27. kapitola
Jakub si vymámi Izákovo požehnanie
1 Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel. Zavolal si staršieho syna Ezaua a povedal mu: "Syn môj!" Ten odpovedal: "Tu som!" 2 On povedal: "Pozri, som starý a neviem, kedy zomriem. 3 Vezmi teda svoje zbrane, svoj tulec a luk, vyjdi do poľa a ulov mi divinu. 4 Priprav mi chutné jedlo, aké mám rád, a prines mi ho, nech sa najem, aby ťa moja duša požehnala prv, ako zomriem." 5 Rebeka načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ezauom. Ezau odišiel do poľa uloviť zverinu pre svojho otca. 6 Rebeka povedala svojmu synovi Jakubovi: "Pozri, počula som, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ezauovi: 7 ‚Prines mi zverinu a priprav mi chutné jedlo, keď sa najem, požehnám ťa pred Jahvem prv, než zomriem.‘ 8 Teraz, syn môj, počúvaj môj hlas a urob, čo ti prikážem. 9 Choď ku stádu a prines mi dvoje pekných kozliat a ja z nich pripravím tvojmu otcovi chutné jedlo, aké má rád. 10 Potom to zanesieš svojmu otcovi, aby si zajedol a požehnal ťa prv, než zomrie." 11 Jakub povedal svojej matke Rebeke: "Pozri, môj brat Ezau je chlpatý, a ja mám kožu hladkú. 12 Možno ma otec ohmatá a pomyslí si, že som si z neho urobil posmech, tak pritiahnem na seba kliatbu namiesto požehnania." 13 Ale matka mu odpovedala: "Nech tá kliatba padne na mňa, syn môj! Len ma poslúchni, choď a prines mi tie kozliatka." 14 Odišiel pre ne a doniesol ich svojej matke, ktorá pripravila chutné jedlo, aké mal jeho otec rád. 15 Rebeka vzala najlepšie šaty svojho najstaršieho syna Ezaua, ktoré mala doma pri sebe, a obliekla ich mladšiemu synovi Jakubovi. 16 Kožou kozliat mu pozakrývala ruky a hladkú časť šije. 17 Potom dala chutné jedlo a chlieb, čo pripravila, do rúk svojmu mladšiemu synovi Jakubovi. 18 On vošiel ku svojmu otcovi a povedal: "Otče môj!" On mu odpovedal: "Tu som, ktorý si ty, syn môj?" 19 Jakub povedal svojmu otcovi: "Ja som Ezau, tvoj prvorodený, urobil som, čo si mi kázal. Vstaň, prosím ťa, a sadni si a zajedz si z môjho lovu, aby ma tvoja duša požehnala." 20 Izák povedal svojmu synovi Jakubovi: "Ako si to rýchlo ulovil, syn môj!" On odpovedal: "To Jahve, tvoj Boh, mi bol naklonený." 21 Izák povedal Jakubovi: "Pristúp teda bližšie, nech ťa ohmatám, syn môj, či si to ty, môj syn Ezau, alebo nie." 22 Jakub sa priblížil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý ho ohmatal a povedal: "Hlas je Jakubov, ale ruky sú ruky Ezauove!" 23 Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezaua, a požehnal ho. 24 Povedal: "Si ty naozaj môj syn Ezau?" A ten odpovedal: "Áno, ja som to." 25 Izák pokračoval: "Daj to sem, nech si zajem z lovu svojho syna, aby ťa požehnala moja duša." Podal mu to a on jedol, predložil mu aj víno a pil. 26 Jeho otec Izák povedal: "Pristúp bližšie a pobozkaj ma, syn môj!" 27 Pristúpil k nemu a pobozkal ho. Keď zacítil vôňu jeho šiat, požehnal ho takto: "Áno, vôňa môjho syna je ako vôňa úrodného poľa, ktoré požehnal Jahve. 28 Nech ti Boh dá rosu z neba a žírnu pôdu, hojnosť obilia a muštu! 29 Nech ti slúžia národy, nech sa kmene skláňajú pred tebou! Buď pánom svojich bratov, nech sa pred tebou klaňajú synovia tvojej matky! Nech je prekliaty, kto ťa bude preklínať, nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!" 30 Len čo Izák skončil požehnanie Jakuba a sotva vyšiel Jakub od svojho otca Izáka, jeho brat Ezau sa vrátil z lovu. 31 Aj on pripravil chutné jedlo a priniesol ho svojmu otcovi. Povedal mu: "Nech môj otec vstane a zaje si z úlovku svojho syna, aby ma tvoja duša požehnala!" 32 Jeho otec Izák sa ho opýtal: "A ty si kto?" On odpovedal: "Ja som tvoj prvorodený syn Ezau." 33 Vtedy Izáka zachvátil náramný strach a povedal: "A to bol kto, čo ulovil zverinu a doniesol mi ju? Ja som už jedol v dôvere prv, ako si ty prišiel; požehnal som ho a bude požehnaný!" 34 Keď Ezau počul slová svojho otca, hlasno vykríkol a roztrpčene svojmu otcovi povedal: "Požehnaj aj mňa, otče môj!" 35 Ale ten odpovedal: "Tvoj brat prišiel podvodne a vzal ti požehnanie." 36 Ezau pokračoval: "Či nemá právom meno Jakub, veď ma už dva razy klamstvom odstrčil? Vzal moje prvorodenstvo a teraz mi vzal aj moje požehnanie!" A dodal: "Pre mňa si nenechal požehnanie?" 37 Izák sa ujal slova a odpovedal Ezauovi: "Pozri, urobil som ho tvojím pánom, dal som mu všetkých jeho bratov za sluhov, obdaril som ho obilím a muštom. A čo by som mohol urobiť pre teba, syn môj?" 38 Ezau povedal svojmu otcovi: "Či máš len jedno požehnanie, otče môj? Požehnaj aj mňa, otče môj!" Izák sa odmlčal a Ezau sa rozplakal. 39 Vtedy sa jeho otec Izák ujal slova a povedal: "Ďaleko od žírnej zeme bude tvoje bydlisko. Ďaleko od rosy, ktorá padá z neba. 40 Budeš sa živiť svojím mečom a budeš slúžiť svojmu bratovi. Ale keď sa zbavíš nadvlády, strhneš si jeho jarmo zo svojej šije." 41 Ezau znenávidel Jakuba pre požehnanie, ktoré mu dal jeho otec, a povedal si: "Blížia sa dni smútku za mojím otcom, potom svojho brata Jakuba zabijem!" 42 Keď Rebeke oznámili reči jej staršieho syna Ezaua, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jakuba a povedala mu: "Tvoj brat Ezau sa ti chce pomstiť, chce ťa zabiť. 43 Počuj ma teda, syn môj: zober sa a utekaj k môjmu bratovi Labanovi do Charanu. 44 Zostaň u neho nejaký čas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata. 45 Keď sa utíši veľký hnev tvojho brata a zabudne, čo si mu vykonal, potom pošlem po teba, aby ťa doviedli späť. Prečo by som mala stratiť vás oboch v jeden deň?" Izák posiela Jakuba k Labanovi
46 Rebeka povedala Izákovi: "Sprotivil sa mi život pre tieto Chetove dcéry. Ak si Jakub vezme za ženu z Chetových dcér, ako sú tieto, z dcér tejto krajiny, načo mi je potom život?"