10. kapitola
Neúčinnosť starozákonných obiet
1Zákon bol len tieňom budúcich vecí, nie vlastným obrazom skutočností. Preto nemôže svojimi obetami, stále rovnakými, ktoré sa opakujú rok čo rok, urobiť dokonalými tých, ktorí sa približujú k Bohu. 2Veď či by ich neprestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli raz navždy očistení a nemali už vedomie, že sú hriešni? 3Ale práve týmito obetami sa z roka na rok obnovuje spomienka na hriechy, 4lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. 5Preto Kristus, keď prichádza na svet, hovorí: Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. 6Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. 7Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam, vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu, Bože. 8Najprv hovorí: Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili – a tie sa predsa prinášajú podľa Zákona – 9potom pridáva: Hľa, prichádzam plniť tvoju vôľu. Tak ruší prvé, aby ustanovil druhé. 10A práve touto vôľou sme boli posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.Účinnosť Kristovej obety
11Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy, 12on však priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy si zasadol po pravici Boha. 13Odvtedy čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. 14Lebo jedinou obetou navždy priviedol k dokonalosti tých, ktorých posväcuje. 15Aj Duch Svätý nám to dosvedčuje, keď vyhlásil: 16Takáto bude zmluva, ktorú uzavriem s Izraelom po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich sŕdc, vpíšem im ich do mysle. 17Odpustím ich hriechy a na ich neprávosti si už viac nespomeniem. 18Ale tam, kde sú hriechy odpustené, niet už obety za hriech.Prechod
19Bratia, keď máme smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, 20tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, 21a keď máme kňaza na čele Božieho domu, 22pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. 23Pevne sa držme vyznania nádeje, lebo ten, kto nám ten prísľub dal, je verný. 24Všímajme si jeden druhého, a tak sa povzbudzujme k láske a k dobrým skutkom. 25Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale vzájomne sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.Nebezpečenstvo apostázy
26Lebo ak dobrovoľne páchame hriechy aj potom, keď sme poznali pravdu, potom už niet obety za hriechy, 27ale naopak, iba hrozné očakávanie súdu a páľava ohňa, ktorý strávi protivníkov. 28Zavrhne niekto Mojžišov Zákon? Bez milosrdenstva ho zabijú na základe výroku dvoch alebo troch svedkov. 29Uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti. 30Veď poznáme toho, ktorý povedal: Mne patrí pomsta, ja sa odplatím. A zasa: Pán bude súdiť svoj ľud. 31Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.Pohnútky vytrvalosti
32Ale rozpomeňte sa na predošlé dni, keď ste po svojom osvietení prestáli veľký boj utrpení. 33Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste sa stali spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. 34Veď ste spolu trpeli s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok. 35Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. 36Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie. 37Lebo ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať. 38Môj spravodlivý bude žiť z viery, ale ak cúvne, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. 39My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, a tým si zachránia dušu.