Predchádzajúca kapitola

45. kapitola

Jozef sa dáva spoznať

1 Tu sa Jozef už nemohol ovládať pred všetkými, čo stáli okolo neho, a zvolal: "Pošlite všetkých von odo mňa," a tak nik nezostal pri ňom, keď sa Jozef dával spoznať svojim bratom,
2 ale on sa dal do hlasitého plaču, takže ho Egypťania počuli, a správa sa dostala do faraónovho paláca. 3 Jozef povedal svojim bratom: "Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?" A bratia mu nemohli odpovedať, tak boli prestrašení preto, že ho vidia. 4 Tu Jozef povedal svojim bratom: "Pristúpte ku mne!" A oni pristúpili. On povedal: "Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. 5 Ale teraz sa netrápte a nezarmucujte, že ste ma predali, lebo Boh ma poslal sem pred vami, aby zachránil vaše životy. 6 Pozrite, už sú dva roky, čo sa v krajine zahniezdil hlad, a ešte bude päť rokov bez orby a žatvy. 7 Boh ma poslal pred vami, aby zachoval pokračovanie vášho rodu v krajine a zachránil vaše životy pre veľké vyslobodenie. 8 Teda nie vy ste ma sem poslali, ale Boh, on ma ustanovil za otca faraóna, za pána nad celým jeho domom, za správcu celej Egyptskej krajiny. 9 Rýchlo sa vráťte k môjmu otcovi a povedzte mu: Takto hovorí tvoj syn Jozef: ‚Boh ma urobil pánom nad celým Egyptom. Príď ku mne bez meškania. 10 Budeš bývať v kraji Gošend a budeš mi nablízku tak ty, ako tvoje deti, tvoji vnukovia, tvoj drobný i veľký dobytok a všetko, čo ti patrí. 11 Tam sa postarám o tvoju obživu, lebo hlad bude trvať ešte päť rokov, aby si netrpel núdzu ty, tvoja rodina a všetko, čo je tvoje.‘ 12 Vidíte na svoje vlastné oči a môj brat Benjamín vidí, že to moje ústa s vami rozprávajú. 13 Porozprávajte môjmu otcovi o všetkej tej sláve, ktorú mám v Egypte, a o všetkom, čo ste videli, a čím skôr priveďte sem môjho otca." 14 Potom sa hodil svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku a rozplakal sa. Aj Benjamín plakal na jeho krku. 15 Potom pobozkal všetkých svojich bratov a s plačom ich objímal. Potom sa s ním bratia ešte ďalej rozprávali.

Faraónovo pozvanie

16 Správa o príchode Jozefových bratov sa dostala do faraónovho paláca: faraón a jeho úradníci sa tomu potešili.
17 Faraón povedal Jozefovi: "Povedz svojim bratom: ‚Urobte toto: naložte svoje zvieratá a choďte do Kanaánskej krajiny. 18 Vezmite svojho otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám najlepšiu pôdu v Egypte a budete jedávať tuk krajiny.‘ 19 A ty im vydaj tento príkaz: ‚Urobte toto: vezmite si z Egyptskej krajiny vozy pre svoje malé deti a vaše ženy, vezmite svojho otca a príďte. 20 Nepozerajte so žiaľom na to, čo tam musíte zanechať, lebo najlepšia časť Egyptskej krajiny bude vaša.‘"

Návrat do Kanaánu

21 Izraelovi synovia to tak urobili. Jozef im dal vozy podľa faraónovho príkazu a vybavil ich aj zásobami na cestu.
22 Každému z nich dal sviatočné šaty, ale Benjamínovi dal tristo šeklov striebra a pätoro sviatočných šiat. 23 Podobne poslal svojmu otcovi desať oslov, ktorí niesli najlepšie plodiny Egypta, a desať oslíc nesúcich obilie, chlieb a rôzne potraviny pre otca na cestu. 24 Potom pre pustil svojich bratov. Keď odchádzali, povedal im: "Nevaďte sa po ceste!" 25 Odišli teda z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jakubovi. 26 Oznámili mu: "Jozef ešte žije, ba dokonca spravuje celú Egyptskú krajinu!" Ale jeho srdce zostalo chladné, lebo im neveril. 27 No keď mu zopakovali všetky slová, ktoré im Jozef povedal, keď videl vozy, ktoré Jozef poslal, aby ho odviezli, tu ožil duch Jakuba, ich otca. 28 A Izrael povedal: "To stačí! Môj syn Jozef ešte žije! Pôjdem, aby som ho videl skôr, ako zomriem!"