Milí čitatelia Biblie z portálu biblia.sk !

Sme Pánu Bohu vďační, keď denne môžeme vidieť, ako cez túto stránku stúpa počet tých, ktorí otvárajú Božie slovo a čerpajú z neho silu na každý deň, alebo ho používajú na štúdium či prípravu kázní. Ďakujeme za každú spätnú väzbu, cez ktorú nám dávate nápady, ako túto stránku vylepšiť, ale aj za slová povzbudenia, že stránka www.biblia.sk je pre vás požehnaním.

Tak, ako už párkrát som si dovolil na tomto mieste poprosiť vás o pomoc a podporu našej práce, chcem tak urobiť aj dnes. Aj keď možno niektorí si pomyslia „už zase otravuje a píše ďalšiu žobračenku“, ako mi pred pár dňami na tieto prosby žartom povedal môj priateľ profesor teológie, ale hneď aj dodal, pokračuj v tom. Robím však len to, čo nám povedal Pán Ježiš, ktorého slova sú zaznamenané v Lukášovi 11,9: „A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám.“. Je mojou úlohou aj povinnosťou, ako človeka povereného vedením Slovenskej biblickej spoločnosti zabezpečiť jej činnosť, rozvoj a napredovanie pri šírení Božieho slova, preto aj tieto možno „otravné“ moje slová k vám.

Viem, každý z nás máme množstvo výdavkov a rôznych finančných potrieb, či už doma v rodine, ale aj okolo seba (cirkev, zbor, kostol, škola, charita ...) a naše prostriedky sú obmedzené. Avšak prostriedky nášho Nebeského Otca sú neobmedzené. Na stretnutiach s mladými, keď hovoríme o pomoci a charite a padne otázka, kde na to zobrať zvyknem okrem iného povedať: „... o jednu kávu, alebo kolu, či pivo (doplňte si podľa seba čo sa hodí) týždenne menej a zostane ti minimálne 8-10 eur mesačne, ktoré môžu pomôcť iným“. Viem o človeku, ktorý v týždni vynechá jeden obed a stravný lístok dáva sociálne slabým. Nápadov je veľa, len treba chcieť. Tí čo máte akurát, alebo dokonca málo na prežitie a ozaj už nemáte z čoho „ubrať“, modlite sa, aby tí čo majú dostatok neváhali s pomocou a dali aj za vás. Vy čo máte dostatok, nezabúdajte, že je to len z Božej milosti a pomôžte prispieť aj za tých, čo sa za vás modlia. Sme len správcovia toho čo nám Boh zveril a je na nás ako pozorne budeme počúvať Jeho hlas cez Ducha svätého, kde potrebuje tieto nám zverené prostriedky umiestniť, pričom nezabúdajme na slová Písma uvedené v 1Pt 4,10: „Ako dobrí správcovia mnohorakej Božej milosti slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal.“.

Túto stránku biblia.sk navštívi ročne cca 150 000 jedinečných návštevníkov, na čo som pred časom humorne reagoval slovami, že keby každý používateľ dal len euro za rok, mali by sme pokryté ročné náklady potrebné na činnosť biblickej spoločnosti. Za prvých 10 mesiacov tohto roku nám prispelo priamo na účet 99 darcov (ďakujeme), z ktorých je 21 pravidelných mesačných prispievateľov. Pravidelní mesačný prispievatelia nám vytvárajú priestor veci lepšie plánovať a predpokladať s akými prostriedkami môžeme počítať, či už na prevádzku, alebo na ďalšie vydavateľské tituly. Sme vďační za každý príspevok či je veľký alebo malý, každý je pre nás záväzkom a zároveň povzbudením pokračovať v nastúpenej ceste. Okrem vašich priamych príspevkov na účet, možno si ani neuvedomujete, ale môžete nás podporiť aj kúpou kníh, ktoré si objednáte cez náš eshop.biblia.sk, kde v súčasnosti môžeme z Božej milosti vám ponúknuť až 1200 druhov aktívnych titulov Biblií a duchovnej literatúry.

Slovenská biblická spoločnosť je tu 31 rokov a svojou činnosťou pomáha šíriť Božie slovo nielen v písanej, ale aj digitálnej a audio forme. Pomôžte nám pokračovať v tejto práci na Božom diele a staňte sa jej súčasťou cez váš príspevok, „Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh.“ (2Kor 9,7).

