Predchádzajúca kapitola

37. kapitola

Vyschnuté kosti

1 Jahveho ruka spočinula na mne, Jahve ma svojím Duchom vyniesol von a zložil ma uprostred doliny, doliny plnej kostí.
2 Dal sa mi poprechádzať pomedzi ne všetkými smermi. A tých kostí bolo veľmi veľa na povrchu tej doliny a boli celkom vyschnuté. 3 Povedal mi: "Syn človeka, môžu tieto kosti ožiť?" Odpovedal som: "Pane Jahve, len ty to vieš." 4 Povedal mi: "Prorokuj nad týmito kosťami. Oznám im: Vyschnuté kosti, počúvajte Jahveho slovo! 5 Takto hovorí Pán Jahve týmto kostiam: Hľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete. 6 Vložím do vás nervy, dám na vás narásť mäso, obtiahnem vás kožou, vdýchnem do vás ducha a budete žiť. Tak si uvedomíte, že ja som Jahve." 7 Prorokoval som teda, ako som dostal príkaz. Vo chvíli, ako som začal prorokovať, nastal šum, potom chvenie. Kosti sa pohli a priblížili sa, každá k patričnej kosti. 8 Pozeral som, a tu sa na nich objavili nervy, narastalo mäso a na povrchu sa im natiahla koža, ale ducha v sebe nemali. 9 Povedal mi: "Prorokuj duchu, prorokuj, syn človeka. Povedz duchu: Takto hovorí Pán Jahve: Duch, príď od štyroch vetrov, dýchni na týchto zabitých, nech ožijú." 10 Prorokoval som, ako mi prikázal. Duch vošiel do nich a znovu ožili. Postavili sa na nohy: bolo to veľké, nesmierne vojsko. 11 Povedal mi: "Syn človeka, tieto kosti sú celý dom Izraela. Oni hovoria: Kosti nám zoschli, nádej nám zanikla, sme stratení. 12 Preto prorokuj. Povedz im: Takto hovorí Pán Jahve: Pozri, ľud môj, pootváram vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov a privediem vás späť do izraelskej krajiny. 13 Vtedy si uvedomíte, že ja som váš Boh, keď pootváram vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov, ó, môj ľud! 14 Svojho Ducha vložím do vás a vy ožijete. Dám vám spočinúť na vašej vlastnej pôde a uvedomíte si, že ja, Jahve, som to povedal a že to splním." To je Jahveho výrok.

Júda a Izrael v jednom kráľovstve

15 Jahveho slovo mi došlo takto:
16 "Syn človeka, vezmi si drevenú doštičku a napíš na ňu: Júda a Izraelci, ktorí sú s ním. Vezmi druhú doštičku a napíš na ňu: Jozef, Efraimova doska, a celý dom Izraela, ktorý je s ním. 17 Prilož ich jednu k druhej, aby tvorili jednu dosku dreva, aby boli jedným v tvojej ruke! 18 Keď sa ťa budú pýtať synovia tvojho ľudu: Nemohol by si nám vysvetliť, čo tým chceš povedať? 19 Povedz im: Takto hovorí Pán Jahve: Pozrite, ja vezmem Jozefovu dosku, ktorá patrí Efraimovi a izraelským kmeňom, jeho spojencom, a priložím k Júdovej tabuľke. Tak z nich spravím jedinú drevenú dosku, budú jedným v mojej ruke. 20 Drevá, na ktoré píšeš, drž vo svojej ruke, aby ich všetci mohli vidieť. 21 Povedz im: Takto hovorí Pán Jahve: Pozrite, vezmem Izraelcov spomedzi národov, kam odišli. Pozbieram ich zo všetkých strán a privediem ich do ich krajiny. 22 Urobím z nich jeden národ v krajine, na izraelských vrchoch, a jeden kráľ bude kráľom pre všetkých. Nebudú už dvoma národmi, nebudú už rozdelení na dve kráľovstvá. 23 Už sa nebudú poškvrňovať svojimi modlami, svojimi ohavnosťami a všetkými svojimi zločinmi. Oslobodím ich od všetkých neverností, ktorými sa prehrešili, očistím ich a oni budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. 24 Môj sluha Dávid bude kraľovať nad nimi, všetci budú mať jedného pastiera. Budú žiť podľa mojich zákonov, budú zachovávať moje nariadenia a uvádzať ich do života. 25 Budú bývať v krajine, ktorú som dal svojmu sluhovi Jakubovi, v ktorej bývali vaši otcovia. Budú v nej bývať oni, ich deti a ich detné deti naveky. Môj sluha Dávid bude ich kráľom naveky. 26 Uzavriem s nimi zmluvu pokoja, bude to s nimi zmluva večná. Upevním a rozmnožím ich a umiestnim svoju svätyňu prostred nich naveky. 27 Môj príbytok bude medzi nimi: ja budem ich Boh a oni budú môj ľud. 28 Národy si uvedomia, že ja som Jahve, ktorý posväcuje Izraela, keď moja svätyňa bude prostred nich naveky."