5. kapitola
1 Lebo každý veľkňaz, vybraný spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby obetoval dary a obety za hriechy. 2 Môže mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. 3 A pre ňu musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého. 4 Túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. 5 Tak ani Kristus neoslávil sám seba, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil; 6 ako hovorí ešte na inom mieste: Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho. 7 On v dňoch svojho tela so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju nábožnosť. 8 A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, sa naučil poslušnosti 9 a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú, 10 keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza podľa radu Melchizedechovho. Kresťanský život a teológia
11 O tomto by sme mali veľa čo hovoriť, ale je ťažké to vysvetliť, pretože ste otupeli. 12 Lebo hoci by ste po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil začiatočným prvkom Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie pevný pokrm. 13 A nik, kto dostáva iba mlieko, nechápe učenie spravodlivosti, lebo je ešte dieťa. 14 Pevný pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo návykom majú vycvičené zmysly na rozlišovanie dobra a zla.