Za každý dar úprimné Pán Boh zaplať.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Chcem darovať

31. kapitola

Jakubov útek

1 Jakub sa dozvedel, že Labanovi synovia hovoria: "Jakub pobral všetko, čo mal náš otec, a všetko toto bohatstvo získal z toho, čo patrilo nášmu otcovi."
2 Jakub videl na Labanovej tvári, že už nie je k nemu taký ako predtým. 3 Jahve povedal Jakubovi: "Vráť sa do zeme svojich otcov, do svojej vlasti, a ja budem s tebou." 4 Jakub dal zavolať Ráchel a Leu na pole k svojim stádam 5 a povedal im: "Vidím vášmu otcovi na tvári, že nie je ku mne taký ako predtým, ale Boh môjho otca bol so mnou. 6 Samy viete, že som vášmu otcovi slúžil z celej sily. 7 Váš otec ma oklamal, desaťkrát mi zmenil mzdu, ale Boh mu nedovolil, aby mi uškodil. 8 Vždy keď hovoril: ‚Škvrnité mláďatá budú tvojou mzdou,‘ všetky ovce vrhali škvrnité mláďatá, ale ak povedal: ‚Pruhované mláďatá budú tvojou mzdou,‘ všetky zvieratá vrhali pruhované mláďatá, 9 a tak Boh odňal stáda vášmu otcovi a dal ich mne. 10 V čase párenia stáda som sa díval a vo sne som videl, že samci, čo skákali na samice, boli pruhované, škvrnité alebo strakaté. 11 Boží anjel mi vo sne povedal: ‚Jakub,‘ a ja som odpovedal: ‚Tu som.‘ 12 Povedal mi: ‚Pozdvihni svoje oči a hľaď: všetky samce, čo skáču na samice, sú pruhované, škvrnité a strakaté, lebo som videl všetko, čo ti Laban robí. 13 Ja som Boh, ktorý sa ti zjavil v Beteli, kde si olejom pomazal stélu a kde si mi urobil sľub. Teraz vstaň, vyjdi z tejto zeme a vráť sa do svojej vlasti!‘" 14 Ráchel a Lea mu takto odpovedali: "Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca? 15 Či nás nepokladá za cudzinky, keď nás predal a sám strávil všetky peniaze, ktoré si mu zaplatil za nás? 16 Naozaj všetko to bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim deťom. Urob teda všetko, čo ti Boh kázal." 17 Jakub posadil svojich synov a svoje ženy na ťavy 18 a hnal pred sebou všetok svoj statok, – i všetok majetok, ktorý si nadobudol, svoj vlastný statok, nadobudnutý v Paddan-Arame, – aby sa vrátil k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánskej krajiny. 19 Laban odišiel strihať svoje ovce a Ráchel ukradla otcove domáce modly, ktoré patrili jej otcovi. 20 Jakub oklamal Aramejca Labana, keď mu zatajil, že chce utiecť. 21 Utiekol so všetkým, čo mal. Vyrazil, prebrodil Riekue a zamieril k pohoriu Galaád.

