Milí priatelia, podporovatelia a členovia Slovenskej biblickej spoločnosti.

Sme Bohu vďační, že od 1.10.2021 sme mohli začať predaj novej knižnej edície Biblií pod názvom SLOVO 2020. Edícia obsahuje 17 500 kusov Biblií v 28 farebných prevedeniach v troch formátoch a rôznych grafických úpravách v Slovenskom ekumenickom preklade a v Roháčkovom preklade. Bližšie si ich môžete pozrieť a zakúpiť na našom eshope:

www.eshop.biblia.sk

Táto edícia, ako je vidieť z názvu vznikala ešte počas roku 2020, avšak pandémia a následná globálna kríza zasiahla aj do oblasti tlače a dopravy a preto sa dostáva na slovenský trh až teraz.

Okrem už spomínaných viacerých druhov a zaujímavých grafických a technických prevedení táto séria obsahuje aj tzv. SVADOBNÚ BIBLIU. Na Slovensku takýto formát Biblie chýbal, v zahraničí bol už niekoľko rokov. Ide o prvú takúto Bibliu na Slovensku a zároveň ide o svetový unikát, keď v úvode tejto Biblie sú príhovory k mladomanželom spolu s požehnaním od 10 cirkevných predstaviteľov naprieč jednotlivými kresťanskými cirkvami.

A prečo názov celej edície SLOVO?

Inšpiroval nás známy biblický text: „Na počiatku bolo SLOVO a to SLOVO bolo u Boha a to SLOVO bol Boh .... A SLOVO sa stalo telom a prebývalo medzi nami .... jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“

Týmito slovami začína evanjelium podľa Jána, a tými istými slovami v jazyku našich predkov v staroslovienčine: „Iskoni bě Slovo i Slovo bě u Boga i Bog bě Slovo“ začína najstarší preklad Božieho slova na našom území, ktorý urobili solúnski bratia Cyril a Metod, naši prví prekladatelia Biblie.

Ďalším dôvodom, prečo sme zvolili pre knihu kníh názov SLOVO je, že chceme zdôrazniť, že máme tu SLOVO, ktoré ak sa ním dáme viesť, môže nás sprevádzať na ceste životom a môžeme v ňom ostať pevne zakotvení. Uvedomili sme si, že hodnota slova aj SLOVA sa spomedzi nás vytráca. Slovo prestalo mať svoju váhu, prestalo byť pevné, nemenné, ako sa hovorilo „chlapské“. Mnohokrát sa slová prekrúcajú a znevažujú a to tak slovo ľudské, ako aj SLOVO Božie. Z komunikácie nám vypadli slová ako láska, odpustenie, potešenia, pravda a mnohé iné, ktoré nás posilňujú. Preto sa musíme vrátiť k SLOVU, aby sme sa naučili správne žiť aj komunikovať.

Želáme si, aby toto SLOVO prebývalo medzi nami a prostredníctvom neho, aby Ježiš, vtelené SLOVO prišiel do našich životov.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Nová edícia Biblií SLOVO

37. kapitola

1 Ale Jakub sa usadil v krajine, kde býval jeho otec, v Kanaánskej krajine.

Jozef a jeho bratia

2 Toto sú Jakubove dejiny. Jozef mal sedemnásť rokov. Pásaval ovce ešte ako malý chlapec so svojimi bratmi, so synmi žien svojho otca Bilhy a Zilpy, a svojmu otcovi donášal, čo sa o nich zle hovorilo.
3 Izrael miloval Jozefa viac ako všetky svoje ostatné deti, lebo sa mu narodil v jeho starobe, a dal mu urobiť dlhú pestrofarebnú tuniku. 4 Bratia videli, že otec ho má radšej ako všetkých svojich ostatných synov, a začali ho nenávidieť, neboli schopní sa s ním pokojne rozprávať. 5 Raz mal Jozef sen a rozpovedal ho svojim bratom a tí ho ešte viac nenávideli. 6 Povedal im: "Počúvajte, čo sa mi snívalo: 7 viazali sme snopy na roli, zrazu sa môj snop postavil, zostal stáť a vaše snopy ho obstali a klaňali sa môjmu snopu." 8 Jeho bratia mu odpovedali: "Ty by si nám teda rád panoval ako kráľ, alebo by si nám rád vládol ako pán?" A znenávideli ho ešte viac pre jeho sny a jeho reči. 9 Mal ešte iný sen, ktorý porozprával svojim bratom. Povedal: "Mal som ešte jeden sen. Snívalo sa mi, že sa mi klaňalo slnko, mesiac a jedenásť hviezd." 10 Porozprával to svojmu otcovi a svojim bratom, ale otec ho pokarhal a povedal mu: "Aký sen si to mal! Vari ja, tvoja matka a tvoji bratia sa ti máme klaňať po zem?" 11 Bratia na neho žiarlili, ale jeho otec si to uchovával v pamäti.

