14. kapitola
Koniec exilu
1Áno, Jahve prejaví súcit s Jakubom a znovu si vyvolí Izraela. Usadí ich na vlastnej pôde. Cudzinci sa pridružia k nim a pripoja sa k Jakubovmu domu. 2Národy ich pojmú so sebou a privedú domov. Izrael si ich prisvojí na Jahveho pôde ako otrokov a otrokyne. Tak si zotročia svojich otročiteľov a budú vládnuť nad svojimi utláčateľmi.Smrť babylonského kráľa
3Keď ťa Jahve oslobodí od námah a strachu a od krutého otroctva, v ktorom si otročil, 4zaspievaš tento posmešný popevok o babylonskom kráľovi: Hej, skončil násilník, koniec teroru! 5Jahve zlámal prút bezbožníkov, žezlo vladárov, 6ktoré zúrivo bilo národy údermi bez konca a kraja, čo hnevom vládlo nad ľudstvom a preháňalo ich bez milosti. 7Celý svet spočinul v pokoji, prepukol v jasot. 8Aj cyprusy sa tešia nad tebou, i libanonské cédre: "Odkedy ty ležíš mŕtvy, nikto nás neprichádza stínať." 9Dolu sa celé Podsvetie vzrušilo kvôli tebe, aby ti vyšlo v ústrety pri tvojom príchode. Vzbudilo pre teba dávnych zomrelých, všetkých, ktorí boli vodcami na zemi; rozkázalo, aby z trónov povstali všetci, ktorí bývali kráľmi národov. 10Všetci ťa vítajú týmito slovami: "Aj ty si zostal bezmocný ako my, stal si sa jedným z nás. 11Tvoja pýcha je zvrhnutá do pekiel aj so zunením tvojich hárf. Pod tebou prestreli ložisko z chrobače, zakrýva ťa prikrývka z červov. 12Ako si padol z neba, Svetlonos, syn Rannej zory! Ako si bol zrazený k zemi, víťaz nad národmi! 13Veď si hovoril vo svojom srdci: Vystúpim na nebesia, na Božie hviezdy si postavím trón, zasadnem na Hore zhromaždenia bohov, na ďalekom severe. 14Vystúpim na oblačné výšiny, rovný budem Najvyššiemu. 15Bol si však zvrhnutý do podsvetia, do hlbokého hrobu. 16Tí, čo ťa vidia, obzerajú si ťa a myslia si: Či je to ten človek, ktorý hýbal zemou a otriasal kráľovstvami? 17Čo svet obracal na púšť, mestá zrovnával so zemou a nikdy neprepustil zajatcov domov? 18Všetci králi národov spočívajú čestne, každý vo svojom hrobe, 19ale teba vyhodili von nepochovaného, ako odpornú zdochlinu pobitú pobitými, mečom prebodnutými, mŕtvolu pošliapanú nohami. 20S tými, čo zostúpia do kamenných hrobov, nebudeš mať spoločný pohreb, lebo ty si zničil svoju krajinu, povraždil si vlastný ľud. Také plemeno zločincov nikdy sa už nebude spomínať. 21Pripravte krvavý kúpeľ pre jeho synov, povraždite ich za viny ich otca, aby nepovstali a nepodmanili si zem a nepokryli svet ruinami." 22Povstanem proti nim – výrok Jahveho Cebaot –, zničím aj meno Babylon a všetko, čo z neho zostáva, jeho potomstvo i celý rod – hovorí Jahve. Urobím z neho skrýšu pre ježov a močarisko. Vymetiem ho ničiacou metlou. – Toto je výrok Jahveho Cebaot. Proti Asýrii
24Jahve Cebaot prisahal: "V pravde, ako som si zaumienil, tak bude, ako som rozhodol, tak sa stane. 25Zlomím Asýra vo svojom kraji, rozšliapem ho na svojich horách, jeho jarmo padne na nich, jeho bremeno padne mu z pliec." 26Toto je rozhodnutie vynesené o celej zemi, toto je ruka vystretá na úder nad všetkými národmi. 27Keď Jahve Cebaot rozhodol, kto ho zastaví? Jeho ruku vystretú na úder ktože odvráti?Proti Filištíncom
28V roku, v ktorom zomrel kráľ Achaz, odznel tento výrok: 29Neraduj sa, Filištínsko celé, že sa zlomil prút, ktorý ťa bil, lebo z hadieho semena sa zrodí vretenica a jej plodom bude lietajúci drak. 30Tí najbiednejší budú sa mať dobre a chudobní budú spočívať v pokoji. No tvoje potomstvo umorím hladom, pobijem všetkých, čo z teba zostanú. 31Kvíľ, brána, plač, mesto, des sa, Filištínsko celé! Lebo od severu valí sa nepriateľské vojsko a jeho čaty nikto neopúšťa. 32Čo odpovedať poslom tohto národa? Že Jahve pevne postavil Sion a na ňom nájde záštitu jeho ohrozený ľud.