49. kapitola
Jakubove požehnania
1 Jakub zvolal svojich synov a povedal: "Zhromaždite sa, aby som vám oznámil, čo vás čaká v priebehu vekov: 2 Zhromaždite sa, počúvajte, Jakubovi synovia, počúvajte Izraela, svojho otca. 3 Ruben, ty si môj prvorodený, moja sila a prvotina mojej mužskosti, plný hrdosti, plný sily, 4 prekypel si ako vody: nebudeš naplnený, lebo si vystúpil na posteľ svojho otca, teda si znesvätil moje lôžko! 5 Simeon a Lévi sú bratia, doviedli do krajnosti svoje násilné úklady, 6 nech moja duša nevstúpi do ich kruhu, nech sa moje srdce nepripojí k ich spolku, lebo vo svojom hneve mužov povraždili, vo svojvôli býkov zmrzačili. 7 Prekliaty ich hnev, lebo bol prudký, prekliata ich zlosť, lebo bola krutá! Rozhádžem ich v Jakubovi, rozptýlim ich v Izraeli. 8 Júda, teba budú chváliť tvoji bratia, tvoja ruka spočíva na šiji tvojich nepriateľov a synovia tvojho otca poklonia sa pred tebou. 9 Júda je mladý lev; od koristi, syn môj, si sa vrátil; učupil sa, ľahol si ako lev, ako levica: ktože ho donúti vstať? 10 Žezlo nebude Júdovi odňaté, ani veliteľská berla od jeho nôh, kým nepríde ten, komu ona patrí, ktorého budú poslúchať národy. 11 Priväzuje svoje osliatko o vinič, k viničnému kru mláďa svojej oslice, perie svoj odev vo víne, svoje šaty v krvi hrozna, 12 svoje oči má zakalené od vína, svoje zuby má biele od mlieka. 13 Zabulon býva na brehu morskom, je námorníkom na lodiach, po boku má Sidon. 14 Isachar je mocný osol, ležiaci medzi ohradami. 15 Videl, že odpočinok je dobrý a krajina je príjemná, sklonil si chrbát pod ťarchou, stal sa poddaným otrokom. 16 Dan súdi svoj ľud, tak ako každý kmeň Izraela. 17 Nech je Dan ako had na ceste, ako vretenica na chodníku, čo štípe koňom kopytá, takže jazdec padá dozadu! 18 Jahve, v tvoju spásu dúfam! 19 Gada olupujú lúpežníci i on ich olupuje, je im v pätách. 20 Ašer má chutné pokrmy, dodáva kráľovské lahôdky. 21 Neftali je rýchla laň, ktorá vrhá krásne jelenčatá. 22 Jozef je plodný štep pri prameni, výhonky sa mu pnú ponad múr. 23 Lukostrelci ho pobúrili, strieľali a tuho naňho dorážali. 24 A Mocný zlámal ich luk, dotrhal silu ich rúk, rukami Jakubovho Mocného, menom Izraelovho Kameňa, 25 Boh tvojho otca, ktorý ti pomáha, El Šaddaj, ktorý ťa žehná: požehnaním nebies zhora, požehnaním hlbiny ležiacej dolu, požehnaním pŕs i lona, 26 požehnaním klasov i kvetov, požehnaním večných vrchov, príťažlivých odvekých pahorkov, nech zostúpi na Jozefovu hlavu, na čelo toho, ktorý je posvätený medzi svojimi bratmi! 27 Benjamíni je dravý vlk, ráno žerie, čo ulovil, až do večera rozdeľuje korisť." 28 Títo všetci tvoria dvanásť Izraelových kmeňov a toto im povedal ich otec. Žehnal ich: každému dal také požehnanie, aké mu patrilo. Jakubove posledné chvíle a smrť
29 Potom im dal tento príkaz: "Ja budem pripojený k svojmu ľudu. Pochovajte ma vedľa mojich otcov do jaskyne, ktorá je na poli Chetejca Efrona, 30 do jaskyne na poli Makpela, oproti Mamre v Kanaánskej krajine, ktoré Abrahám kúpil od Chetejca Efrona ako dedičné pohrebisko. 31 Tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku, tam som ja pochoval Leu. 32 To je pole a k nemu patriaca jaskyňa, ktorú kúpili od Chetových synov." 33 Keď Jakub dokončil svoje pokyny svojim synom, vyložil si nohy na posteľ, skonal a bol pripojený k svojmu ľudu.