8. kapitola
Nové kňazstvo a nová svätyňa
1 Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach, 2 ktorý vykonáva službu vo svätyni, v pravom Stane, ktorý postavil Pán, a nie človeka. 3 Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto bolo potrebné, aby aj on mal niečo, čo by obetoval. 4 Keby bol teda Ježiš na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa Zákona. 5 No oni konajú službu obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť Stan: Hľaď, vraví, urob všetko podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu! Kristus prostredníkom lepšej zmluvy
6 Teraz však Kristus dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko lepšia je zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľúbeniach. 7 Veď keby tá prvá bola bývala dokonalá, nebol by sa hľadal spôsob, ako ju nahradiť druhou. 8 Keď Boh karhá svoj ľud, hovorí: Dajte pozor, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s Izraelom a s Júdom novú zmluvu, 9 nie ako bola zmluva, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich pojal za ruku a vyviedol z Egypta. Pretože oni sami nezostali v mojej zmluve, ja som ich opustil, hovorí Pán. 10 Takáto bude zmluva, ktorú uzavriem s Izraelom po tých dňoch, hovorí Pán: svoj Zákon vložím do ich mysle, napíšem ho do ich srdca, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 11 Nikto už nebude musieť poučovať svojho druha ani brat brata slovami: "Poznaj Pána," lebo ma budú poznať všetci od najmenšieho po najväčšieho z nich. 12 Lebo odpustím ich neprávosti a na ich hriechy si už nespomeniem. 13 Keď povedal: "novú zmluvu", vyhlásil prvú za starú. Čo však schátralo a zostarlo, je blízko zániku.