Milí čitatelia Biblie z portálu biblia.sk !

Sme Pánu Bohu vďační, keď denne môžeme vidieť, ako cez túto stránku stúpa počet tých, ktorí otvárajú Božie slovo a čerpajú z neho silu na každý deň, alebo ho používajú na štúdium či prípravu kázní. Ďakujeme za každú spätnú väzbu, cez ktorú nám dávate nápady, ako túto stránku vylepšiť, ale aj za slová povzbudenia, že stránka www.biblia.sk je pre vás požehnaním.

Tak, ako už párkrát som si dovolil na tomto mieste poprosiť vás o pomoc a podporu našej práce, chcem tak urobiť aj dnes. Aj keď možno niektorí si pomyslia „už zase otravuje a píše ďalšiu žobračenku“, ako mi pred pár dňami na tieto prosby žartom povedal môj priateľ profesor teológie, ale hneď aj dodal, pokračuj v tom. Robím však len to, čo nám povedal Pán Ježiš, ktorého slova sú zaznamenané v Lukášovi 11,9: „A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám.“. Je mojou úlohou aj povinnosťou, ako človeka povereného vedením Slovenskej biblickej spoločnosti zabezpečiť jej činnosť, rozvoj a napredovanie pri šírení Božieho slova, preto aj tieto možno „otravné“ moje slová k vám.

Viem, každý z nás máme množstvo výdavkov a rôznych finančných potrieb, či už doma v rodine, ale aj okolo seba (cirkev, zbor, kostol, škola, charita ...) a naše prostriedky sú obmedzené. Avšak prostriedky nášho Nebeského Otca sú neobmedzené. Na stretnutiach s mladými, keď hovoríme o pomoci a charite a padne otázka, kde na to zobrať zvyknem okrem iného povedať: „... o jednu kávu, alebo kolu, či pivo (doplňte si podľa seba čo sa hodí) týždenne menej a zostane ti minimálne 8-10 eur mesačne, ktoré môžu pomôcť iným“. Viem o človeku, ktorý v týždni vynechá jeden obed a stravný lístok dáva sociálne slabým. Nápadov je veľa, len treba chcieť. Tí čo máte akurát, alebo dokonca málo na prežitie a ozaj už nemáte z čoho „ubrať“, modlite sa, aby tí čo majú dostatok neváhali s pomocou a dali aj za vás. Vy čo máte dostatok, nezabúdajte, že je to len z Božej milosti a pomôžte prispieť aj za tých, čo sa za vás modlia. Sme len správcovia toho čo nám Boh zveril a je na nás ako pozorne budeme počúvať Jeho hlas cez Ducha svätého, kde potrebuje tieto nám zverené prostriedky umiestniť, pričom nezabúdajme na slová Písma uvedené v 1Pt 4,10: „Ako dobrí správcovia mnohorakej Božej milosti slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal.“.

Túto stránku biblia.sk navštívi ročne cca 150 000 jedinečných návštevníkov, na čo som pred časom humorne reagoval slovami, že keby každý používateľ dal len euro za rok, mali by sme pokryté ročné náklady potrebné na činnosť biblickej spoločnosti. Za prvých 10 mesiacov tohto roku nám prispelo priamo na účet 99 darcov (ďakujeme), z ktorých je 21 pravidelných mesačných prispievateľov. Pravidelní mesačný prispievatelia nám vytvárajú priestor veci lepšie plánovať a predpokladať s akými prostriedkami môžeme počítať, či už na prevádzku, alebo na ďalšie vydavateľské tituly. Sme vďační za každý príspevok či je veľký alebo malý, každý je pre nás záväzkom a zároveň povzbudením pokračovať v nastúpenej ceste. Okrem vašich priamych príspevkov na účet, možno si ani neuvedomujete, ale môžete nás podporiť aj kúpou kníh, ktoré si objednáte cez náš eshop.biblia.sk, kde v súčasnosti môžeme z Božej milosti vám ponúknuť až 1200 druhov aktívnych titulov Biblií a duchovnej literatúry.

Slovenská biblická spoločnosť je tu 31 rokov a svojou činnosťou pomáha šíriť Božie slovo nielen v písanej, ale aj digitálnej a audio forme. Pomôžte nám pokračovať v tejto práci na Božom diele a staňte sa jej súčasťou cez váš príspevok, „Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh.“ (2Kor 9,7).

Za každý dar úprimné Pán Boh zaplať.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Chcem darovať

47. kapitola

Audiencia u faraóna

1 Potom šiel Jozef oznámiť faraónovi: "Môj otec a moji bratia," povedal mu, "prišli z Kanaánskej krajiny so svojimi ovcami, s dobytkom a so všetkým, čo im patrí; a teraz sú v kraji Gošen."
2 Vzal so sebou svojich päť bratov, ktorých predstavil faraónovi. 3 Ten sa opýtal jeho bratov: "Aké je vaše zamestnanie?" a oni odpovedali: "Tvoji sluhovia sú pastiermi, my sami, ako už naši otcovia." 4 Potom povedali faraónovi: "Prišli sme bývať do tejto krajiny, lebo niet paše pre stáda tvojich sluhov, pretože v Kanaánskej krajine je veľký hlad. Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia mohli bývať v kraji Gošen." 5 5a Tu faraón povedal Jozefovi: 6b "Nech bývajú v kraji Gošen a ak vieš, že sú medzi nimi súci muži, urob ich správcami nad mojimi vlastnými stádami."

