Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

42. kapitola

Prvé Jozefovo stretnutie s jeho bratmi

1 Keď Jakub videl, že v Egypte je zrno na predaj, povedal svojim synom: "Prečo sa dívate jeden na druhého?
2 Počúvam," povedal im, "že v Egypte je zbožie na predaj. Choďte ta a nakúpte nám obilia, aby sme ostali nažive a nepomreli!" 3 Desať Jozefových bratov teda odišlo nakúpiť obilia do Egypta. 4 No Benjamína, Jozefovho brata, neposlal s ostatnými. "Netreba," hovoril si, "aby sa mu prihodilo nešťastie." 5 Izraelovi synovia, zamiešaní medzi inými prichádzajúcimi, šli teda kúpiť obilie, lebo hlad moril krajinu Kanaán. 6 Jozef predával zrno všetkým, lebo mal moc nad krajinou. Jozefovi bratia prišli a poklonili sa pred ním tvárou až po zem. 7 Len čo Jozef uvidel svojich bratov, hneď ich spoznal, ale predstieral, že im je úplne cudzí, a prísne sa s nimi rozprával. Pýtal sa ich: "Odkiaľ prichádzate?" Oni odpovedali: "Z Kanaánskej krajiny, nakúpiť živobytie." 8 Jozef teda spoznal svojich bratov, ale oni ho nespoznali. 9 Jozef si spomenul na sny, ktoré sa mu o nich kedysi snívali, a povedal im: "Vy ste vyzvedači! Prišli ste vyzvedieť slabé miesta krajiny!" 10 Oni protestovali: "Nie, pane! Tvoji sluhovia prišli nakúpiť živobytie. 11 My všetci sme synovia jedného muža, sme úprimní, tvoji sluhovia nie sú vyzvedači." 12 Ale on im povedal: "Nie! Slabé miesta krajiny ste si prišli poprezerať!" 13 Oni odpovedali: "Nás, tvojich sluhov, bolo dvanásť bratov. Všetci sme synovia toho istého muža v Kanaánskej krajine. Najmladší je teraz s naším otcom a jeden už nie je nažive." 14 Jozef nato: "Je to tak, ako som vám povedal, vy ste vyzvedači! 15 Tu je skúška, ktorej sa podrobíte: ako je pravda, že faraón žije, vy odtiaľto neodídete, ak len sem nepríde váš najmladší brat! 16 Pošlite jedného z vás pre vášho brata, vy tu zostanete ako väzni. Preskúšajú sa tak vaše slová a uvidí sa, či máte pravdu, alebo nie. Inak, ako je pravda, že faraón žije, vy ste vyzvedači!" 17 A hodil ich všetkých na tri dni do väzenia. 18 Na tretí deň im Jozef povedal: "Toto urobte, ak si chcete zachrániť život, lebo ja sa bojím Boha: 19 ak ste úprimní, nech jeden z vás bratov zostane tu zatvorený v tomto väzení: a vy ostatní odíďte zaniesť zrno, ktoré vaše rodiny potrebujú. 20 Privediete mi svojho najmladšieho brata. Tak sa overia vaše slová a nezomriete." Tak aj urobili. 21 Povedali si jeden druhému: "Naozaj trpíme za to, čo sme vykonali svojmu bratovi: videli sme úzkosť jeho duše, keď nás prosil o zmilovanie, a nepočúvali sme. Preto doľahlo na nás toto súženie." 22 Ruben im povedal: "Nevravel som vám, aby ste nepáchali ten hriech proti tomu chlapcovi? Ale nepočúvali ste ma a teraz vidíte, že sa od nás teraz požaduje účet za jeho krv." 23 Nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo s ním sa dorozumievali pomocou tlmočníka. 24 Vtedy sa vzdialil od nich a plakal. Potom sa vrátil k nim a rozprával sa s nimi: vybral si z nich Simeona a pred ich očami ho dal poviazať.

Návrat Jakubových synov do Kanaánu

25 Jozef dal rozkaz naplniť vrecia obilím a vrátiť každému jeho peniaze späť do jeho vreca a dať im aj zásoby na cestu. A tak im aj urobili.
26 Naložili zrno na svoje osly a odišli. 27 Keď sa však utáborili na noc, otvoril jeden z nich svoje vrece s obilím, aby dal žrať svojmu oslovi, a zbadal svoje peniaze, ako ležali navrchu vo vreci s obilím. 28 Povedal svojim bratom: "Vrátili mi peniaze, sú tu, v mojom vreci s obilím!" Tu ich opustila odvaha, trasúc sa dívali jeden na druhého a povedali: "Čo nám to Boh urobil?" 29 Keď sa vrátili k svojmu otcovi Jakubovi do Kanaánskej krajiny, rozprávali o všetkom, čo sa im prihodilo. 30 Povedali: "Muž, ktorý je pánom krajiny, rozprával sa s nami prísne a považoval nás za vyzvedačov krajiny. 31 Vraveli sme mu: ‚Sme statoční, nie sme vyzvedači, 32 sme dvanásti bratia, synovia jedného otca, jeden z nás už nežije a najmladší je teraz s naším otcom v Kanaánskej krajine.‘ 33 Ale ten muž, ktorý je pánom tej krajiny, nám odpovedal: ‚Takto spoznám, či ste úprimní: nechajte u mňa jedného z vašich bratov, vezmite zrno, ktoré vaše rodiny potrebujú, a odíďte, 34 ale priveďte mi vášho najmladšieho brata, a ja spoznám, že vy nie ste vyzvedači, ale že ste úprimní. Potom vám vydám vášho brata a vy sa budete môcť voľne pohybovať po krajine.‘" 35 Ale ako tak vysýpali svoje vrecia, každý mal vo svojom vreci svoj mešec peňazí; keď videli svoje mešce peňazí, zľakli sa a ich otec s nimi. 36 Tu im povedal ich otec Jakub: "Vy ma oberáte o moje deti. Jozefa už niet, Simeona už niet a chcete mi vziať Benjamína. To všetko na mňa dolieha!" 37 Ale Ruben povedal svojmu otcovi: "Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti ho neprivediem naspäť! Zver ho mne a ja ti ho privediem späť." 38 Ale on odpovedal: "Môj syn tam s vami nezostúpi. Jeho brat zomrel a on zostal sám. Ak by ho zastihlo nešťastie na ceste, ktorú chcete podniknúť, privediete moje biele vlasy v zármutku do šeolu."