43. kapitola
Jakubovi synovia sa vracajú s Benjamínom
1 Ale hlad ťažko zaľahol na zem 2 a keď dojedli zrno, čo doniesli z Egypta, ich otec im povedal: "Choďte späť a nakúpte nám nejaké živobytie!" 3 Júda mu odpovedal: "Ten muž nás výslovne upozornil: ‚Neuzriete moju tvár, ak váš brat nebude s vami.‘ 4 Ak si ochotný pustiť s nami nášho brata, zostúpime tam a nakúpime ti potraviny. 5 Ale ak ho s nami nepustíš, nezostúpime tam, lebo ten muž nám povedal: ‚Neuzriete moju tvár, ak váš brat nebude s vami.‘" 6 Izrael povedal: "Prečo ste mi spôsobili bolesť a povedali tomu mužovi, že máte ešte jedného brata?" 7 "To preto," odpovedali oni, "lebo ten muž sa vyzvedal o nás a o našej rodine a pýtal sa: ‚Žije ešte váš otec? Máte ešte brata?‘ A my sme mu odpovedali podľa toho. Či sme mohli vedieť, že nám povie: ‚Priveďte svojho brata?‘" 8 Tu povedal Júda svojmu otcovi Izraelovi: "Pusť chlapca so mnou! Poďme, dajme sa na cestu, aby sme ostali nažive a aby sme nepomreli tak my, ako aj ty a všetci, o ktorých sa máme starať. 9 Ja ručím za neho, odo mňa ho požaduj; keby sa stalo, že ti ho neprivediem späť a nevrátim ti ho pred tvoje oči, budem za to niesť vinu po celý svoj život. 10 Keby sme neboli toľko otáľali, už by sme sa boli vrátili druhý raz!" 11 Vtedy im povedal ich otec Izrael: "Keďže to musí byť, nuž urobte toto: do svojich batohov vezmite z najlepších plodín našej krajiny a prineste ich tomu mužovi ako dar: trochu balzamu a trochu medu, tragantovej gumy a ladanumu, pistácií a mandlí. 12 Vezmite so sebou aj dvojnásobnú sumu peňazí a vráťte aj peniaze, ktoré boli vo vašich vreciach s obilím: zaiste to bol nejaký omyl. 13 Vezmite svojho brata a choďte, vráťte sa k tomu mužovi. 14 Nech vám El Šaddaj dá, aby ste našli milosrdenstvo u toho muža, aby vám dovolil priviesť späť vášho druhého brata i Benjamína. A ja, nech už stratím svoje deti, ak ich mám stratiť!" Stretnutie u Jozefa
15 Naši muži vzali teda so sebou dary, dvojnásobok peňazí a Benjamína; vydali sa na cestu a zostúpili do Egypta a dostavili sa pred Jozefa. 16 Keď ich Jozef uvidel aj s Benjamínom, povedal správcovi svojho domu: "Zaveď týchto mužov do môjho domu, zabi dobytča a priprav ho, lebo títo muži budú so mnou napoludnie jesť." 17 Ten muž urobil, ako Jozef rozkázal, a zaviedol mužov do Jozefovho domu. 18 Ale naši muži sa naľakali preto, že ich zaviedli do Jozefovho domu, a vraveli si: "To nás odvádzajú pre tie peniaze, ktoré sa našli prvýkrát v našich vreciach na obilie: napadnú nás, hodia sa na nás a vezmú nás za otrokov aj s našimi oslami." 19 Pristúpili k Jozefovmu správcovi a oslovili ho pri vchode do domu. 20 Povedali: "Odpusť, pane, my sme prvýkrát sem zostúpili nakúpiť živobytie 21 a keď sme sa potom utáborili na noc a otvorili sme svoje vrecia obilia, hľa, peniaze každého z nás boli navrchu v jeho vreci, naše peniaze, presne odpočítané, ale my ich nesieme so sebou späť. 22 Na nákup živobytia sme priniesli ďalšie peniaze. Nevieme, kto vložil naše peniaze do našich vriec s obilím." 23 Ale on odpovedal: "Buďte spokojní a nebojte sa! To váš Boh a Boh vášho otca vám vložil poklad do vašich vriec obilia; ja som vaše peniaze dostal v poriadku," a priviedol im Simeona. 24 Ten muž voviedol našich mužov do Jozefovho domu, priniesol im vodu, aby si umyli nohy, a dal krmivo ich oslom. 25 Porozkladali svoje dary, kým čakali, že Jozef príde napoludnie, dozvedeli sa totiž, že tam majú jesť. 26 Keď sa Jozef vrátil domov, predložili mu dary, ktoré mali so sebou, a poklonili sa mu až po zem. 27 Ale on ich priateľsky pozdravil a opýtal sa: "Ako sa má váš starý otec, o ktorom ste mi rozprávali, žije ešte?" 28 Oni odpovedali: "Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre, ešte žije," a pokľakli pred ním na kolená a poklonili sa mu. 29 Jozef zdvihol oči, zbadal brata Benjamína, syna svojej matky, a opýtal sa: "To je váš najmladší brat, o ktorom ste mi rozprávali?" a obrátil sa priamo na neho a povedal: "Boh nech ti dá milosť, syn môj." 30 A Jozef rýchlo vyšiel von, lebo bol dojatý v srdci pri pohľade na svojho brata a slzy sa mu tlačili do očí: vošiel do svojej izby a tam sa rozplakal. 31 Potom si umyl tvár, vrátil sa a ovládajúc sa rozkázal: "Podávajte jedlo." 32 Jemu predkladali osobitne, im osobitne a osobitne Egypťanom, ktorí jedávali u Jozefa, lebo Egypťanom nebolo dovolené spoločne jedávať s Hebrejmi: pokladali to za ohavnosť. 33 Boli usadení tvárou k nemu, každý podľa svojho veku, od najstaršieho po najmladšieho, a naši muži sa s údivom pozerali jeden na druhého. 34 Ale on im dal nosiť zo svojej misy čestné porcie a Benjamínova porcia päťnásobne prevyšovala porcie všetkých ostatných. A s ním aj pili a rozveselili sa..