Milí priatelia, podporovatelia a členovia Slovenskej biblickej spoločnosti.

Sme Bohu vďační, že od 1.10.2021 sme mohli začať predaj novej knižnej edície Biblií pod názvom SLOVO 2020. Edícia obsahuje 17 500 kusov Biblií v 28 farebných prevedeniach v troch formátoch a rôznych grafických úpravách v Slovenskom ekumenickom preklade a v Roháčkovom preklade. Bližšie si ich môžete pozrieť a zakúpiť na našom eshope:

www.eshop.biblia.sk

Táto edícia, ako je vidieť z názvu vznikala ešte počas roku 2020, avšak pandémia a následná globálna kríza zasiahla aj do oblasti tlače a dopravy a preto sa dostáva na slovenský trh až teraz.

Okrem už spomínaných viacerých druhov a zaujímavých grafických a technických prevedení táto séria obsahuje aj tzv. SVADOBNÚ BIBLIU. Na Slovensku takýto formát Biblie chýbal, v zahraničí bol už niekoľko rokov. Ide o prvú takúto Bibliu na Slovensku a zároveň ide o svetový unikát, keď v úvode tejto Biblie sú príhovory k mladomanželom spolu s požehnaním od 10 cirkevných predstaviteľov naprieč jednotlivými kresťanskými cirkvami.

A prečo názov celej edície SLOVO?

Inšpiroval nás známy biblický text: „Na počiatku bolo SLOVO a to SLOVO bolo u Boha a to SLOVO bol Boh .... A SLOVO sa stalo telom a prebývalo medzi nami .... jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“

Týmito slovami začína evanjelium podľa Jána, a tými istými slovami v jazyku našich predkov v staroslovienčine: „Iskoni bě Slovo i Slovo bě u Boga i Bog bě Slovo“ začína najstarší preklad Božieho slova na našom území, ktorý urobili solúnski bratia Cyril a Metod, naši prví prekladatelia Biblie.

Ďalším dôvodom, prečo sme zvolili pre knihu kníh názov SLOVO je, že chceme zdôrazniť, že máme tu SLOVO, ktoré ak sa ním dáme viesť, môže nás sprevádzať na ceste životom a môžeme v ňom ostať pevne zakotvení. Uvedomili sme si, že hodnota slova aj SLOVA sa spomedzi nás vytráca. Slovo prestalo mať svoju váhu, prestalo byť pevné, nemenné, ako sa hovorilo „chlapské“. Mnohokrát sa slová prekrúcajú a znevažujú a to tak slovo ľudské, ako aj SLOVO Božie. Z komunikácie nám vypadli slová ako láska, odpustenie, potešenia, pravda a mnohé iné, ktoré nás posilňujú. Preto sa musíme vrátiť k SLOVU, aby sme sa naučili správne žiť aj komunikovať.

Želáme si, aby toto SLOVO prebývalo medzi nami a prostredníctvom neho, aby Ježiš, vtelené SLOVO prišiel do našich životov.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Nová edícia Biblií SLOVO

47. kapitola

Audiencia u faraóna

1 Potom šiel Jozef oznámiť faraónovi: "Môj otec a moji bratia," povedal mu, "prišli z Kanaánskej krajiny so svojimi ovcami, s dobytkom a so všetkým, čo im patrí; a teraz sú v kraji Gošen."
2 Vzal so sebou svojich päť bratov, ktorých predstavil faraónovi. 3 Ten sa opýtal jeho bratov: "Aké je vaše zamestnanie?" a oni odpovedali: "Tvoji sluhovia sú pastiermi, my sami, ako už naši otcovia." 4 Potom povedali faraónovi: "Prišli sme bývať do tejto krajiny, lebo niet paše pre stáda tvojich sluhov, pretože v Kanaánskej krajine je veľký hlad. Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia mohli bývať v kraji Gošen." 5 5a Tu faraón povedal Jozefovi: 6b "Nech bývajú v kraji Gošen a ak vieš, že sú medzi nimi súci muži, urob ich správcami nad mojimi vlastnými stádami."

