Predchádzajúca kapitola

9. kapitola

Kristus vstupuje do nebeskej svätyne

1 Prvá zmluva mala tiež bohoslužobné predpisy a pozemskú svätyňu.
2 Bol zhotovený prvý stan, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby a nazýva sa Svätyňa. 3 Potom za druhou oponou bol stan, ktorý sa volá Svätyňa Svätých. 4 Tam bol zlatý oltár vôní a archa zmluvy, celkom obložená zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. 5 Nad archou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť. 6 Keď je všetko takto zariadené, do prvého stanu stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu. 7 Do druhého však iba veľkňaz raz do roka, a to nie bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky i za priestupky ľudu. 8 Tým Duch Svätý ukazuje, že cesta do svätyne ešte nie je otvorená, kým stojí prvý Stan. 9 Toto podobenstvo platí pre terajší čas; podľa neho sa obetujú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto prináša obetu, 10 lebo ide iba o pokrmy, nápoje a rozličné umývania, čo sú predpisy iba pre telo, ktoré platia až do času nového usporiadania. 11 Keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, prešiel cez väčší a dokonalejší stan, ktorý nebol urobený ľudskou rukou, to jest nenáležal do tohto stvoreného sveta, 12 raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a mladých býkov, ale so svojou vlastnou krvou, získajúc nám večné vykúpenie. 13 Krv capov a býkov a popol spálenej jalovice, ktorými pokropia tých, čo sú poškvrnení, posvätia ich a získajú im telesnú čistotu, 14 ale o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli prinášať obety živému Bohu.

Kristus spečaťuje novú zmluvu svojou krvou

15 Preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení prvej zmluvy tí, čo sú povolaní, dostali prisľúbené večné dedičstvo.
16 Lebo kde je závet, musí sa dokázať smrť závetcu. 17 Veď závet nadobúda účinnosť smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil. 18 Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi. 19 Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa Zákona, vzal krv mladých býkov a capov s vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj všetok ľud 20 hovoriac: Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás nariadil Boh. 21 Podobne pokropil krvou aj Stan a všetko bohoslužobné náčinie. 22 A podľa Zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia. 23 Bolo potrebné, aby sa obrazy nebeských skutočností očisťovali takýmto spôsobom; no samy nebeské skutočnosti mali byť očisťované vyššími obetami, ako sú tieto. 24 Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len obrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. 25 Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval, ako robí veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. 26 Inak by bol musel trpieť už viackrát od stvorenia sveta. On sa však teraz, na konci vekov, zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. 27 A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, 28 tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – tým, čo ho očakávajú, aby im dal spásu.