42. kapitola
Prvé Jozefovo stretnutie s jeho bratmi
1Keď Jakub videl, že v Egypte je zrno na predaj, povedal svojim synom: "Prečo sa dívate jeden na druhého? 2Počúvam," povedal im, "že v Egypte je zbožie na predaj. Choďte ta a nakúpte nám obilia, aby sme ostali nažive a nepomreli!" 3Desať Jozefových bratov teda odišlo nakúpiť obilia do Egypta. 4No Benjamína, Jozefovho brata, neposlal s ostatnými. "Netreba," hovoril si, "aby sa mu prihodilo nešťastie." 5Izraelovi synovia, zamiešaní medzi inými prichádzajúcimi, šli teda kúpiť obilie, lebo hlad moril krajinu Kanaán. 6Jozef predával zrno všetkým, lebo mal moc nad krajinou. Jozefovi bratia prišli a poklonili sa pred ním tvárou až po zem. 7Len čo Jozef uvidel svojich bratov, hneď ich spoznal, ale predstieral, že im je úplne cudzí, a prísne sa s nimi rozprával. Pýtal sa ich: "Odkiaľ prichádzate?" Oni odpovedali: "Z Kanaánskej krajiny, nakúpiť živobytie." 8Jozef teda spoznal svojich bratov, ale oni ho nespoznali. 9Jozef si spomenul na sny, ktoré sa mu o nich kedysi snívali, a povedal im: "Vy ste vyzvedači! Prišli ste vyzvedieť slabé miesta krajiny!" 10Oni protestovali: "Nie, pane! Tvoji sluhovia prišli nakúpiť živobytie. 11My všetci sme synovia jedného muža, sme úprimní, tvoji sluhovia nie sú vyzvedači." 12Ale on im povedal: "Nie! Slabé miesta krajiny ste si prišli poprezerať!" 13Oni odpovedali: "Nás, tvojich sluhov, bolo dvanásť bratov. Všetci sme synovia toho istého muža v Kanaánskej krajine. Najmladší je teraz s naším otcom a jeden už nie je nažive." 14Jozef nato: "Je to tak, ako som vám povedal, vy ste vyzvedači! 15Tu je skúška, ktorej sa podrobíte: ako je pravda, že faraón žije, vy odtiaľto neodídete, ak len sem nepríde váš najmladší brat! 16Pošlite jedného z vás pre vášho brata, vy tu zostanete ako väzni. Preskúšajú sa tak vaše slová a uvidí sa, či máte pravdu, alebo nie. Inak, ako je pravda, že faraón žije, vy ste vyzvedači!" 17A hodil ich všetkých na tri dni do väzenia. 18Na tretí deň im Jozef povedal: "Toto urobte, ak si chcete zachrániť život, lebo ja sa bojím Boha: 19ak ste úprimní, nech jeden z vás bratov zostane tu zatvorený v tomto väzení: a vy ostatní odíďte zaniesť zrno, ktoré vaše rodiny potrebujú. 20Privediete mi svojho najmladšieho brata. Tak sa overia vaše slová a nezomriete." Tak aj urobili. 21Povedali si jeden druhému: "Naozaj trpíme za to, čo sme vykonali svojmu bratovi: videli sme úzkosť jeho duše, keď nás prosil o zmilovanie, a nepočúvali sme. Preto doľahlo na nás toto súženie." 22Ruben im povedal: "Nevravel som vám, aby ste nepáchali ten hriech proti tomu chlapcovi? Ale nepočúvali ste ma a teraz vidíte, že sa od nás teraz požaduje účet za jeho krv." 23Nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo s ním sa dorozumievali pomocou tlmočníka. 24Vtedy sa vzdialil od nich a plakal. Potom sa vrátil k nim a rozprával sa s nimi: vybral si z nich Simeona a pred ich očami ho dal poviazať.Návrat Jakubových synov do Kanaánu
25Jozef dal rozkaz naplniť vrecia obilím a vrátiť každému jeho peniaze späť do jeho vreca a dať im aj zásoby na cestu. A tak im aj urobili. 26Naložili zrno na svoje osly a odišli. 27Keď sa však utáborili na noc, otvoril jeden z nich svoje vrece s obilím, aby dal žrať svojmu oslovi, a zbadal svoje peniaze, ako ležali navrchu vo vreci s obilím. 28Povedal svojim bratom: "Vrátili mi peniaze, sú tu, v mojom vreci s obilím!" Tu ich opustila odvaha, trasúc sa dívali jeden na druhého a povedali: "Čo nám to Boh urobil?" 29Keď sa vrátili k svojmu otcovi Jakubovi do Kanaánskej krajiny, rozprávali o všetkom, čo sa im prihodilo. 30Povedali: "Muž, ktorý je pánom krajiny, rozprával sa s nami prísne a považoval nás za vyzvedačov krajiny. 31Vraveli sme mu: ‚Sme statoční, nie sme vyzvedači, 32sme dvanásti bratia, synovia jedného otca, jeden z nás už nežije a najmladší je teraz s naším otcom v Kanaánskej krajine.‘ 33Ale ten muž, ktorý je pánom tej krajiny, nám odpovedal: ‚Takto spoznám, či ste úprimní: nechajte u mňa jedného z vašich bratov, vezmite zrno, ktoré vaše rodiny potrebujú, a odíďte, 34ale priveďte mi vášho najmladšieho brata, a ja spoznám, že vy nie ste vyzvedači, ale že ste úprimní. Potom vám vydám vášho brata a vy sa budete môcť voľne pohybovať po krajine.‘" 35Ale ako tak vysýpali svoje vrecia, každý mal vo svojom vreci svoj mešec peňazí; keď videli svoje mešce peňazí, zľakli sa a ich otec s nimi. 36Tu im povedal ich otec Jakub: "Vy ma oberáte o moje deti. Jozefa už niet, Simeona už niet a chcete mi vziať Benjamína. To všetko na mňa dolieha!" 37Ale Ruben povedal svojmu otcovi: "Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti ho neprivediem naspäť! Zver ho mne a ja ti ho privediem späť." 38Ale on odpovedal: "Môj syn tam s vami nezostúpi. Jeho brat zomrel a on zostal sám. Ak by ho zastihlo nešťastie na ceste, ktorú chcete podniknúť, privediete moje biele vlasy v zármutku do šeolu."