18. kapitola
Zjavenie pri Mamreho dube
1 Jahve sa mu zjavil pri Mamreho dube, keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vchode do stanu. 2 Pozdvihol oči a hľa, videl troch mužov stáť pred sebou; len čo ich uvidel, bežal im v ústrety od vchodu stanu a poklonil sa až po zem. 3 Povedal: "Pane, prosím ťa, ak som našiel milosť v tvojich očiach, neobíď, prosím, svojho sluhu. 4 Dám doniesť trochu vody a umyjete si svoje nohy a odpočiniete si pod stromom. 5 Prinesiem trochu chleba, aby ste sa občerstvili, skôr, ako pôjdete ďalej; veď práve preto ste odbočili ku svojmu sluhovi!" Oni odpovedali: "Urob, ako si povedal." 6 Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: "Vezmi rýchlo tri miery múky, jemnej múky, zamies a napeč podplamenné chleby." 7 Potom Abrahám bežal k stádu, vzal mladé a pekné teľa; dal ho sluhovi a ten sa poponáhľal pripraviť ho. 8 Vzal smotanu, mlieko i teľa, ktoré pripravil, a všetko pred nich položil; stál pri nich pod stromom a oni jedli. 9 Opýtali sa ho: "Kde je Sára, tvoja žena?" On odpovedal: "Je v stane." 10 Hosť povedal: "Vrátim sa k tebe na budúci rok; vtedy tvoja žena Sára bude mať syna." Sára načúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za ním. 11 Ale Abrahám a Sára boli starí, pokročilí vekom, a Sáre prestalo to, čo mávajú ženy. 12 Preto sa Sára v duchu zasmiala a povedala si: "Teraz, keď som zvädnutá, zakúsim rozkoš! A môj muž je starý!" 13 Ale Jahve povedal Abrahámovi: "Prečo sa Sára smiala a hovorila si: Či naozaj budem rodiť, keď som zostarla? 14 Či je niečo nemožné pre Jahveho? O rok v tomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna." 15 Sára zapierala: "Nesmiala som sa," lebo sa bála. On však odpovedal: "Nie, veru si sa smiala." Abrahámovo orodovanie
16 Muži vstali, pobrali sa odtiaľ a zamierili k Sodome. Abrahám šiel s nimi, vyprevadil ich. 17 Jahve si povedal: "Mám zatajiť pred Abrahámom, čo urobím, 18 veď Abrahám sa má stať veľkým a mocným národom a všetky národy zeme budú v ňom požehnané? 19 Lebo som si ho vyvolil, aby prikázal svojim synom a svojej rodine po sebe držať sa Jahveho cesty tým, že budú konať, čo je spravodlivé a správne, aby Jahve mohol splniť Abrahámovi, čo mu sľúbil." 20 Jahve teda povedal: "Krik sťažností na Sodomu a Gomoru je veľmi veľký! Ich hriech je veľmi ťažký! 21 Zostúpim a uvidím, či konali alebo nekonali všetko, na čo ukazuje krik, ktorý vystúpil až ku mne; chcem to vedieť." 22 Muži odtiaľ odišli a uberali sa do Sodomy. Jahve ešte stál pred Abrahámom. 23 On k nemu pristúpil a povedal: "Či naozaj zahubíš spravodlivého s hriešnikom? 24 Možno je v tom meste päťdesiat spravodlivých. Či ich skutočne zahubíš a neodpustíš mestu pre päťdesiat spravodlivých ľudí, ktorí v ňom sú? 25 Nech je ďaleko od teba urobiť niečo také, aby si usmrtil spravodlivého s bezbožným. Potom by spravodlivý pochodil ako bezbožný. Nech je to ďaleko od teba! Či by sudca celej zeme nemal konať podľa práva?" 26 Jahve odpovedal: "Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, celému mestu odpustím kvôli nim." 27 Abrahám pokračoval: "Odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom, hoci som prach a popol. 28 Ale možno bude chýbať iba päť do päťdesiat spravodlivých, či pre tých piatich zahubíš celé mesto?" On odpovedal: "Nie, ak tam nájdem štyridsaťpäť spravodlivých." 29 Abrahám sa znova ujal slova a povedal: "Možno ich tam bude iba štyridsať," a On odpovedal: "Neurobím to, pre tých štyridsať." 30 Abrahám povedal: "Nech sa môj Pán nenahnevá, ak znovu hovorím: Možno sa ich tam nájde tridsať," a On odpovedal: "Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať." 31 A povedal: "Odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom: Možno sa ich tam nájde dvadsať." Odpovedal: "Nezničím kvôli dvadsiatim." 32 Nato povedal: "Nech sa môj Pán nerozhnevá, prehovorím už posledný raz: Možno sa ich tam nájde desať," a On odpovedal: "Nezničím kvôli desiatim." 33 Keď Jahve dohovoril s Abrahámom, odišiel, a Abrahám sa vrátil domov.