Milí priatelia, podporovatelia a členovia Slovenskej biblickej spoločnosti.

Sme Bohu vďační, že od 1.10.2021 sme mohli začať predaj novej knižnej edície Biblií pod názvom SLOVO 2020. Edícia obsahuje 17 500 kusov Biblií v 28 farebných prevedeniach v troch formátoch a rôznych grafických úpravách v Slovenskom ekumenickom preklade a v Roháčkovom preklade. Bližšie si ich môžete pozrieť a zakúpiť na našom eshope:

www.eshop.biblia.sk

Táto edícia, ako je vidieť z názvu vznikala ešte počas roku 2020, avšak pandémia a následná globálna kríza zasiahla aj do oblasti tlače a dopravy a preto sa dostáva na slovenský trh až teraz.

Okrem už spomínaných viacerých druhov a zaujímavých grafických a technických prevedení táto séria obsahuje aj tzv. SVADOBNÚ BIBLIU. Na Slovensku takýto formát Biblie chýbal, v zahraničí bol už niekoľko rokov. Ide o prvú takúto Bibliu na Slovensku a zároveň ide o svetový unikát, keď v úvode tejto Biblie sú príhovory k mladomanželom spolu s požehnaním od 10 cirkevných predstaviteľov naprieč jednotlivými kresťanskými cirkvami.

A prečo názov celej edície SLOVO?

Inšpiroval nás známy biblický text: „Na počiatku bolo SLOVO a to SLOVO bolo u Boha a to SLOVO bol Boh .... A SLOVO sa stalo telom a prebývalo medzi nami .... jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“

Týmito slovami začína evanjelium podľa Jána, a tými istými slovami v jazyku našich predkov v staroslovienčine: „Iskoni bě Slovo i Slovo bě u Boga i Bog bě Slovo“ začína najstarší preklad Božieho slova na našom území, ktorý urobili solúnski bratia Cyril a Metod, naši prví prekladatelia Biblie.

Ďalším dôvodom, prečo sme zvolili pre knihu kníh názov SLOVO je, že chceme zdôrazniť, že máme tu SLOVO, ktoré ak sa ním dáme viesť, môže nás sprevádzať na ceste životom a môžeme v ňom ostať pevne zakotvení. Uvedomili sme si, že hodnota slova aj SLOVA sa spomedzi nás vytráca. Slovo prestalo mať svoju váhu, prestalo byť pevné, nemenné, ako sa hovorilo „chlapské“. Mnohokrát sa slová prekrúcajú a znevažujú a to tak slovo ľudské, ako aj SLOVO Božie. Z komunikácie nám vypadli slová ako láska, odpustenie, potešenia, pravda a mnohé iné, ktoré nás posilňujú. Preto sa musíme vrátiť k SLOVU, aby sme sa naučili správne žiť aj komunikovať.

Želáme si, aby toto SLOVO prebývalo medzi nami a prostredníctvom neho, aby Ježiš, vtelené SLOVO prišiel do našich životov.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Nová edícia Biblií SLOVO

31. kapitola

Jakubov útek

1 Jakub sa dozvedel, že Labanovi synovia hovoria: "Jakub pobral všetko, čo mal náš otec, a všetko toto bohatstvo získal z toho, čo patrilo nášmu otcovi."
2 Jakub videl na Labanovej tvári, že už nie je k nemu taký ako predtým. 3 Jahve povedal Jakubovi: "Vráť sa do zeme svojich otcov, do svojej vlasti, a ja budem s tebou." 4 Jakub dal zavolať Ráchel a Leu na pole k svojim stádam 5 a povedal im: "Vidím vášmu otcovi na tvári, že nie je ku mne taký ako predtým, ale Boh môjho otca bol so mnou. 6 Samy viete, že som vášmu otcovi slúžil z celej sily. 7 Váš otec ma oklamal, desaťkrát mi zmenil mzdu, ale Boh mu nedovolil, aby mi uškodil. 8 Vždy keď hovoril: ‚Škvrnité mláďatá budú tvojou mzdou,‘ všetky ovce vrhali škvrnité mláďatá, ale ak povedal: ‚Pruhované mláďatá budú tvojou mzdou,‘ všetky zvieratá vrhali pruhované mláďatá, 9 a tak Boh odňal stáda vášmu otcovi a dal ich mne. 10 V čase párenia stáda som sa díval a vo sne som videl, že samci, čo skákali na samice, boli pruhované, škvrnité alebo strakaté. 11 Boží anjel mi vo sne povedal: ‚Jakub,‘ a ja som odpovedal: ‚Tu som.‘ 12 Povedal mi: ‚Pozdvihni svoje oči a hľaď: všetky samce, čo skáču na samice, sú pruhované, škvrnité a strakaté, lebo som videl všetko, čo ti Laban robí. 13 Ja som Boh, ktorý sa ti zjavil v Beteli, kde si olejom pomazal stélu a kde si mi urobil sľub. Teraz vstaň, vyjdi z tejto zeme a vráť sa do svojej vlasti!‘" 14 Ráchel a Lea mu takto odpovedali: "Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca? 15 Či nás nepokladá za cudzinky, keď nás predal a sám strávil všetky peniaze, ktoré si mu zaplatil za nás? 16 Naozaj všetko to bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim deťom. Urob teda všetko, čo ti Boh kázal." 17 Jakub posadil svojich synov a svoje ženy na ťavy 18 a hnal pred sebou všetok svoj statok, – i všetok majetok, ktorý si nadobudol, svoj vlastný statok, nadobudnutý v Paddan-Arame, – aby sa vrátil k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánskej krajiny. 19 Laban odišiel strihať svoje ovce a Ráchel ukradla otcove domáce modly, ktoré patrili jej otcovi. 20 Jakub oklamal Aramejca Labana, keď mu zatajil, že chce utiecť. 21 Utiekol so všetkým, čo mal. Vyrazil, prebrodil Riekue a zamieril k pohoriu Galaád.

