Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

31. kapitola

Jakubov útek

1 Jakub sa dozvedel, že Labanovi synovia hovoria: "Jakub pobral všetko, čo mal náš otec, a všetko toto bohatstvo získal z toho, čo patrilo nášmu otcovi."
2 Jakub videl na Labanovej tvári, že už nie je k nemu taký ako predtým. 3 Jahve povedal Jakubovi: "Vráť sa do zeme svojich otcov, do svojej vlasti, a ja budem s tebou." 4 Jakub dal zavolať Ráchel a Leu na pole k svojim stádam 5 a povedal im: "Vidím vášmu otcovi na tvári, že nie je ku mne taký ako predtým, ale Boh môjho otca bol so mnou. 6 Samy viete, že som vášmu otcovi slúžil z celej sily. 7 Váš otec ma oklamal, desaťkrát mi zmenil mzdu, ale Boh mu nedovolil, aby mi uškodil. 8 Vždy keď hovoril: ‚Škvrnité mláďatá budú tvojou mzdou,‘ všetky ovce vrhali škvrnité mláďatá, ale ak povedal: ‚Pruhované mláďatá budú tvojou mzdou,‘ všetky zvieratá vrhali pruhované mláďatá, 9 a tak Boh odňal stáda vášmu otcovi a dal ich mne. 10 V čase párenia stáda som sa díval a vo sne som videl, že samci, čo skákali na samice, boli pruhované, škvrnité alebo strakaté. 11 Boží anjel mi vo sne povedal: ‚Jakub,‘ a ja som odpovedal: ‚Tu som.‘ 12 Povedal mi: ‚Pozdvihni svoje oči a hľaď: všetky samce, čo skáču na samice, sú pruhované, škvrnité a strakaté, lebo som videl všetko, čo ti Laban robí. 13 Ja som Boh, ktorý sa ti zjavil v Beteli, kde si olejom pomazal stélu a kde si mi urobil sľub. Teraz vstaň, vyjdi z tejto zeme a vráť sa do svojej vlasti!‘" 14 Ráchel a Lea mu takto odpovedali: "Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca? 15 Či nás nepokladá za cudzinky, keď nás predal a sám strávil všetky peniaze, ktoré si mu zaplatil za nás? 16 Naozaj všetko to bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim deťom. Urob teda všetko, čo ti Boh kázal." 17 Jakub posadil svojich synov a svoje ženy na ťavy 18 a hnal pred sebou všetok svoj statok, – i všetok majetok, ktorý si nadobudol, svoj vlastný statok, nadobudnutý v Paddan-Arame, – aby sa vrátil k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánskej krajiny. 19 Laban odišiel strihať svoje ovce a Ráchel ukradla otcove domáce modly, ktoré patrili jej otcovi. 20 Jakub oklamal Aramejca Labana, keď mu zatajil, že chce utiecť. 21 Utiekol so všetkým, čo mal. Vyrazil, prebrodil Riekue a zamieril k pohoriu Galaád.

