12. kapitola
Príklad Ježiša Krista
1 Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetko, čo nás ťaží, tiež hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, 2 s očami upretými na Ježiša, pôvodcu našej viery, ktorý ju vedie k dokonalosti. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol jeho potupou a odvtedy sedí po pravici Božieho trónu. 3 Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. 4 V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. Otcovská výchova Boha
5 A zabudli ste na povzbudenie, ktoré vás oslovuje ako synov: Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou! Neklesaj na mysli, keď ťa pokarhá. 6 Lebo koho Boh miluje, toho aj vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna. 7 Vytrvajte v tom, čo slúži na výchovu. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nevychovával? 8 Ak ste mimo výchovy, na ktorej majú účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia. 9 Veď sme mali svojich telesných otcov ako vychovávateľov, a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov, aby sme mali život? 10 Oni nás vychovávali krátky čas, ako uznali za dobré; ale on nás vychováva pre naše dobro, aby sme dosiahli účasť na jeho svätosti. 11 Pravda, každá výchova detí sa v tej chvíli nezdá radostná, ale krušná. Neskôr však prináša tým, ktorých vycvičila, ovocie pokoja a spravodlivosti. 12 Preto si vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená 13 a narovnajte pre vaše kroky kľukaté chodníky, aby krivý nezablúdil, ale aby sa uzdravil. Trest za neveru
14 Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. 15 Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť, aby nijaký horký koreň nevyrazil výhonky a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých. 16 Nech nik nie je zhýralec alebo znesvätiteľ ako Ezau, ktorý za jediné jedlo predal svoje právo prvorodeného. 17 Veď viete, že aj keď neskôr túžil dostať požehnanie, bol odvrhnutý a nenašiel možnosť nápravy, hoci ju so slzami hľadal. Dve zmluvy
18 Nepriblížili ste sa ku hmatateľnej skutočnosti: k plápolajúcemu ohňu, k čierňave, temnote a búrke 19 za zvuku trúby a kriku slov, že tí, čo to počuli, prosili, aby im už slovo neznelo. 20 Nemohli totiž uniesť príkaz: Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, nech je ukameňované! 21 Také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: Zľakol som sa a celý sa trasiem. 22 Ale vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu 23 a k zhromaždeniu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, Sudcovi všetkých, a k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, 24 a k Ježišovi, prostredníkovi Novej zmluvy, a k očisťujúcej krvi, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova. 25 Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od Toho, ktorý hovorí z neba. 26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom. 27 Toto ešte raz znamená, že veci otrasené budú zmenené, lebo sú to skutočnosti stvorené; zostanú tie neotrasiteľné. 28 A tak, keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a ňou vzdávajme Bohu kult, ktorý mu je príjemný, s úctou a bázňou. 29 Veď náš Boh je stravujúci oheň.