8. kapitola
Opadnutie vody
1Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku divú zver a na všetok dobytok, ktorý bol s ním v arche. Boh zoslal na zem vietor a vody začali opadať. 2Žriedla priepasti aj stavidlá nebies boli uzatvorené – dážď bol zadržaný, aby už nepadal z neba, 3a vody postupne ustupovali zo zeme – po stopäťdesiatich dňoch vody klesli 4a sedemnásteho dňa siedmeho mesiaca archa pristála na pohorí Ararat. 5Vody naďalej klesali až do desiateho mesiaca a prvého dňa desiateho mesiaca sa objavili vrcholy hôr. 6Po štyridsiatich dňoch Noe otvoril okno, ktoré urobil na arche, 7a vypustil krkavca, ktorý vyletel a poletoval sem a tam, kým nevyschli vody na zemi. 8Potom vypustil holubicu, ktorú mal pri sebe, aby videl, či vody na povrchu zeme ubudlo. 9Holubica nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa k nemu do archy, lebo vody boli na povrchu celej zeme; vystrel ruku, chytil ju a vzal k sebe do archy. 10Počkal ďalších sedem dní a znovu vypustil holubicu z archy. 11Holubica sa vrátila k nemu k večeru a hľa, v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť. Z toho Noe poznal, že vody na zemi ubudlo. 12Potom počkal ďalších sedem dní a vypustil holubicu, a tá sa k nemu už nevrátila. 13Bolo to prvého dňa prvého mesiaca a šesťstoprvého roku Noemovho života, keď vody na zemi vyschli. Noe odkryl strechu archy, pozrel sa a hľa, povrch zeme bol suchý! 14Dvadsiateho siedmeho dňa druhého mesiaca bola zem úplne suchá.Vystúpenie z archy
15Vtedy Boh takto prehovoril k Noemovi: 16"Vyjdi z archy ty a s tebou tvoja žena, tvoji synovia a ženy tvojich synov. 17Vyveď so sebou všetky živočíchy, ktoré sú s tebou, každé telo, vtáctvo, dobytok a všetko, čo sa plazí po zemi, vyveď so sebou: nech sa na zemi rýchlo rozmáhajú, nech sa plodia a množia na zemi!" 18Noe vyšiel so svojimi synmi, so svojou ženou a ženami svojich synov; 19a všetky divé zvieratá, všetok dobytok, všetko vtáctvo, všetky drobné živočíchy, čo sa plazia po zemi, vyšli z archy podľa druhov jeden za druhým. 20Noe postavil oltár Jahvemu, vzal zo všetkých čistých zvierat a zo všetkých čistých vtákov a obetoval celopaly na oltári. 21Keď Jahve zacítil príjemnú vôňu, povedal si: "Už nikdy neprekľajem zem kvôli človekovi, hoci náklonnosti ľudského srdca sú zlé už od detstva: nikdy už nepobijem všetko živé, ako som to urobil. 22Dokiaľ zem bude trvať, sejba a žatva, chlad a teplo, leto a zima, deň a noc už nikdy neprestanú."