21. kapitola
Pád Babylonu
1 Výrok o prímorskom kraji. Ako povíchrica zúriaca nad Negebom prichádza z púšte, zo zeme hroznej. 2 Strašné videnie bolo mi zjavené: "Zradca zrádza. Ničiteľ ničí. Hor’ sa, Elam, hor’ sa, Méd, na obliehanie! Všetkej ich pýche koniec urobím." 3 Preto ma schytili bolestné kŕče, schvátili ma bôle ako bôle rodiacej ženy; od veľkej hrôzy nič nepočujem, od veľkého strachu nič nevidím. 4 Myseľ sa mi múti, triaška ma desí; chladný súmrak, po ktorom som túžil, stáva sa mi postrachom. 5 Prestreli stoly, natiahli koberce, jedia a pijú… Vstávajte, kniežatá! Chytajte štíty! 6 Lebo Jahve mi povedal toto: Choď, postav strážcu! Nech oznámi, čo uzrie! 7 Vidí jazdu, jazdcov dvoch, jazdcov na osloch, jazdcov na ťavách. Dáva dobrý pozor, dáva veľmi dobrý pozor. 8 Vtedy pozorovateľ kričal: Celé dni stojím na veži Pánovej a noc po noci stojím na stráži. 9 Pozor, prichádza jazda, jazdci po dvoch! A ozval sa hlas: Padol, padol Babylon a všetky sochy jeho bohov ležia roztrieskané po zemi. 10 Ó, môj ľud, rozmlátený a rozdrvený na humne, čo som počul od Jahveho Cebaot, Boha Izraelovho, oznámil som vám. O Edome
11 Výrok o Dume. Kričia mi zo Seiru: "Hlásnik, koľko zostáva z noci? Hlásnik, koľko zostáva z noci?" 12 Hlásnik odpovedá: "Ráno prichádza, noc sa končí. Pýtajte sa, koľko chcete! Potom sa znovu vráťte!" Proti Arabom
13 Výrok v púšti. Karavány dedanské, čo trávite noci v krovinách púšte, 14 prineste vodu pre smädných! Obyvatelia krajiny Tema, choďte utečencom naproti s chlebom, 15 lebo utekajú pred mečom, pred taseným mečom, pred napnutým lukom, pred tuhým bojom. 16 Lebo Pán mi povedal: "Ešte jeden rok, ako rok najatého robotníka, a všetka sláva Kedaru sa stratí. 17 Z veľkého počtu udatných lukostrelcov, kedarských synov, zostane len malý zvyšok." Toto povedal Jahve, Boh Izraela.