41. kapitola
Faraónove sny
1Stalo sa o dva roky, že faraón mal sen: stál pri Níle 2a videl vystúpiť z Nílu sedem kráv, pekných na pohľad a tučných v mäse, a pásť sa v rákosí. 3Ale hľa, za nimi vystúpilo z Nílu iných sedem kráv, na pohľad škaredých a v mäse chudých, a postavili sa vedľa tých prvých na brehu Nílu. 4A tie na pohľad škaredé a v mäse chudé kravy zožrali sedem kráv pekných na pohľad a tučných v mäse. Nato sa faraón zobudil. 5Ale znova zaspal a mal druhý sen: sedem klasov vyrástlo z toho istého stebla, plných a pekných. 6Ale hľa, sedem klasov chudých, spálených východným vetrom, vyrástlo po nich. 7A tie chudé klasy zhltli tých sedem plných a pekných klasov. Nato sa faraón prebudil: a hľa, bol to sen! 8Keďže bol faraón ráno v duchu znepokojený, dal zavolať všetkých mágov a všetkých mudrcov Egypta a vyrozprával im svoj sen, ktorý mal, ale nikto ho nevedel faraónovi vyložiť. 9Vtedy hlavný pohárnik oslovil faraóna a povedal: "Musím dnes vyznať svoje previnenia! 10Faraón sa rozhneval na svojich služobníkov, dal ich uvrhnúť do žalára u veliteľa stráží, mňa i hlavného pekára. 11Mali sme v tú istú noc sen, on i ja, ale význam sna bol pre každého iný. 12Bol tam s nami mladý Hebrej, otrok veliteľa stráží. My sme mu porozprávali naše sny a on nám ich vyložil. Každému vyložil jeho sen. 13A presne, ako nám to vyložil, tak sa stalo: mňa uviedli späť do úradu, toho druhého obesili." 14Tu faraón dal zavolať Jozefa, ktorého narýchlo vyviedli zo žalára. Oholil sa, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna. 15Faraón povedal Jozefovi: "Mal som sen a nikto ho nevie vyložiť. Ale o tebe som počul, že vysvetlíš sen, len čo ho počuješ." 16Jozef odpovedal faraónovi: "Nie ja, ale Boh dá faraónovi odpoveď pre jeho dobro." 17Vtedy faraón takto hovoril Jozefovi: "Vo sne sa mi zdalo, že stojím na brehu Nílu. 18Tu vystúpilo z Nílu sedem kráv tučných v mäse a pekných na pohľad, ktoré sa pásli v rákosí. 19Ale hľa, iných sedem kráv vystúpilo po nich, biednych, na pohľad veľmi škaredých a v mäse chudých, nikdy som nevidel také škaredé kravy v celej Egyptskej krajine. 20Tie chudé a škaredé kravy zožrali tých sedem prvých tučných kráv. 21Ale keď ich zožrali, nič na nich nebolo vidieť, že ich zožrali, lebo vyzerali také škaredé ako predtým. Nato som sa prebudil. 22Potom som videl vo sne vyrásť sedem klasov z toho istého stebla, plných a krásnych. 23A hľa, po nich vyrástlo sedem klasov zoschnutých, vycivených a spálených východným vetrom. 24A tie vycivené klasy zhltli tých sedem pekných klasov. Rozpovedal som to mágom, ale niet nikoho, kto by mi dal vysvetlenie." 25Jozef povedal faraónovi: "Faraónov sen je jeden a ten istý: Boh oznámil faraónovi, čo vykoná. 26Tých sedem pekných kráv predstavuje sedem rokov a tých sedem pekných klasov predstavuje sedem rokov, je to jeden a ten istý sen. 27Tých sedem chudých a škaredých kráv, ktoré vystúpili potom, predstavuje sedem rokov, a tak rovnako aj tých slabých a vetrom spálených klasov: to znamená, že bude sedem rokov hladu. 28To je slovo, čo som povedal faraónovi; Boh ukázal faraónovi, čo vykoná: 29pozri, prichádza sedem rokov, v ktorých bude veľká hojnosť v celej Egyptskej krajine, 30po nich bude nasledovať sedem rokov hladu a zabudne sa na tú všetku hojnosť v Egyptskej krajine, hlad vyčerpá zem 31a nebude sa už vedieť, čo znamenala hojnosť v krajine, pre ten hlad, ktorý bude nasledovať, lebo bude veľmi krutý. 