15. kapitola
Božie prisľúbenia a zmluva
1Po týchto udalostiach zaznelo Abramovi vo videní Jahveho slovo: "Neboj sa, Abram! Ja som tvojím štítom. Tvoja odmena bude veľmi veľká." 2Abram odpovedal: "Môj Pane, Jahve, čo mi môžeš dať? Odchádzam bez dieťaťa…" 3Abram povedal: "Hľa, nedal si mi potomstvo, a tak dediť po mne bude niektorý z mužov môjho domu." 4Vtedy mu zaznelo toto Jahveho slovo: "Nie, ten tvojím dedičom nebude, ale bude ním niekto pochádzajúci z tvojej krvi." 5Vyviedol ho von a povedal: "Pozdvihni oči k nebu a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať." A povedal mu: "Toľko bude tvojho potomstva." 6Abram uveril Jahvemu a On mu to počítal za spravodlivosť. 7Povedal mu: "Ja som Jahve, ktorý ťa vyviedol z chaldejského Uru, aby som ti dal túto zem do vlastníctva." 8Abram odpovedal: "Pane môj, Jahve, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?" 9Povedal mu: "Vezmi pre mňa trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbka." 10Priviedol mu všetky tieto zvieratá, poroztínal ich na polovice a každú polovicu položil naproti druhej, ale vtákov neroztínal. 11Dravé vtáky sa vrhali na mŕtve telá, ale Abram ich odháňal. 12Pri západe slnka na Abrama doľahol tvrdý spánok a hľa: prepadla ho veľká hrôza. 13Jahve povedal Abramovi: "Uvedom si, že tvoji potomkovia budú cudzincami v krajine, ktorá im nebude patriť. Budú tam otrokmi, budú ich utláčať štyristo rokov. 14Ale ja budem súdiť aj národ, ktorému budú poddaní, a potom odídu s veľkým majetkom. 15Ty sám sa v pokoji odoberieš ku svojim otcom a pochovaný budeš v šťastnej starobe. 16Vráti sa sem až štvrté pokolenie, lebo ničomnosť Amorejcov nedosiahne skôr svoj vrchol." 17Keď slnko zapadlo a rozprestrela sa tma, hľa, dymiaca pec a ohnivá fakľa prechádzali pomedzi tie rozpoltené zvieratá. 18V ten istý deň uzavrel Jahve s Abramom zmluvu a povedal: "Tvojmu potomstvu dávam túto krajinu od Egyptskej Rieky až po Veľkú Rieku, rieku Eufrat, 19Kenijcov, Kenizejcov, Kadmoncov, 20Chetitov, Perizejcov, Refaovcov, 21Amorejcov, Kanaáncov, Girgašejcov a Jebuzejcov."