44. kapitola
Jozefova čaša v Benjamínovom vreci
1Potom Jozef povedal svojmu správcovi: "Naplň vrecia týchto mužov toľkými potravinami, koľko len budú môcť uniesť, peniaze každého polož navrch do jeho vreca. 2Moju čašu, tú striebornú, položíš navrch do vreca najmladšieho aj s cenou za jeho zrno." A ten urobil, ako Jozef povedal. 3Ráno na brieždení vypravili našich mužov aj s ich oslami. 4Sotva vyšli z mesta a neboli ešte veľmi ďaleko, keď povedal Jozef svojmu správcovi: "Vstaň! Bež za tými mužmi a keď ich dostihneš, povedz im: Prečo ste sa odplatili zlým za dobré? 5Či to nie je to, z čoho môj pán píjava a z čoho veští Je zlé, čo ste vykonali!" 6On ich teda dostihol a opakoval im tieto slová. 7Ale oni odpovedali: "Prečo náš pán takto hovorí? Tvoji sluhovia sú ďaleko od toho, aby urobili niečo také 8Pozri predsa: peniaze, ktoré sme našli navrchu vo svojich vreciach obilia, tie sme ti doniesli späť z Kanaánskej krajiny, ako by sme mohli kradnúť striebro alebo zlato z domu tvojho pána? 9Ten z tvojich sluhov, u ktorého sa to nájde, bude vydaný na smrť a my ostatní budeme otrokmi pána." 10On odpovedal: "Dobre teda! Nech je tak, ako ste povedali: ten, u ktorého sa tá vec nájde, bude mojím otrokom, ale vy ostatní budete voľní." 11Každý rýchlo zložil na zem svoje vrece obilia a každý ho otvoril. 12On ich prehľadal, počnúc najstarším a končiac najmladším, a čaša sa našla v Benjamínovom vreci! 13Vtedy si oni roztrhli šaty, každý znovu naložil svoje vrece na osla a vrátili sa do mesta. 14Keď Júda a jeho bratia vošli do Jozefovho domu, on tam ešte bol a oni padli pred ním na zem. 15Jozef sa ich opýtal: "Čo ste to vykonali? Či ste nevedeli, že muž ako ja vie veštiť?" 16A Júda odpovedal: "Čo máme nášmu pánovi povedať, ako hovoriť a ako sa ospravedlniť? Sám Boh vyjavil hriech tvojich sluhov. Sme teda otrokmi nášho pána, tak my, ako aj ten, v rukách ktorého sa našla čaša." 17Ale on odpovedal: "Nech je ďaleko odo mňa také niečo urobiť. Muž, ktorému sa čaša našla v rukách, bude mojím otrokom, vy sa však pokojne vráťte k svojmu otcovi."Júdov zásah
18Vtedy Júda pristúpil k nemu a povedal: "Prosím ťa, môj pane, dovoľ, aby tvoj sluha povedal slovo do uší svojmu pánovi, a nech tvoj hnev nevzplanie proti tvojmu sluhovi, lebo ty si skutočne ako sám faraón! 19Môj pán položil túto otázku svojim sluhom: ‚Máte ešte otca alebo brata?‘ 20A my sme odpovedali svojmu pánovi: ‚Máme ešte starého otca a najmladšieho brata, ktorý sa mu narodil v starobe; brat toho najmladšieho zomrel, on zostal ako jediný syn svojej matky a náš otec ho miluje!‘ 21Vtedy si povedal svojim sluhom: ‚Priveďte mi ho, nech na ňom spočinie môj pohľad!‘ 22My sme odpovedali svojmu pánovi: ‚Chlapec nemôže opustiť svojho otca; keby opustil svojho otca, ten z toho zomrie.‘ 23Ale ty si naliehal na svojich sluhov: ‚Ak váš najmladší brat nepríde sem s vami, neuzriete viac moju tvár.‘ 24Keď sme sa teda vrátili k tvojmu sluhovi, nášmu otcovi, oznámili sme mu slová nášho pána. 25A keď náš otec povedal: ‚Choďte a zasa nám nakúpte nejaké potraviny,‘ my sme odpovedali: 26‚Nemôžeme ísť. Pôjdeme ta len vtedy, ak náš najmladší brat pôjde s nami, lebo neuzrieme tvár toho muža, pokiaľ náš brat nebude s nami.‘ 27Vtedy tvoj sluha, náš otec, nám povedal: ‚Dobre viete, že moja žena mi dala len dvoch synov: 28jeden z nich ma opustil a ja som povedal: Bol roztrhaný na kusy! a dodnes som ho nevidel. 29Keď mi vezmete spred mojej tváre ešte aj tohto a ak sa mu prihodí nešťastie, tak v bôli privediete moje šediny do šeolu.‘ 30Ak teraz prídem k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, a nebol by s nami chlapec, s dušou ktorého je jeho duša spätá, 31zomrie hneď, ako uvidí, že chlapec nie je s nami, a tvoji sluhovia privedú v súžení do šeolu šediny tvojho sluhu, nášho otca. 32A ja, tvoj sluha, som sa otcovi za chlapca zaručil týmito slovami: ‚Ak ti ho neprivediem späť, ponesiem vinu voči svojmu otcovi po celý svoj život.‘ 33Teraz teda nech ja, tvoj sluha, zostanem otrokom svojho pána namiesto tohto chlapca a nech sa on vráti späť so svojimi bratmi. 34Ako by som sa mohol vrátiť späť ku svojmu otcovi bez toho, aby chlapec bol so mnou? Nechcem sa dívať na nešťastie, ktoré by zasiahlo môjho otca."