Iné rozprávanie

6 5b Jakub a jeho synovia prišli k Jozefovi do Egypta. Dozvedel sa to faraón, egyptský kráľ, a povedal Jozefovi: "Prišli k tebe tvoj otec a tvoji bratia. 6a Egyptská krajina je ti otvorená: usaď svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji." 7 Tu Jozef uviedol k faraónovi svojho otca Jakuba, predstavil mu ho a Jakub pozdravil faraóna. 8 Faraón sa opýtal Jakuba: "Koľko máš rokov?" 9 A Jakub odpovedal faraónovi: "Dní môjho putovania je stotridsať rokov. Málo bolo rokov môjho života a boli zlé, vek môjho života nedosiahol počtu rokov mojich otcov, ktoré oni prežili." 10 Jakub pozdravil faraóna a rozlúčil sa s ním. 11 Jozef usadil svojho otca a svojich bratov a dal im pozemky v Egyptskej krajine, a to v najlepšej časti kraja, v krajine Ramses, ako prikázal faraón. 12 Jozef zaopatril svojho otca, svojich bratov a celú rodinu chlebom podľa počtu osôb, o ktoré sa museli starať.

Jozefova hospodárska politika

13 Na celej zemi nebolo chleba, lebo hlad bol veľmi veľký, takže bola zmorená hladom celá Egyptská krajina a Kanaánska krajina.
14 Jozef zozbieral všetky peniaze, ktoré boli v Egyptskej krajine a Kanaánskej krajine výmenou za nakupované obilie, a odvádzal tieto peniaze do faraónovho domu. 15 Keď sa minuli peniaze v Egyptskej krajine a v Kanaánskej krajine, prichádzali všetci Egypťania k Jozefovi hovoriac: "Daj nám chlieb! Prečo máme zomrieť pred tvojimi očami, keď nemáme peniaze?" 16 Tu im Jozef povedal: "Dajte mi svoje stáda a ja vám dám chlieb na výmenu za vaše stáda, ak nemáte peniaze." 17 Privádzali svoje stáda k Jozefovi a on im dával chlieb za kone, ovce, dobytok a osly; živil ich toho roku chlebom výmenou za všetky ich stáda. 18 Keď tento rok uplynul, nasledujúceho roku prišli znova k nemu a povedali mu: "Nemôžeme zatajiť svojmu pánovi: peniaze sa nám skutočne minuli a stáda dobytka už patria nášmu pánovi, nezostáva už nič pre nášho pána, iba naše telá a naša pôda. 19 Prečo by sme mali umrieť pred tvojimi očami i s našou pôdou? Kúp teda nás i naše polia za chlieb a my aj so svojou pôdou budeme faraónovými nevoľníkmi. Ale daj nám osivo, aby sme zostali nažive a nepomreli, aby naša pôda nespustla." 20 Tak Jozef odkúpil všetku egyptskú pôdu pre faraóna, lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, pretože na nich tvrdo doliehal hlad, a zem prešla do rúk faraóna. 21 Ľudí od jedného konca egyptského územia k druhému urobil nevoľníkmi. 22 Len pôdu kňazov neodkúpil, lebo kňazi mali pevný dôchodok od faraóna a žili z dôchodku, ktorý im dával faraón. Preto svoju pôdu nemuseli predať. 23 Potom Jozef povedal ľudu: "Teda, dnes som kúpil vás i vašu pôdu pre faraóna. Tu máte osivo, obsejte svoju pôdu. 24 Hľa, pätinu úrody dáte faraónovi, ale štyri čiastky zostanú vám na obsiatie poľa, na obživu vašu a vašej rodiny a na obživu ľudí, o ktorých sa staráte." 25 Oni odpovedali: "Ty si nám zachránil život! Keby sme len našli milosť v očiach pána a budeme faraónovými nevoľníkmi." 26 Z toho Jozef urobil pravidlo o egyptskej pôde, ktoré platí až dodnes: pätina sa odovzdáva faraónovi, jedine pôda kňazov sa nestala faraónovou.

Jakubova posledná vôľa

27 Tak sa Izrael usadil v Egyptskej krajine, v kraji Gošen. Nadobudli si tam majetky, boli plodní a veľmi sa rozmnožili.
28 Jakub žil v Egyptskej krajine sedemnásť rokov a dĺžka Jakubovho života bola stoštyridsaťsedem rokov. 29 Keď sa Izraelovi priblížil čas jeho smrti, zavolal svojho syna Jozefa a povedal mu: "Ak ma máš rád, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro, preukáž mi láskavosť a dobrotu: nepochovaj ma v Egypte! 30 Keď sa uložím k mojim otcom, odnes ma z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke." On odpovedal: "Urobím, ako si povedal." 31 Ale jeho otec nástojil: "Prisahaj mi!" a on mu odprisahal a Izrael sa poklonil k hlavám svojej postele.