Iné rozprávanie

6 5b Jakub a jeho synovia prišli k Jozefovi do Egypta. Dozvedel sa to faraón, egyptský kráľ, a povedal Jozefovi: "Prišli k tebe tvoj otec a tvoji bratia. 6a Egyptská krajina je ti otvorená: usaď svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji." 7 Tu Jozef uviedol k faraónovi svojho otca Jakuba, predstavil mu ho a Jakub pozdravil faraóna. 8 Faraón sa opýtal Jakuba: "Koľko máš rokov?" 9 A Jakub odpovedal faraónovi: "Dní môjho putovania je stotridsať rokov. Málo bolo rokov môjho života a boli zlé, vek môjho života nedosiahol počtu rokov mojich otcov, ktoré oni prežili." 10 Jakub pozdravil faraóna a rozlúčil sa s ním. 11 Jozef usadil svojho otca a svojich bratov a dal im pozemky v Egyptskej krajine, a to v najlepšej časti kraja, v krajine Ramses, ako prikázal faraón. 12 Jozef zaopatril svojho otca, svojich bratov a celú rodinu chlebom podľa počtu osôb, o ktoré sa museli starať.

Jozefova hospodárska politika

13 Na celej zemi nebolo chleba, lebo hlad bol veľmi veľký, takže bola zmorená hladom celá Egyptská krajina a Kanaánska krajina.
14 Jozef zozbieral všetky peniaze, ktoré boli v Egyptskej krajine a Kanaánskej krajine výmenou za nakupované obilie, a odvádzal tieto peniaze do faraónovho domu. 15 Keď sa minuli peniaze v Egyptskej krajine a v Kanaánskej krajine, prichádzali všetci Egypťania k Jozefovi hovoriac: "Daj nám chlieb! Prečo máme zomrieť pred tvojimi očami, keď nemáme peniaze?" 16 Tu im Jozef povedal: "Dajte mi svoje stáda a ja vám dám chlieb na výmenu za vaše stáda, ak nemáte peniaze." 17 Privádzali svoje stáda k Jozefovi a on im dával chlieb za kone, ovce, dobytok a osly; živil ich toho roku chlebom výmenou za všetky ich stáda. 18 Keď tento rok uplynul, nasledujúceho roku prišli znova k nemu a povedali mu: "Nemôžeme zatajiť svojmu pánovi: peniaze sa nám skutočne minuli a stáda dobytka už patria nášmu pánovi, nezostáva už nič pre nášho pána, iba naše telá a naša pôda. 19 Prečo by sme mali umrieť pred tvojimi očami i s našou pôdou? Kúp teda nás i naše polia za chlieb a my aj so svojou pôdou budeme faraónovými nevoľníkmi. Ale daj nám osivo, aby sme zostali nažive a nepomreli, aby naša pôda nespustla." 20 Tak Jozef odkúpil všetku egyptskú pôdu pre faraóna, lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, pretože na nich tvrdo doliehal hlad, a zem prešla do rúk faraóna. 21 Ľudí od jedného konca egyptského územia k druhému urobil nevoľníkmi. 22 Len pôdu kňazov neodkúpil, lebo kňazi mali pevný dôchodok od faraóna a žili z dôchodku, ktorý im dával faraón. Preto svoju pôdu nemuseli predať. 23 Potom Jozef povedal ľudu: "Teda, dnes som kúpil vás i vašu pôdu pre faraóna. Tu máte osivo, obsejte svoju pôdu. 24 Hľa, pätinu úrody dáte faraónovi, ale štyri čiastky zostanú vám na obsiatie poľa, na obživu vašu a vašej rodiny a na obživu ľudí, o ktorých sa staráte." 25 Oni odpovedali: "Ty si nám zachránil život! Keby sme len našli milosť v očiach pána a budeme faraónovými nevoľníkmi." 26 Z toho Jozef urobil pravidlo o egyptskej pôde, ktoré platí až dodnes: pätina sa odovzdáva faraónovi, jedine pôda kňazov sa nestala faraónovou.

Jakubova posledná vôľa

27 Tak sa Izrael usadil v Egyptskej krajine, v kraji Gošen. Nadobudli si tam majetky, boli plodní a veľmi sa rozmnožili.
28 Jakub žil v Egyptskej krajine sedemnásť rokov a dĺžka Jakubovho života bola stoštyridsaťsedem rokov. 29 Keď sa Izraelovi priblížil čas jeho smrti, zavolal svojho syna Jozefa a povedal mu: "Ak ma máš rád, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro, preukáž mi láskavosť a dobrotu: nepochovaj ma v Egypte! 30 Keď sa uložím k mojim otcom, odnes ma z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke." On odpovedal: "Urobím, ako si povedal." 31 Ale jeho otec nástojil: "Prisahaj mi!" a on mu odprisahal a Izrael sa poklonil k hlavám svojej postele.