32A to, že sa faraónov sen opakoval dva razy, znamená, že Boh s istotou rozhodol o tejto veci a že Boh sa poponáhľa ju vykonať. 33Teraz nech faraón vyhľadá bystrého a múdreho človeka a nech ho ustanoví nad Egyptskou krajinou. 34Nech faraón koná a nech ustanoví nad krajinou dozorcov: uloží Egyptskej krajine pätinu úrody ako daň počas siedmich rokov hojnosti, 35tí zhromaždia potraviny týchto dobrých rokov, ktoré nastávajú, a uskladnia obilie pod faraónovu právomoc, potraviny uložia v mestách a tam ich budú držať pod dozorom. 36Tieto potraviny budú zásobou pre krajinu na tých sedem rokov hladu, ktoré postihnú Egyptskú krajinu, a tak krajina nezahynie hladom."Povýšenie Jozefa
37Táto reč sa páčila faraónovi a všetkým jeho hodnostárom 38a faraón povedal svojim hodnostárom: "Či nájdeme muža ako je tento, v ktorom by bol Boží duch?" 39Vtedy faraón povedal Jozefovi: "Nakoľko Boh dal tebe poznať všetko toto, niet nikoho takého rozumného a múdreho, ako si ty. 40Ty budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud sa podrobí tvojim rozkazom, ja budem len o trón vyšší ako ty." 41Faraón povedal Jozefovi: "Pozri, ustanovujem ťa nad celou Egyptskou krajinou," 42a faraón si sňal z ruky svoj prsteň a nastokol ho na Jozefov prst, obliekol ho do šiat z jemného ľanu a zavesil mu okolo krku zlatú reťaz. 43Dal ho nastúpiť do najlepšieho voza, ktorý mal po svojom vlastnom, a pred ním kričali "Abrek". Takto ho urobil pánom nad celou Egyptskou krajinou. 44Faraón povedal Jozefovi: "Ja som faraón, ale bez teba nesmie nikto pohnúť ani rukou, ani nohou v celej Egyptskej krajine." 45Faraón pomenoval Jozefa Sofnat-Paneach a dal mu za ženu Asnat, dcéru Poti-Feru, kňaza z Onu. A Jozef sa vydal na cestu Egyptskou krajinou. 46Jozef mal tridsať rokov, keď sa objavil pred faraónom, egyptským kráľom. Jozef odišiel od faraóna a prechádzal celou Egyptskou krajinou. 47Po sedem rokov hojnosti zem prebohato rodila. 48On zhromaždil všetky potraviny siedmich rokov, počas ktorých ich bola hojnosť v Egyptskej krajine, a uložil tie potraviny v mestách, dávajúc do každého mesta potraviny z okolitých polí. 49Jozef uskladnil obilia ako morského piesku, v takom množstve, že ho prestal vážiť, lebo to prekročilo každú mieru.Jozefovi synovia
50Prv, než sa dostavili roky hladu, narodili sa Jozefovi dvaja synovia, ktorých mu porodila Asnat, dcéra Poti-Feru, kňaza z Onu. 51Jozef dal prvorodenému meno Manasses hovoriac: "Boh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie a na celú otcovu rodinu." 52Druhého nazval Efraim, lebo povedal: "Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia." 53Potom sa pominulo sedem rokov hojnosti, ktoré boli v Egyptskej krajine, 54a začalo prichádzať sedem rokov hladu, ako predpovedal Jozef. Vo všetkých krajinách nastal hlad, ale v celej Egyptskej krajine bolo dosť chleba. 55Potom celá Egyptská krajina trpela hladom a ľud sa veľkým krikom dožadoval chleba od faraóna, ale faraón vyhlásil všetkým Egypťanom: "Choďte k Jozefovi a urobte, čo vám povie." 56Hlad zúril po celej krajine. Vtedy Jozef otvoril všetky sýpky a predával zbožie Egypťanom. A hlad v Egyptskej krajine sa zväčšoval. 57Z celej krajiny prichádzali do Egypta kupovať zbožie od Jozefa, lebo v celej krajine zúril hlad.