43. kapitola
Jakubovi synovia sa vracajú s Benjamínom
1Ale hlad ťažko zaľahol na zem 2a keď dojedli zrno, čo doniesli z Egypta, ich otec im povedal: "Choďte späť a nakúpte nám nejaké živobytie!" 3Júda mu odpovedal: "Ten muž nás výslovne upozornil: ‚Neuzriete moju tvár, ak váš brat nebude s vami.‘ 4Ak si ochotný pustiť s nami nášho brata, zostúpime tam a nakúpime ti potraviny. 5Ale ak ho s nami nepustíš, nezostúpime tam, lebo ten muž nám povedal: ‚Neuzriete moju tvár, ak váš brat nebude s vami.‘" 6Izrael povedal: "Prečo ste mi spôsobili bolesť a povedali tomu mužovi, že máte ešte jedného brata?" 7"To preto," odpovedali oni, "lebo ten muž sa vyzvedal o nás a o našej rodine a pýtal sa: ‚Žije ešte váš otec? Máte ešte brata?‘ A my sme mu odpovedali podľa toho. Či sme mohli vedieť, že nám povie: ‚Priveďte svojho brata?‘" 8Tu povedal Júda svojmu otcovi Izraelovi: "Pusť chlapca so mnou! Poďme, dajme sa na cestu, aby sme ostali nažive a aby sme nepomreli tak my, ako aj ty a všetci, o ktorých sa máme starať. 9Ja ručím za neho, odo mňa ho požaduj; keby sa stalo, že ti ho neprivediem späť a nevrátim ti ho pred tvoje oči, budem za to niesť vinu po celý svoj život. 10Keby sme neboli toľko otáľali, už by sme sa boli vrátili druhý raz!" 11Vtedy im povedal ich otec Izrael: "Keďže to musí byť, nuž urobte toto: do svojich batohov vezmite z najlepších plodín našej krajiny a prineste ich tomu mužovi ako dar: trochu balzamu a trochu medu, tragantovej gumy a ladanumu, pistácií a mandlí. 12Vezmite so sebou aj dvojnásobnú sumu peňazí a vráťte aj peniaze, ktoré boli vo vašich vreciach s obilím: zaiste to bol nejaký omyl. 13Vezmite svojho brata a choďte, vráťte sa k tomu mužovi. 14Nech vám El Šaddaj dá, aby ste našli milosrdenstvo u toho muža, aby vám dovolil priviesť späť vášho druhého brata i Benjamína. A ja, nech už stratím svoje deti, ak ich mám stratiť!"Stretnutie u Jozefa
15Naši muži vzali teda so sebou dary, dvojnásobok peňazí a Benjamína; vydali sa na cestu a zostúpili do Egypta a dostavili sa pred Jozefa. 16Keď ich Jozef uvidel aj s Benjamínom, povedal správcovi svojho domu: "Zaveď týchto mužov do môjho domu, zabi dobytča a priprav ho, lebo títo muži budú so mnou napoludnie jesť." 17Ten muž urobil, ako Jozef rozkázal, a zaviedol mužov do Jozefovho domu. 18Ale naši muži sa naľakali preto, že ich zaviedli do Jozefovho domu, a vraveli si: "To nás odvádzajú pre tie peniaze, ktoré sa našli prvýkrát v našich vreciach na obilie: napadnú nás, hodia sa na nás a vezmú nás za otrokov aj s našimi oslami." 19Pristúpili k Jozefovmu správcovi a oslovili ho pri vchode do domu. 20Povedali: "Odpusť, pane, my sme prvýkrát sem zostúpili nakúpiť živobytie 21a keď sme sa potom utáborili na noc a otvorili sme svoje vrecia obilia, hľa, peniaze každého z nás boli navrchu v jeho vreci, naše peniaze, presne odpočítané, ale my ich nesieme so sebou späť. 22Na nákup živobytia sme priniesli ďalšie peniaze. Nevieme, kto vložil naše peniaze do našich vriec s obilím." 23Ale on odpovedal: "Buďte spokojní a nebojte sa! To váš Boh a Boh vášho otca vám vložil poklad do vašich vriec obilia; ja som vaše peniaze dostal v poriadku," a priviedol im Simeona. 24Ten muž voviedol našich mužov do Jozefovho domu, priniesol im vodu, aby si umyli nohy, a dal krmivo ich oslom. 25Porozkladali svoje dary, kým čakali, že Jozef príde napoludnie, dozvedeli sa totiž, že tam majú jesť. 26Keď sa Jozef vrátil domov, predložili mu dary, ktoré mali so sebou, a poklonili sa mu až po zem. 27Ale on ich priateľsky pozdravil a opýtal sa: "Ako sa má váš starý otec, o ktorom ste mi rozprávali, žije ešte?" 28Oni odpovedali: "Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre, ešte žije," a pokľakli pred ním na kolená a poklonili sa mu. 29Jozef zdvihol oči, zbadal brata Benjamína, syna svojej matky, a opýtal sa: "To je váš najmladší brat, o ktorom ste mi rozprávali?" a obrátil sa priamo na neho a povedal: "Boh nech ti dá milosť, syn môj." 30A Jozef rýchlo vyšiel von, lebo bol dojatý v srdci pri pohľade na svojho brata a slzy sa mu tlačili do očí: vošiel do svojej izby a tam sa rozplakal. 31Potom si umyl tvár, vrátil sa a ovládajúc sa rozkázal: "Podávajte jedlo." 32Jemu predkladali osobitne, im osobitne a osobitne Egypťanom, ktorí jedávali u Jozefa, lebo Egypťanom nebolo dovolené spoločne jedávať s Hebrejmi: pokladali to za ohavnosť. 33Boli usadení tvárou k nemu, každý podľa svojho veku, od najstaršieho po najmladšieho, a naši muži sa s údivom pozerali jeden na druhého. 34Ale on im dal nosiť zo svojej misy čestné porcie a Benjamínova porcia päťnásobne prevyšovala porcie všetkých ostatných. A s ním aj pili a rozveselili sa..