50. kapitola
Jakubov pohreb
1 Tu sa Jozef hodil na tvár svojho otca, skropil ju slzami a bozkával. 2 Potom Jozef rozkázal lekárom, ktorí boli v jeho službách, aby zabalzamovali jeho otca, a lekári zabalzamovali Izraela. 3 To trvalo štyridsať dní, lebo tak dlho trvá zabalzamovanie. Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní. 4 Keď uplynul čas oplakávania, prehovoril Jozef vo faraónovom paláci takto: "Ak prechovávate ku mne priateľstvo, prineste k ušiam faraóna túto správu: 5 Môj otec ma zaviazal touto prísahou: ‚Pozri, umieram,‘ povedal mi, ‚mám hrob, ktorý som si vykopal v Kanaánskej krajine, tam ma pochovaj.‘ Nechajte ma odísť pochovať môjho otca, a vrátim sa." 6 Faraón odpovedal: "Choď a pochovaj svojho otca, ako ťa zaviazal prísahou." 7 Jozef odišiel pochovať svojho otca a s ním išli všetci faraónovi úradníci, hodnostári jeho paláca a všetci hodnostári Egyptskej krajiny, 8 tiež celá Jozefova rodina, jeho bratia a rodina jeho otca. V kraji Gošen ponechali len nemohúcich, malý a veľký dobytok. 9 S ním tiahli aj vozy a jazdci: bol to veľkolepý sprievod. 10 Keď prišli až do Goren-Atadu – to je na druhej strane Jordánu, usporiadali tam veľkú a dôstojnú smútočnú slávnosť a Jozef slávil sedemdňový smútok za svojím otcom. 11 Obyvatelia krajiny, Kanaánci, videli smútočnú slávnosť v Goren-Atade a hovorili: "Hľa, to je veľký smútok Egypťanov;" a preto nazvali toto miesto Abel-Micrajim – to je na druhej strane Jordánu. 12 Jeho synovia urobili s ním tak, ako im prikázal. 13 A preniesli ho do Kanaánskej krajiny a pochovali ho do jaskyne na poli Makpela naproti Mamre, ktoré Abrahám kúpil od Chetejca Efrona ako dedičné pohrebisko. 14 Potom sa Jozef vrátil do Egypta, on i jeho bratia a všetci, ktorí s ním šli pochovať jeho otca. Od Jakubovej smrti po Jozefovu smrť
15 Jozefovi bratia vidiac, že ich otec zomrel, povedali si: "Čo ak Jozef bude s nami zaobchádzať ako s nepriateľmi a odplatí nám všetko zlo, ktoré sme mu vykonali?" 16 Preto poslali Jozefovi odkaz: "Tvoj otec pred svojou smrťou takto vyjadril svoju vôľu: 17 "Povedzte Jozefovi toto: Ach, odpusť svojim bratom ich zločin a ich hriech, všetko zlo, čo ti urobili!" Teraz teda láskavo odpusť zločin sluhov Boha tvojho otca." A Jozef zaplakal pri slovách, ktorými sa na neho obrátili. 18 Jeho bratia prišli, padli k jeho nohám hovoriac: "My sme tu pre teba ako otroci." 19 Ale Jozef im odpovedal: "Ničoho sa nebojte! Som azda na Božom mieste? 20 Zlo, ktoré ste mali v úmysle urobiť, obrátil Boh na dobro, aby sa uskutočnilo, čo sa dnes deje: zachrániť život početnému ľudu. 21 Ničoho sa teraz nebojte. Ja vás budem živiť, tiež ako tých, ktorých máte na starosti." Potešoval ich a srdečne s nimi hovoril. 22 A tak Jozef a rodina jeho otca bývali v Egypte a Jozef žil stodesať rokov. 23 Jozef videl svoje pravnúčatá od Efraima a tiež synovia Manassesovho syna Machira sa narodili na Jozefových kolenách. 24 Jozef nakoniec povedal svojim bratom: "Ja zomieram, ale Boh vás navštívi a vyvedie vás z tejto krajiny do krajiny, ktorú prísahou sľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi." 25 A Jozef zaviazal Izraelcov touto prísahou: "Keď vás Boh navštívi, odneste odtiaľto moje kosti." 26 Jozef zomrel vo veku stodesať rokov, zabalzamovali ho a uložili do rakvy v Egypte.