Laban prenasleduje Jakuba

22 Na tretí deň oznámili Labanovi, že Jakub ušiel.
23 Vzal so sebou svojich bratov, prenasledoval ho sedem dní cesty a dobehol ho pri pohorí Galaád. 24 Boh navštívil Aramejca Labana v nočnom videní a povedal mu:"Neopováž sa Jakubovi čokoľvek povedať!" 25 Laban dostihol Jakuba, ktorý si rozložil stan v horách, a Laban rozložil svoj stan na hore Galaád. 26 Laban povedal Jakubovi: "Čo si to urobil, oklamal si ma a moje dcéry si odviedol ako vojnové zajatkyne? 27 Prečo si tajne utiekol a prečo si ma oklamal a nepovedal si mi, bol by som ťa slávnostne vypravil s radosťou, spevmi, bubnami a harfami? 28 A nedal si mi pobozkať ani mojich vnukov a moje dcéry. To si urobil nerozumne! 29 Mal by som dosť moci urobiť vám zle, ale minulej noci mi Boh vášho otca povedal toto: ‚Chráň sa Jakubovi čokoľvek vyčítať.‘ 30 Tak ty si teda odišiel, lebo si veľmi túžil po dome svojho otca! Ale prečo si ukradol mojich bohov?" 31 Jakub takto odpovedal Labanovi: "Bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi mohol vziať svoje dcéry. 32 U koho nájdeš svojich bohov, ten neostane nažive: v prítomnosti našich príbuzných si poprezeraj, čo je u mňa, a vezmi si, čo je tvoje." Jakub totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla. 33 Laban vošiel do Jakubovho stanu, do stanu Leinho i do stanu oboch slúžok, ale nič nenašiel. Potom vyšiel z Leinho stanu a vošiel do Ráchelinho stanu. 34 Ráchel však vzala domáce modly, vložila ich do ťavieho sedla a posadila sa na ne; Laban prezrel celý stan, ale nenašiel nič. 35 Ráchel povedala svojmu otcovi: "Nehnevaj sa, pane môj, že nemôžem vstať pred tebou, lebo mám to, čo sa stáva ženám." Laban hľadal, ale modly nenašiel. 36 Jakub sa rozhneval a hádal sa s Labanom. A Jakub povedal Labanovi tieto slová: "Aký zločin som spáchal, aká je moja vina, že ma tak zúrivo prenasleduješ? 37 Všetko si mi poprezeral: a čo si našiel zo všetkých vecí svojho domu? Polož to sem pred mojich a tvojich príbuzných, nech oni rozsúdia medzi nami dvoma! 38 Už dvadsať rokov som u teba, tvoje ovce a kozy nikdy nepotratili a baranov z tvojho stáda som nejedával. 39 Neprinášal som ti, čo zver roztrhala, sám som nahrádzal škodu. Odo mňa si požadoval, čo mi ukradli vo dne, i to, čo mi ukradli v noci. 40 Vo dne ma sužovala horúčava, v noci chlad, a spánok unikal mojim očiam. 41 Už dvadsať rokov som v tvojom dome: štrnásť rokov som ti slúžil za tvoje dve dcéry a šesť rokov za tvoje stádo, ty si mi zmenil mzdu desaťkrát. 42 Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abrahámov a Príbuzný Izákov, veru by si ma prepustil s prázdnymi rukami. Ale Boh videl moje trápenie i lopotu mojich rúk, preto minulej noci rozhodol."

Zmluva medzi Jakubom a Labanom

43 Laban odpovedal a povedal Jakubovi: "Tieto dcéry sú moje dcéry, tieto deti sú moje deti, tieto stáda sú moje stáda, moje je všetko, čo tu vidíš. Ale čo môžem dnes urobiť s týmito dcérami a s týmito deťmi, ktoré ony zrodili?
44 Poď teda, uzavrieme zmluvu, ja a ty… tá nech bude svedectvom medzi mnou a tebou." 45 Vtedy Jakub vzal kameň a vztýčil ho ako stélu. 46 Jakub povedal svojim bratom: "Nazbierajte kamene!" Oni nazbierali kamene a urobili hromadu a na tej hromade jedli. 47 Laban ju pomenoval Jegar Sahaduta a Jakub jej dal meno Galeed. 48 Laban povedal: "Nech je táto hromada svedkom medzi mnou a tebou." Preto sa menuje Galeed 49 a Mispa, lebo povedal: "Nech je Jahve strážcom medzi mnou a medzi tebou, keď jeden druhému zídeme z dohľadu. 50 Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami alebo by si pribral iné ženy k mojim dcéram, hľa, aj keď s nami nikto nie je, Boh je svedkom medzi mnou a tebou." 51 Laban povedal Jakubovi: "Pozri sa na hromadu, ktorú som navŕšil medzi mnou a tebou, pozri na túto stélu. 52 Táto hromada je svedkom, svedkom je aj táto stéla, že ja neprejdem za túto hromadu k tebe, ani ty neprejdeš za túto hromadu a túto stélu ku mne so zlými úmyslami. 53 Nech Boh Abrahámov a Boh Nachorov súdi medzi nami." A Jakub prisahal na Príbuzného svojho otca Izáka. 54 Jakub priniesol na vrchu obetu a pozval svojich bratov na hostinu. Tak jedli spolu a prenocovali na vrchu.