Predchádzajúca kapitola

45. kapitola

Jozef sa dáva spoznať

1Tu sa Jozef už nemohol ovládať pred všetkými, čo stáli okolo neho, a zvolal: "Pošlite všetkých von odo mňa," a tak nik nezostal pri ňom, keď sa Jozef dával spoznať svojim bratom,
2ale on sa dal do hlasitého plaču, takže ho Egypťania počuli, a správa sa dostala do faraónovho paláca. 3Jozef povedal svojim bratom: "Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?" A bratia mu nemohli odpovedať, tak boli prestrašení preto, že ho vidia. 4Tu Jozef povedal svojim bratom: "Pristúpte ku mne!" A oni pristúpili. On povedal: "Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. 5Ale teraz sa netrápte a nezarmucujte, že ste ma predali, lebo Boh ma poslal sem pred vami, aby zachránil vaše životy. 6Pozrite, už sú dva roky, čo sa v krajine zahniezdil hlad, a ešte bude päť rokov bez orby a žatvy. 7Boh ma poslal pred vami, aby zachoval pokračovanie vášho rodu v krajine a zachránil vaše životy pre veľké vyslobodenie. 8Teda nie vy ste ma sem poslali, ale Boh, on ma ustanovil za otca faraóna, za pána nad celým jeho domom, za správcu celej Egyptskej krajiny. 9Rýchlo sa vráťte k môjmu otcovi a povedzte mu: Takto hovorí tvoj syn Jozef: ‚Boh ma urobil pánom nad celým Egyptom. Príď ku mne bez meškania. 10Budeš bývať v kraji Gošend a budeš mi nablízku tak ty, ako tvoje deti, tvoji vnukovia, tvoj drobný i veľký dobytok a všetko, čo ti patrí. 11Tam sa postarám o tvoju obživu, lebo hlad bude trvať ešte päť rokov, aby si netrpel núdzu ty, tvoja rodina a všetko, čo je tvoje.‘ 12Vidíte na svoje vlastné oči a môj brat Benjamín vidí, že to moje ústa s vami rozprávajú. 13Porozprávajte môjmu otcovi o všetkej tej sláve, ktorú mám v Egypte, a o všetkom, čo ste videli, a čím skôr priveďte sem môjho otca." 14Potom sa hodil svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku a rozplakal sa. Aj Benjamín plakal na jeho krku. 15Potom pobozkal všetkých svojich bratov a s plačom ich objímal. Potom sa s ním bratia ešte ďalej rozprávali.

Faraónovo pozvanie

16Správa o príchode Jozefových bratov sa dostala do faraónovho paláca: faraón a jeho úradníci sa tomu potešili.
17Faraón povedal Jozefovi: "Povedz svojim bratom: ‚Urobte toto: naložte svoje zvieratá a choďte do Kanaánskej krajiny. 18Vezmite svojho otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám najlepšiu pôdu v Egypte a budete jedávať tuk krajiny.‘ 19A ty im vydaj tento príkaz: ‚Urobte toto: vezmite si z Egyptskej krajiny vozy pre svoje malé deti a vaše ženy, vezmite svojho otca a príďte. 20Nepozerajte so žiaľom na to, čo tam musíte zanechať, lebo najlepšia časť Egyptskej krajiny bude vaša.‘"

Návrat do Kanaánu

21Izraelovi synovia to tak urobili. Jozef im dal vozy podľa faraónovho príkazu a vybavil ich aj zásobami na cestu.
22Každému z nich dal sviatočné šaty, ale Benjamínovi dal tristo šeklov striebra a pätoro sviatočných šiat. 23Podobne poslal svojmu otcovi desať oslov, ktorí niesli najlepšie plodiny Egypta, a desať oslíc nesúcich obilie, chlieb a rôzne potraviny pre otca na cestu. 24Potom pre pustil svojich bratov. Keď odchádzali, povedal im: "Nevaďte sa po ceste!" 25Odišli teda z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jakubovi. 26Oznámili mu: "Jozef ešte žije, ba dokonca spravuje celú Egyptskú krajinu!" Ale jeho srdce zostalo chladné, lebo im neveril. 27No keď mu zopakovali všetky slová, ktoré im Jozef povedal, keď videl vozy, ktoré Jozef poslal, aby ho odviezli, tu ožil duch Jakuba, ich otca. 28A Izrael povedal: "To stačí! Môj syn Jozef ešte žije! Pôjdem, aby som ho videl skôr, ako zomriem!"