41. kapitola
Faraónove sny
1 Stalo sa o dva roky, že faraón mal sen: stál pri Níle 2 a videl vystúpiť z Nílu sedem kráv, pekných na pohľad a tučných v mäse, a pásť sa v rákosí. 3 Ale hľa, za nimi vystúpilo z Nílu iných sedem kráv, na pohľad škaredých a v mäse chudých, a postavili sa vedľa tých prvých na brehu Nílu. 4 A tie na pohľad škaredé a v mäse chudé kravy zožrali sedem kráv pekných na pohľad a tučných v mäse. Nato sa faraón zobudil. 5 Ale znova zaspal a mal druhý sen: sedem klasov vyrástlo z toho istého stebla, plných a pekných. 6 Ale hľa, sedem klasov chudých, spálených východným vetrom, vyrástlo po nich. 7 A tie chudé klasy zhltli tých sedem plných a pekných klasov. Nato sa faraón prebudil: a hľa, bol to sen! 8 Keďže bol faraón ráno v duchu znepokojený, dal zavolať všetkých mágov a všetkých mudrcov Egypta a vyrozprával im svoj sen, ktorý mal, ale nikto ho nevedel faraónovi vyložiť. 9 Vtedy hlavný pohárnik oslovil faraóna a povedal: "Musím dnes vyznať svoje previnenia! 10 Faraón sa rozhneval na svojich služobníkov, dal ich uvrhnúť do žalára u veliteľa stráží, mňa i hlavného pekára. 11 Mali sme v tú istú noc sen, on i ja, ale význam sna bol pre každého iný. 12 Bol tam s nami mladý Hebrej, otrok veliteľa stráží. My sme mu porozprávali naše sny a on nám ich vyložil. Každému vyložil jeho sen. 13 A presne, ako nám to vyložil, tak sa stalo: mňa uviedli späť do úradu, toho druhého obesili." 14 Tu faraón dal zavolať Jozefa, ktorého narýchlo vyviedli zo žalára. Oholil sa, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna. 15 Faraón povedal Jozefovi: "Mal som sen a nikto ho nevie vyložiť. Ale o tebe som počul, že vysvetlíš sen, len čo ho počuješ." 16 Jozef odpovedal faraónovi: "Nie ja, ale Boh dá faraónovi odpoveď pre jeho dobro." 17 Vtedy faraón takto hovoril Jozefovi: "Vo sne sa mi zdalo, že stojím na brehu Nílu. 18 Tu vystúpilo z Nílu sedem kráv tučných v mäse a pekných na pohľad, ktoré sa pásli v rákosí. 19 Ale hľa, iných sedem kráv vystúpilo po nich, biednych, na pohľad veľmi škaredých a v mäse chudých, nikdy som nevidel také škaredé kravy v celej Egyptskej krajine. 20 Tie chudé a škaredé kravy zožrali tých sedem prvých tučných kráv. 21 Ale keď ich zožrali, nič na nich nebolo vidieť, že ich zožrali, lebo vyzerali také škaredé ako predtým. Nato som sa prebudil. 22 Potom som videl vo sne vyrásť sedem klasov z toho istého stebla, plných a krásnych. 23 A hľa, po nich vyrástlo sedem klasov zoschnutých, vycivených a spálených východným vetrom. 24 A tie vycivené klasy zhltli tých sedem pekných klasov. Rozpovedal som to mágom, ale niet nikoho, kto by mi dal vysvetlenie." 25 Jozef povedal faraónovi: "Faraónov sen je jeden a ten istý: Boh oznámil faraónovi, čo vykoná. 26 Tých sedem pekných kráv predstavuje sedem rokov a tých sedem pekných klasov predstavuje sedem rokov, je to jeden a ten istý sen. 27 Tých sedem chudých a škaredých kráv, ktoré vystúpili potom, predstavuje sedem rokov, a tak rovnako aj tých slabých a vetrom spálených klasov: to znamená, že bude sedem rokov hladu. 28 To je slovo, čo som povedal faraónovi; Boh ukázal faraónovi, čo vykoná: 29 pozri, prichádza sedem rokov, v ktorých bude veľká hojnosť v celej Egyptskej krajine, 30 po nich bude nasledovať sedem rokov hladu a zabudne sa na tú všetku hojnosť v Egyptskej krajine, hlad vyčerpá zem 31 a nebude sa už vedieť, čo znamenala hojnosť v krajine, pre ten hlad, ktorý bude nasledovať, lebo bude veľmi krutý. 