Bratia predajú Jozefa

12 Jeho bratia odišli pásť stáda svojho otca do Sichemu.
13 Izrael povedal Jozefovi: "Či tvoji bratia nepasú v Sicheme? Poď, pošlem ťa za nimi!" On mu odpovedal: "Som prichystaný." 14 Povedal mu: "Choď teda, pozri, ako sa vodí tvojim bratom a dobytku, a potom mi prines správy." Poslal ho z Chebronskej doliny a Jozef prišiel do Sichemu. 15 Akýsi muž ho stretol, ako blúdi po poli, a ten muž sa ho opýtal: "Čo hľadáš?" 16 On odpovedal: "Hľadám svojich bratov. Ukáž mi, prosím ťa, kde pasú svoje stáda." 17 Ten muž mu povedal: "Odišli odtiaľto, počul som ich, ako hovoria: Poďme do Dotanu." Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotane. 18 Tí ho videli zďaleka, prv, než sa k nim priblížil, a uzhodli sa potajomky, že ho zabijú. 19 Hovorili si medzi sebou: "Pozrite, prichádza snilko! 20 Teraz poďme, zabime ho a hoďme ho do niektorej cisterny; povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude z jeho snov!" 21 Ale počul to Ruben a snažil sa vyslobodiť ho z ich rúk. Povedal: "Nesiahajme mu na život!" 22 Ruben im povedal: "Neprelievajte krv! Hoďte ho do tejto cisterny na púšti, ale ruky na neho nepoložte!" Chcel ho totiž vyslobodiť z ich rúk a vrátiť jeho otcovi. 23 Keď teda Jozef prišiel ku svojim bratom, strhli mu tuniku, tú pestrofarebnú tuniku, ktorú mal na sebe. 24 Potom ho chytili a hodili do cisterny; bola to prázdna cisterna, nebolo v nej vody. 25 Potom sa posadili, aby jedli. Keď zdvihli svoje oči, hľa, zbadali karavánu Izmaelcov, prichádzajúcu z Galaádu. Ich ťavy niesli vzácnu živicu, balzam a ladanovú voňavku a privážali to do Egypta. 26 Vtedy Júda povedal svojim bratom: "Aký úžitok by sme mali z toho, keby sme svojho brata zabili a jeho krv zakryli? 27 Poďme, predajme ho tým Izmaelcom, ale rukou na neho nesiahajme, veď je náš brat a naše telo!" A jeho bratia ho poslúchli. 28 Keď teda popri nich prechádzali madiánski kupci, vytiahli Jozefa z cisterny. Predali Jozefa Izmaelcom za dvadsať strieborných šeklov a títo ho odviedli do Egypta. 29 Keď sa Ruben vrátil k cisterne, hľa, Jozef tam už nebol. Roztrhol si šaty, 30 vrátil sa ku svojim bratom, povedal: "Chlapca tam niet! Kdeže sa ja teraz podejem?" 31 Vzali Jozefovu tuniku, podrezali capa a namočili tuniku do krvi. 32 Pestrofarebnú tuniku dali zaniesť svojmu otcovi s týmito slovami: "Pozri, čo sme našli! Pozri, či je to tunika tvojho syna, alebo nie je." 33 Ten sa pozrel a povedal: "To je tunika môjho syna! Zožrala ho nejaká divá zver! Jozef bol roztrhaný na kúsky!" 34 Jakub si roztrhol šaty, okrútil si vrece okolo bedier a dlhý čas smútil za svojím synom. 35 Všetci jeho synovia a dcéry ho prišli potešovať, ale on sa nedal potešiť a povedal: "Nie, v smútku chcem zostúpiť do šeolu, k svojmu synovi." A jeho otec ho oplakával. 36 Medzitým ho Madiánci v Egypte predali Putifarovi, faraónovmu eunuchovi a veliteľovi telesnej stráže.