49. kapitola
Jakubove požehnania
1Jakub zvolal svojich synov a povedal: "Zhromaždite sa, aby som vám oznámil, čo vás čaká v priebehu vekov: 2Zhromaždite sa, počúvajte, Jakubovi synovia, počúvajte Izraela, svojho otca. 3Ruben, ty si môj prvorodený, moja sila a prvotina mojej mužskosti, plný hrdosti, plný sily, 4prekypel si ako vody: nebudeš naplnený, lebo si vystúpil na posteľ svojho otca, teda si znesvätil moje lôžko! 5Simeon a Lévi sú bratia, doviedli do krajnosti svoje násilné úklady, 6nech moja duša nevstúpi do ich kruhu, nech sa moje srdce nepripojí k ich spolku, lebo vo svojom hneve mužov povraždili, vo svojvôli býkov zmrzačili. 7Prekliaty ich hnev, lebo bol prudký, prekliata ich zlosť, lebo bola krutá! Rozhádžem ich v Jakubovi, rozptýlim ich v Izraeli. 8Júda, teba budú chváliť tvoji bratia, tvoja ruka spočíva na šiji tvojich nepriateľov a synovia tvojho otca poklonia sa pred tebou. 9Júda je mladý lev; od koristi, syn môj, si sa vrátil; učupil sa, ľahol si ako lev, ako levica: ktože ho donúti vstať? 10Žezlo nebude Júdovi odňaté, ani veliteľská berla od jeho nôh, kým nepríde ten, komu ona patrí, ktorého budú poslúchať národy. 11Priväzuje svoje osliatko o vinič, k viničnému kru mláďa svojej oslice, perie svoj odev vo víne, svoje šaty v krvi hrozna, 12svoje oči má zakalené od vína, svoje zuby má biele od mlieka. 13Zabulon býva na brehu morskom, je námorníkom na lodiach, po boku má Sidon. 14Isachar je mocný osol, ležiaci medzi ohradami. 15Videl, že odpočinok je dobrý a krajina je príjemná, sklonil si chrbát pod ťarchou, stal sa poddaným otrokom. 16Dan súdi svoj ľud, tak ako každý kmeň Izraela. 17Nech je Dan ako had na ceste, ako vretenica na chodníku, čo štípe koňom kopytá, takže jazdec padá dozadu! 18Jahve, v tvoju spásu dúfam! 19Gada olupujú lúpežníci i on ich olupuje, je im v pätách. 20Ašer má chutné pokrmy, dodáva kráľovské lahôdky. 21Neftali je rýchla laň, ktorá vrhá krásne jelenčatá. 22Jozef je plodný štep pri prameni, výhonky sa mu pnú ponad múr. 23Lukostrelci ho pobúrili, strieľali a tuho naňho dorážali. 24A Mocný zlámal ich luk, dotrhal silu ich rúk, rukami Jakubovho Mocného, menom Izraelovho Kameňa, 25Boh tvojho otca, ktorý ti pomáha, El Šaddaj, ktorý ťa žehná: požehnaním nebies zhora, požehnaním hlbiny ležiacej dolu, požehnaním pŕs i lona, 26požehnaním klasov i kvetov, požehnaním večných vrchov, príťažlivých odvekých pahorkov, nech zostúpi na Jozefovu hlavu, na čelo toho, ktorý je posvätený medzi svojimi bratmi! 27Benjamíni je dravý vlk, ráno žerie, čo ulovil, až do večera rozdeľuje korisť." 28Títo všetci tvoria dvanásť Izraelových kmeňov a toto im povedal ich otec. Žehnal ich: každému dal také požehnanie, aké mu patrilo.Jakubove posledné chvíle a smrť
29Potom im dal tento príkaz: "Ja budem pripojený k svojmu ľudu. Pochovajte ma vedľa mojich otcov do jaskyne, ktorá je na poli Chetejca Efrona, 30do jaskyne na poli Makpela, oproti Mamre v Kanaánskej krajine, ktoré Abrahám kúpil od Chetejca Efrona ako dedičné pohrebisko. 31Tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku, tam som ja pochoval Leu. 32To je pole a k nemu patriaca jaskyňa, ktorú kúpili od Chetových synov." 33Keď Jakub dokončil svoje pokyny svojim synom, vyložil si nohy na posteľ, skonal a bol pripojený k svojmu ľudu.