32 A to, že sa faraónov sen opakoval dva razy, znamená, že Boh s istotou rozhodol o tejto veci a že Boh sa poponáhľa ju vykonať. 33 Teraz nech faraón vyhľadá bystrého a múdreho človeka a nech ho ustanoví nad Egyptskou krajinou. 34 Nech faraón koná a nech ustanoví nad krajinou dozorcov: uloží Egyptskej krajine pätinu úrody ako daň počas siedmich rokov hojnosti, 35 tí zhromaždia potraviny týchto dobrých rokov, ktoré nastávajú, a uskladnia obilie pod faraónovu právomoc, potraviny uložia v mestách a tam ich budú držať pod dozorom. 36 Tieto potraviny budú zásobou pre krajinu na tých sedem rokov hladu, ktoré postihnú Egyptskú krajinu, a tak krajina nezahynie hladom." Povýšenie Jozefa
37 Táto reč sa páčila faraónovi a všetkým jeho hodnostárom 38 a faraón povedal svojim hodnostárom: "Či nájdeme muža ako je tento, v ktorom by bol Boží duch?" 39 Vtedy faraón povedal Jozefovi: "Nakoľko Boh dal tebe poznať všetko toto, niet nikoho takého rozumného a múdreho, ako si ty. 40 Ty budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud sa podrobí tvojim rozkazom, ja budem len o trón vyšší ako ty." 41 Faraón povedal Jozefovi: "Pozri, ustanovujem ťa nad celou Egyptskou krajinou," 42 a faraón si sňal z ruky svoj prsteň a nastokol ho na Jozefov prst, obliekol ho do šiat z jemného ľanu a zavesil mu okolo krku zlatú reťaz. 43 Dal ho nastúpiť do najlepšieho voza, ktorý mal po svojom vlastnom, a pred ním kričali "Abrek". Takto ho urobil pánom nad celou Egyptskou krajinou. 44 Faraón povedal Jozefovi: "Ja som faraón, ale bez teba nesmie nikto pohnúť ani rukou, ani nohou v celej Egyptskej krajine." 45 Faraón pomenoval Jozefa Sofnat-Paneach a dal mu za ženu Asnat, dcéru Poti-Feru, kňaza z Onu. A Jozef sa vydal na cestu Egyptskou krajinou. 46 Jozef mal tridsať rokov, keď sa objavil pred faraónom, egyptským kráľom. Jozef odišiel od faraóna a prechádzal celou Egyptskou krajinou. 47 Po sedem rokov hojnosti zem prebohato rodila. 48 On zhromaždil všetky potraviny siedmich rokov, počas ktorých ich bola hojnosť v Egyptskej krajine, a uložil tie potraviny v mestách, dávajúc do každého mesta potraviny z okolitých polí. 49 Jozef uskladnil obilia ako morského piesku, v takom množstve, že ho prestal vážiť, lebo to prekročilo každú mieru. Jozefovi synovia
50 Prv, než sa dostavili roky hladu, narodili sa Jozefovi dvaja synovia, ktorých mu porodila Asnat, dcéra Poti-Feru, kňaza z Onu. 51 Jozef dal prvorodenému meno Manasses hovoriac: "Boh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie a na celú otcovu rodinu." 52 Druhého nazval Efraim, lebo povedal: "Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia." 53 Potom sa pominulo sedem rokov hojnosti, ktoré boli v Egyptskej krajine, 54 a začalo prichádzať sedem rokov hladu, ako predpovedal Jozef. Vo všetkých krajinách nastal hlad, ale v celej Egyptskej krajine bolo dosť chleba. 55 Potom celá Egyptská krajina trpela hladom a ľud sa veľkým krikom dožadoval chleba od faraóna, ale faraón vyhlásil všetkým Egypťanom: "Choďte k Jozefovi a urobte, čo vám povie." 56 Hlad zúril po celej krajine. Vtedy Jozef otvoril všetky sýpky a predával zbožie Egypťanom. A hlad v Egyptskej krajine sa zväčšoval. 57 Z celej krajiny prichádzali do Egypta kupovať zbožie od Jozefa, lebo v celej krajine zúril hlad.