17. kapitola
Proti Damasku a Izraelu
1 Výrok o Damasku. Hľa, Damask prestane byť mestom, bude iba hŕbou zrúcanín. 2 Jeho mestá budú navždy opustené, stáda ich obsadia, budú tam líhať a nik ich nebude odháňať. 3 Efraim nebude mať opevnené mesto a Damask kráľovstvo, pozostatky Aramejcov stihne ten istý osud ako slávu synov Izraela. To je výrok Jahveho Cebaot. 4 Stane sa v ten deň, že Jakubova sláva upadne, stratí sa tučnota jeho tela, 5 bude to, ako keď žnec žne obilie, jednou rukou chytá steblá a druhou klasy obtína, ako keď sa žnú klasy v doline Refaim. 6 Ako pri ráňaní olív: zostanú iba paberky, dve-tri bobuľky na samom vrcholci, štyri-päť na konároch stromu. Výrok Jahveho, Boha Izraela. 7 V ten deň ľudia vzhliadnu ku svojmu Stvoriteľovi, ich oči sa obrátia ku Svätému Izraelovmu. 8 Nebudú hľadieť k oltárom, k dielam svojich rúk, nebudú si všímať to, čo si sami vytvorili: posvätné stĺpiky a kadidlové oltáriky. 9 V ten deň ich opevnené mestá budú opustené ako mestá Chivijcov a Amorejcov, keď ich opustili pred Izraelcami. Všetko bude pusté. 10 Lebo si zabudol na Boha, ktorý ťa vyslobodil, nespomenul si si na Skalu, svoje útočište. Saď len, saď záhradky na počesť Adonisa, presádzaj priesady pre cudzieho boha, 11 ohraď si záhradku v deň, keď ich zasadíš, zrána ti sadenice vypučia. Ale úroda sa stratí v deň zlej rany, v deň nezhojiteľnej choroby. 12 Beda! Hukot nesmierneho počtu ľudí, hučia, ako hučí more! Burácanie národov, ktoré burácajú, ako burácajú mohutné vody. 13 Hej, národy burácajú, ako burácajú veľké vody. Keď ich Boh zakríkne, utečú ďaleko, hnané po horách ako pleva vo vetre, ako gule bodľačia hnané povíchricou. 14 Večer zdesenie veľké a nad ránom zmizli všetci. To je osud tých, čo nás okrádajú, to je údel tých, čo nás plienia.