16. kapitola
Žiadosť Moabcov
1 Vladári zeme, pošlite do daru baránkov zo Sely, ležiacej v púšti, na vrch Sionskej dcéry! 2 Moabské dcéry pri brodoch Arnonu budú ako splašené vtáčatá, rozohnané z hniezda. 3 Rozhodnite sa pomôcť nám! Nech nás váš tieň chráni cez pravé poludnie, tmavý ako noc! Ukryte vyhnancov, nezraďte utečencov! 4 Nech u teba bývajú moabskí vyhnanci, buď im útočišťom pred ničiteľom! Keď sa skončí násilie, keď prestane pustošenie, keď sa stratia z krajiny utláčatelia, 5 trón bude postavený vo vzájomnej zhode v Dávidovom stane a na ňom bude sedieť pravý sudca hľadajúci právo, domáhajúci sa pravdy. 6 Počuli sme rozprávať o nadutosti Moabu, o jeho veľkej pýche, počuli sme o jeho pýche, nadutosti a o jeho chvastaní: prázdne reči! Náreky Moabu
7 Preto Moab hlasno plače nad Moabom, všetci hlasno nariekajú. Smútia nad pestovateľmi hrozna z Kir-Charešetu, zničenými úplne. 8 Ovocné sady v Chešbone a vinohrady v Sibme hynú, hoci ich červené hrozno kládlo na zem pánov národov, hoci siahali až k mestu Jazer a vnikali až do púšte, hoci sa ich výhonky rozkonárili a prekročili more. 9 Preto plačem nad vinicami Sibmy, ako plačem nad mestom Jazer, slzami ťa zalievam, Chešbon a Eleale, lebo prestali veselé výkriky pri tvojich oberačkách a pri tvojej žatve. 10 Radosť a veselosť vymizli zo sadov, vo viniciach už nikto nespieva, nikto nejasá, šliapači nešliapu víno v lisoch, prestali ich veselé výkriky. 11 Preto moje srdce kvíli ako harfa za Moabom a duša moja za Kir-Charešetom. 12 Nadarmo sa Moab ukazuje a namáhavo vystupuje na výšiny, keď vchádza do svojej svätyne na modlitby, nedosiahne nič. 13 Toto je slovo, ktoré Jahve povedal kedysi o Moabovi. 14 A teraz Jahve hovorí: "Za tri roky, ako roky najatého robotníka, Moabova sláva bude pokorená, napriek jeho veľkému počtu. Máličko ich zostane a všetko bezvýznamní."