Laban prenasleduje Jakuba

22 Na tretí deň oznámili Labanovi, že Jakub ušiel.
23 Vzal so sebou svojich bratov, prenasledoval ho sedem dní cesty a dobehol ho pri pohorí Galaád. 24 Boh navštívil Aramejca Labana v nočnom videní a povedal mu:"Neopováž sa Jakubovi čokoľvek povedať!" 25 Laban dostihol Jakuba, ktorý si rozložil stan v horách, a Laban rozložil svoj stan na hore Galaád. 26 Laban povedal Jakubovi: "Čo si to urobil, oklamal si ma a moje dcéry si odviedol ako vojnové zajatkyne? 27 Prečo si tajne utiekol a prečo si ma oklamal a nepovedal si mi, bol by som ťa slávnostne vypravil s radosťou, spevmi, bubnami a harfami? 28 A nedal si mi pobozkať ani mojich vnukov a moje dcéry. To si urobil nerozumne! 29 Mal by som dosť moci urobiť vám zle, ale minulej noci mi Boh vášho otca povedal toto: ‚Chráň sa Jakubovi čokoľvek vyčítať.‘ 30 Tak ty si teda odišiel, lebo si veľmi túžil po dome svojho otca! Ale prečo si ukradol mojich bohov?" 31 Jakub takto odpovedal Labanovi: "Bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi mohol vziať svoje dcéry. 32 U koho nájdeš svojich bohov, ten neostane nažive: v prítomnosti našich príbuzných si poprezeraj, čo je u mňa, a vezmi si, čo je tvoje." Jakub totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla. 33 Laban vošiel do Jakubovho stanu, do stanu Leinho i do stanu oboch slúžok, ale nič nenašiel. Potom vyšiel z Leinho stanu a vošiel do Ráchelinho stanu. 34 Ráchel však vzala domáce modly, vložila ich do ťavieho sedla a posadila sa na ne; Laban prezrel celý stan, ale nenašiel nič. 35 Ráchel povedala svojmu otcovi: "Nehnevaj sa, pane môj, že nemôžem vstať pred tebou, lebo mám to, čo sa stáva ženám." Laban hľadal, ale modly nenašiel. 36 Jakub sa rozhneval a hádal sa s Labanom. A Jakub povedal Labanovi tieto slová: "Aký zločin som spáchal, aká je moja vina, že ma tak zúrivo prenasleduješ? 37 Všetko si mi poprezeral: a čo si našiel zo všetkých vecí svojho domu? Polož to sem pred mojich a tvojich príbuzných, nech oni rozsúdia medzi nami dvoma! 38 Už dvadsať rokov som u teba, tvoje ovce a kozy nikdy nepotratili a baranov z tvojho stáda som nejedával. 39 Neprinášal som ti, čo zver roztrhala, sám som nahrádzal škodu. Odo mňa si požadoval, čo mi ukradli vo dne, i to, čo mi ukradli v noci. 40 Vo dne ma sužovala horúčava, v noci chlad, a spánok unikal mojim očiam. 41 Už dvadsať rokov som v tvojom dome: štrnásť rokov som ti slúžil za tvoje dve dcéry a šesť rokov za tvoje stádo, ty si mi zmenil mzdu desaťkrát. 42 Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abrahámov a Príbuzný Izákov, veru by si ma prepustil s prázdnymi rukami. Ale Boh videl moje trápenie i lopotu mojich rúk, preto minulej noci rozhodol."

Zmluva medzi Jakubom a Labanom

43 Laban odpovedal a povedal Jakubovi: "Tieto dcéry sú moje dcéry, tieto deti sú moje deti, tieto stáda sú moje stáda, moje je všetko, čo tu vidíš. Ale čo môžem dnes urobiť s týmito dcérami a s týmito deťmi, ktoré ony zrodili?
44 Poď teda, uzavrieme zmluvu, ja a ty… tá nech bude svedectvom medzi mnou a tebou." 45 Vtedy Jakub vzal kameň a vztýčil ho ako stélu. 46 Jakub povedal svojim bratom: "Nazbierajte kamene!" Oni nazbierali kamene a urobili hromadu a na tej hromade jedli. 47 Laban ju pomenoval Jegar Sahaduta a Jakub jej dal meno Galeed. 48 Laban povedal: "Nech je táto hromada svedkom medzi mnou a tebou." Preto sa menuje Galeed 49 a Mispa, lebo povedal: "Nech je Jahve strážcom medzi mnou a medzi tebou, keď jeden druhému zídeme z dohľadu. 50 Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami alebo by si pribral iné ženy k mojim dcéram, hľa, aj keď s nami nikto nie je, Boh je svedkom medzi mnou a tebou." 51 Laban povedal Jakubovi: "Pozri sa na hromadu, ktorú som navŕšil medzi mnou a tebou, pozri na túto stélu. 52 Táto hromada je svedkom, svedkom je aj táto stéla, že ja neprejdem za túto hromadu k tebe, ani ty neprejdeš za túto hromadu a túto stélu ku mne so zlými úmyslami. 53 Nech Boh Abrahámov a Boh Nachorov súdi medzi nami." A Jakub prisahal na Príbuzného svojho otca Izáka. 54 Jakub priniesol na vrchu obetu a pozval svojich bratov na hostinu. Tak jedli spolu a prenocovali na vrchu.