12. kapitola
Príklad Ježiša Krista
1Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetko, čo nás ťaží, tiež hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, 2s očami upretými na Ježiša, pôvodcu našej viery, ktorý ju vedie k dokonalosti. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol jeho potupou a odvtedy sedí po pravici Božieho trónu. 3Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. 4V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi.Otcovská výchova Boha
5A zabudli ste na povzbudenie, ktoré vás oslovuje ako synov: Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou! Neklesaj na mysli, keď ťa pokarhá. 6Lebo koho Boh miluje, toho aj vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna. 7Vytrvajte v tom, čo slúži na výchovu. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nevychovával? 8Ak ste mimo výchovy, na ktorej majú účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia. 9Veď sme mali svojich telesných otcov ako vychovávateľov, a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov, aby sme mali život? 10Oni nás vychovávali krátky čas, ako uznali za dobré; ale on nás vychováva pre naše dobro, aby sme dosiahli účasť na jeho svätosti. 11Pravda, každá výchova detí sa v tej chvíli nezdá radostná, ale krušná. Neskôr však prináša tým, ktorých vycvičila, ovocie pokoja a spravodlivosti. 12Preto si vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená 13a narovnajte pre vaše kroky kľukaté chodníky, aby krivý nezablúdil, ale aby sa uzdravil.Trest za neveru
14Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. 15Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť, aby nijaký horký koreň nevyrazil výhonky a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých. 16Nech nik nie je zhýralec alebo znesvätiteľ ako Ezau, ktorý za jediné jedlo predal svoje právo prvorodeného. 17Veď viete, že aj keď neskôr túžil dostať požehnanie, bol odvrhnutý a nenašiel možnosť nápravy, hoci ju so slzami hľadal.Dve zmluvy
18Nepriblížili ste sa ku hmatateľnej skutočnosti: k plápolajúcemu ohňu, k čierňave, temnote a búrke 19za zvuku trúby a kriku slov, že tí, čo to počuli, prosili, aby im už slovo neznelo. 20Nemohli totiž uniesť príkaz: Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, nech je ukameňované! 21Také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: Zľakol som sa a celý sa trasiem. 22Ale vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu 23a k zhromaždeniu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, Sudcovi všetkých, a k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, 24a k Ježišovi, prostredníkovi Novej zmluvy, a k očisťujúcej krvi, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova. 25Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od Toho, ktorý hovorí z neba. 26Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom. 27Toto ešte raz znamená, že veci otrasené budú zmenené, lebo sú to skutočnosti stvorené; zostanú tie neotrasiteľné. 28A tak, keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a ňou vzdávajme Bohu kult, ktorý mu je príjemný, s úctou a bázňou. 29Veď náš Boh je stravujúci oheň.