10. kapitola
Neúčinnosť starozákonných obiet
1 Zákon bol len tieňom budúcich vecí, nie vlastným obrazom skutočností. Preto nemôže svojimi obetami, stále rovnakými, ktoré sa opakujú rok čo rok, urobiť dokonalými tých, ktorí sa približujú k Bohu. 2 Veď či by ich neprestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli raz navždy očistení a nemali už vedomie, že sú hriešni? 3 Ale práve týmito obetami sa z roka na rok obnovuje spomienka na hriechy, 4 lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. 5 Preto Kristus, keď prichádza na svet, hovorí: Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. 6 Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. 7 Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam, vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu, Bože. 8 Najprv hovorí: Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili – a tie sa predsa prinášajú podľa Zákona – 9 potom pridáva: Hľa, prichádzam plniť tvoju vôľu. Tak ruší prvé, aby ustanovil druhé. 10 A práve touto vôľou sme boli posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy. Účinnosť Kristovej obety
11 Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy, 12 on však priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy si zasadol po pravici Boha. 13 Odvtedy čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. 14 Lebo jedinou obetou navždy priviedol k dokonalosti tých, ktorých posväcuje. 15 Aj Duch Svätý nám to dosvedčuje, keď vyhlásil: 16 Takáto bude zmluva, ktorú uzavriem s Izraelom po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich sŕdc, vpíšem im ich do mysle. 17 Odpustím ich hriechy a na ich neprávosti si už viac nespomeniem. 18 Ale tam, kde sú hriechy odpustené, niet už obety za hriech. Prechod
19 Bratia, keď máme smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, 20 tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, 21 a keď máme kňaza na čele Božieho domu, 22 pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. 23 Pevne sa držme vyznania nádeje, lebo ten, kto nám ten prísľub dal, je verný. 24 Všímajme si jeden druhého, a tak sa povzbudzujme k láske a k dobrým skutkom. 25 Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale vzájomne sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň. Nebezpečenstvo apostázy
26 Lebo ak dobrovoľne páchame hriechy aj potom, keď sme poznali pravdu, potom už niet obety za hriechy, 27 ale naopak, iba hrozné očakávanie súdu a páľava ohňa, ktorý strávi protivníkov. 28 Zavrhne niekto Mojžišov Zákon? Bez milosrdenstva ho zabijú na základe výroku dvoch alebo troch svedkov. 29 Uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti. 30 Veď poznáme toho, ktorý povedal: Mne patrí pomsta, ja sa odplatím. A zasa: Pán bude súdiť svoj ľud. 31 Je hrozné padnúť do rúk živého Boha. Pohnútky vytrvalosti
32 Ale rozpomeňte sa na predošlé dni, keď ste po svojom osvietení prestáli veľký boj utrpení. 33 Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste sa stali spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. 34 Veď ste spolu trpeli s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok. 35 Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. 36 Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie. 37 Lebo ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať. 38 Môj spravodlivý bude žiť z viery, ale ak cúvne, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. 39 My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, a tým si zachránia dušu.