Laban prenasleduje Jakuba

22 Na tretí deň oznámili Labanovi, že Jakub ušiel.
23 Vzal so sebou svojich bratov, prenasledoval ho sedem dní cesty a dobehol ho pri pohorí Galaád. 24 Boh navštívil Aramejca Labana v nočnom videní a povedal mu:"Neopováž sa Jakubovi čokoľvek povedať!" 25 Laban dostihol Jakuba, ktorý si rozložil stan v horách, a Laban rozložil svoj stan na hore Galaád. 26 Laban povedal Jakubovi: "Čo si to urobil, oklamal si ma a moje dcéry si odviedol ako vojnové zajatkyne? 27 Prečo si tajne utiekol a prečo si ma oklamal a nepovedal si mi, bol by som ťa slávnostne vypravil s radosťou, spevmi, bubnami a harfami? 28 A nedal si mi pobozkať ani mojich vnukov a moje dcéry. To si urobil nerozumne! 29 Mal by som dosť moci urobiť vám zle, ale minulej noci mi Boh vášho otca povedal toto: ‚Chráň sa Jakubovi čokoľvek vyčítať.‘ 30 Tak ty si teda odišiel, lebo si veľmi túžil po dome svojho otca! Ale prečo si ukradol mojich bohov?" 31 Jakub takto odpovedal Labanovi: "Bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi mohol vziať svoje dcéry. 32 U koho nájdeš svojich bohov, ten neostane nažive: v prítomnosti našich príbuzných si poprezeraj, čo je u mňa, a vezmi si, čo je tvoje." Jakub totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla. 33 Laban vošiel do Jakubovho stanu, do stanu Leinho i do stanu oboch slúžok, ale nič nenašiel. Potom vyšiel z Leinho stanu a vošiel do Ráchelinho stanu. 34 Ráchel však vzala domáce modly, vložila ich do ťavieho sedla a posadila sa na ne; Laban prezrel celý stan, ale nenašiel nič. 35 Ráchel povedala svojmu otcovi: "Nehnevaj sa, pane môj, že nemôžem vstať pred tebou, lebo mám to, čo sa stáva ženám." Laban hľadal, ale modly nenašiel. 36 Jakub sa rozhneval a hádal sa s Labanom. A Jakub povedal Labanovi tieto slová: "Aký zločin som spáchal, aká je moja vina, že ma tak zúrivo prenasleduješ? 37 Všetko si mi poprezeral: a čo si našiel zo všetkých vecí svojho domu? Polož to sem pred mojich a tvojich príbuzných, nech oni rozsúdia medzi nami dvoma! 38 Už dvadsať rokov som u teba, tvoje ovce a kozy nikdy nepotratili a baranov z tvojho stáda som nejedával. 39 Neprinášal som ti, čo zver roztrhala, sám som nahrádzal škodu. Odo mňa si požadoval, čo mi ukradli vo dne, i to, čo mi ukradli v noci. 40 Vo dne ma sužovala horúčava, v noci chlad, a spánok unikal mojim očiam. 41 Už dvadsať rokov som v tvojom dome: štrnásť rokov som ti slúžil za tvoje dve dcéry a šesť rokov za tvoje stádo, ty si mi zmenil mzdu desaťkrát. 42 Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abrahámov a Príbuzný Izákov, veru by si ma prepustil s prázdnymi rukami. Ale Boh videl moje trápenie i lopotu mojich rúk, preto minulej noci rozhodol."

Zmluva medzi Jakubom a Labanom

43 Laban odpovedal a povedal Jakubovi: "Tieto dcéry sú moje dcéry, tieto deti sú moje deti, tieto stáda sú moje stáda, moje je všetko, čo tu vidíš. Ale čo môžem dnes urobiť s týmito dcérami a s týmito deťmi, ktoré ony zrodili?
44 Poď teda, uzavrieme zmluvu, ja a ty… tá nech bude svedectvom medzi mnou a tebou." 45 Vtedy Jakub vzal kameň a vztýčil ho ako stélu. 46 Jakub povedal svojim bratom: "Nazbierajte kamene!" Oni nazbierali kamene a urobili hromadu a na tej hromade jedli. 47 Laban ju pomenoval Jegar Sahaduta a Jakub jej dal meno Galeed. 48 Laban povedal: "Nech je táto hromada svedkom medzi mnou a tebou." Preto sa menuje Galeed 49 a Mispa, lebo povedal: "Nech je Jahve strážcom medzi mnou a medzi tebou, keď jeden druhému zídeme z dohľadu. 50 Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami alebo by si pribral iné ženy k mojim dcéram, hľa, aj keď s nami nikto nie je, Boh je svedkom medzi mnou a tebou." 51 Laban povedal Jakubovi: "Pozri sa na hromadu, ktorú som navŕšil medzi mnou a tebou, pozri na túto stélu. 52 Táto hromada je svedkom, svedkom je aj táto stéla, že ja neprejdem za túto hromadu k tebe, ani ty neprejdeš za túto hromadu a túto stélu ku mne so zlými úmyslami. 53 Nech Boh Abrahámov a Boh Nachorov súdi medzi nami." A Jakub prisahal na Príbuzného svojho otca Izáka. 54 Jakub priniesol na vrchu obetu a pozval svojich bratov na hostinu. Tak jedli spolu a prenocovali na vrchu.