešte nezradený! Keď skončíš ničenie, sám budeš zničený, keď dovŕšiš svoje zrádzanie, aj teba zradia. 2 Jahve, ukáž nám svoju priazeň, veď v teba dúfame, buď našou oporou každé ráno a našou spásou v ťažkých časoch! 3 Na hlas tvojej hrozby ľudia utekajú, keď ty zakročíš, národy sa rozpŕchnu, 4 ich korisť sa hromadí u vás ako hromady koníkov a ľudia sa na ňu vyroja ako roj kobyliek. 5 Vznešený je Jahve, veď býva na výsosti. Ak sa naplní Sion právom a spravodlivosťou, 6 bude žiť časy bezpečné, lebo múdrosť a poznanie sú spasiteľné bohatstvo a nábožný života je veľkým pokladom. 7 Počuj, ako udatní bedákajú vonku a horko plačú poslovia mieru! 8 Cesty sú opustené, nik po nich nechodí, zmluvy sú porušené, svedkovia ohrdnutí, ľud je znevážený. 9 Krajina smúti a vädne, Libanon vyschýna a zosmutnieva, úrodná šaronská rovina sa obracia na púšť, na bašanských a karmelských horách opadalo lístie. 10 "Teraz povstanem", vraví Jahve, "teraz sa vztýčim, teraz sa vyvýšim. 11 Počali ste seno, na svet prinesiete slamu, môj dych vás strávi ako oheň. 12 Národy budú ako kopy spáleného popola, ako posekané tŕnie, spálené ohňom. 13 Vy, čo bývate ďaleko, počujte, čo som vykonal, a vy, čo ste blízko, poznajte moju moc!" 14 Trasú sa hriešnici na Sione, bezbožníci sa zdesene pýtajú: "Kto z nás obstojí pred stravujúcim ohňom, kto z nás obstojí pred večnou žiarou?" 15 Človek, ktorý žije spravodlivo a hovorí pravdu, kto odmieta obohatiť sa vydieraním, kto zavrhuje úplatky a nechce počuť o prelievaní krvi, komu sa oškliví každé zlo, 16 takýto človek bude bývať na výšinách, jeho útočiskom bude pevnosť na vysokom brale, bude mať chleba dosýta a vody nadostač. Návrat do Jeruzalema
17 Na vlastné oči uvidíš kráľa, skvelo odetého, prezerať budeš šíru krajinu. 18 V mysli budeš spomínať na prežité hrôzy: "Kde je ten, čo zapisoval ľudí? Kde je ten, čo vážil peniaze? Kde je ten, čo počítal veže?" 19 Neuvidíš už bezočivých chlapov, ľudí čudnej, nezrozumiteľnej reči, smiešneho jazyka, ktorý nik nechápe. 20 Pohliadni na Sion, mesto našich sviatkov! Spočiň očami na Jeruzaleme, príbytku bezpečnom, na stane, ktorým nik nepohne, ktorého kolíky nik nevytrhne, ktorému laná nikto neroztrhá. 21 Tam nám Jahve ukazuje svoju moc, sťa mesto riek a širokých prúdov, kadiaľ nebudú prechádzať veslové lode, ani plaviť sa veľké plachetnice. 22 Lebo Jahve je náš sudca, Jahve je náš zákonodarca, Jahve je náš kráľ, on nás zachráni. 23 Môžu hovoriť: Laná sú uvoľnené, neudržia sťažeň pevne v podstavci, plachty sa nemôžu rozvinúť. A predsa si podelili veľkú korisť, aj kriví sa zúčastnili na plene, 24 nikto, kto tam býva, nepovie: "Chorý som"; a budú odpustené hriechy ľudu, čo tam býva.