3. kapitola
Obnovenie bohoslužieb
1Keď nastal siedmy mesiac, Izraelci boli takto vo svojich mestách, ľud sa do jedného zhromaždil v Jeruzaleme. 2Jozue, Jocadakov syn, so svojimi bratmi kňazmi a Zorobabel, Šealtielov syn, so svojimi bratmi začali znovu stavať oltár Boha Izraela, aby na ňom prinášali celopaly, ako je napísané v Zákone Mojžiša, Božie ho muža. 3Oltár teda postavili na jeho pôvodnom mieste napriek strachu pred ľudom krajiny a prinášali na ňom celopaly Jahvemu, celopaly ranné a večerné. 4Svätili sviatok Stanov, ako je predpísané, s toľkými každodennými celopalmi, koľko je predpísané na každý deň; 5potom okrem ustavičného celopalu obetovali celopaly na soboty, na novomesiac a na všetky slávnosti zasvätené Jahvemu, k tomu obety, ktoré každý, kto chcel, obetoval Jahvemu dobrovoľne. 6Od prvého dňa siedmeho mesiaca začali Jahvemu prinášať celopaly, hoci základy Jahveho chrámu ešte neboli položené. 7Potom dali peniaze kamenárom a tesárom; Sidoncom a Týrčanom dali jedlá a nápoje a olej, aby dopravovali cédrové brvná po mori z Libanonu do Jaffy podľa povolenia perzského kráľa Kýra. 8Druhého roku po svojom príchode k Božiemu chrámu v Jeruzaleme, v druhom mesiaci, Zorobabel, Šealtielov syn, a Jozue, Jocadakov syn, s ostatnými svojimi bratmi kňazmi, s Levitmi i so všetkými mužmi, ktorí sa vrátili zo zajatia do Jeruzalema, začali budovať a poverili Levitov od dvadsaťročných nahor, aby viedli práce na stavbe Jahveho chrámu. 9Jozue, jeho synovia a jeho bratia, Kadmiel a jeho synovia, Hodavjovi synovia jednomyseľne nastúpili, aby viedli robotníkov pri stavbe Božieho chrámu. 10Keď stavitelia položili základy Jahveho chrámu, postavili sa kňazi, oblečení do posvätného rúcha, s trúbami a tiež Leviti, Asafovi synovia, s cimbalmi a chválili Jahveho podľa vzoru izraelského kráľa Dávida. 11Spievali Jahvemu spevy chvály a vďaky: "Lebo on je dobrý, lebo jeho láska k Izraelu je večná". A všetok ľud kričal a s mohutným jasotom chválil Jahveho, lebo boli položené základy Jahveho chrámu. 12Mnohí z kňazov, Levitov a hláv rodín, starších, ktorí kedysi videli prvý Chrám, veľmi hlasno plakali, keď pred ich očami kládli základy, ale mnohí zasa od radosti veľmi hlasno pokrikovali. 13Nebolo možné rozoznať zvuk radostného pokrikovania od zvuku plaču ľudu; lebo ľud veľmi nahlas kričal a jeho hlas bolo počuť veľmi ďaleko.