24. kapitola
Oznámenie obľahnutia Jeruzalema
1Desiateho dňa desiateho mesiaca v deviatom roku mi Jahveho slovo došlo takto: 2"Syn človeka, zapíš si meno dnešného dňa, tohto dňa, lebo babylonský kráľ napadol Jeruzalem práve dnešného dňa. 3Vyslov podobenstvo odbojnému ľudu! Povedz im: Takto hovorí Pán Jahve: Postav kotlík na oheň, postav ho a nalej doň vodu! 4Nahádž doň kusy mäsa, vyberané kusy: stehno i lopatku, zavŕš ho najlepšími kosťami; 5vezmi to najlepšie zo stáda! Naklaď pod kotlík polená, nechaj všetko dobre zovrieť, nech sa v ňom aj kosti uvaria. 6Takto hovorí Pán Jahve: Beda krvavému mestu, kotlu plnému hrdze, z ktorého nemožno hrdzu odstrániť! Vyprázdni ho kus po kuse, ale lósom to nerozdeľuj! 7Krv, ktorú mesto prelialo, je uprostred neho, vylialo ju na holú skalu, nevylialo ju na zem, aby ju prach mohol prikryť. 8Aj ja vylejem jeho krv na holú skalu, aby sa nemohla prikryť, aby som vykonal hnev, aby som previedol odvetu. 9Preto hovorí Pán Jahve: Beda krvavému mestu! Aj ja nakladiem veľkú vatru. 10Naklaď hodne dreva, zapáľ oheň, uvar mäso, všetko dobre pomiešaj, nechaj kosti prihorieť! 11Potom postav prázdny hrniec na uhlie, nech sa rozpáli, nech sa bronz rozžiari, aby sa v ňom nečistota rozpustila, aby sa hrdza vypálila. 12Márna námaha! Toľká hrdza sa z neho nedá očistiť, tá hrdza aj ohňu odolá. 13Tvoja nečistota je hanobná: Chcel som ťa očistiť z tvojej nečistoty, ale ty si sa nedala očistiť, preto nebudeš očistená zo svojej nečistoty, kým neukojím na tebe svoj hnev. 14Ja, Jahve, som prehovoril a stane sa to. Urobím to a neodvolám. Nebudem mať zľutovanie ani súcit. Budú ťa súdiť podľa tvojho života, podľa tvojich skutkov." To je výrok Pána Jahveho.Prorokove skúšky
15Jahveho slovo mi došlo takto: 16"Syn človeka, pozri, ja ti náhle vezmem tú, ktorá ti je najdrahšia, ale ty nesmieš nariekať, plakať a slzy roniť. 17Nariekaj tíško, nedrž smútok za mŕtvou! Na hlavu si daj turban a na nohy obuv, bradu si nezahaľ a nejedz smútočný chlieb!" 18Ráno som ešte hovoril ľudu a večer mi žena zomrela. Nasledujúce ráno som urobil, ako mi bolo rozkázané. 19Ľudia sa ma pýtali: "Nemohol by si nám vysvetliť, čo to pre nás znamená, čo ty robíš?" 20Povedal som im: "Jahveho slovo mi došlo takto: 21Povedz domu Izraela: Takto hovorí Pán Jahve. Pozrite, ja dovolím znesvätiť svoju svätyňu, pýchu vašej moci, radosť vašich očí a túžbu vašich sŕdc. Vaši synovia a dcéry, ktorých zanecháte, padnú mečom. 22Vtedy budete robiť, ako robím ja, bradu si nezahalíte a smútočný chlieb nebudete jesť. 23Turbany budete mať na hlavách a obuv na nohách, nebudete nariekať a plakať. Budete hynúť pre svoje zločiny a vzdychať jeden s druhým. 24Ezechiel vám bude znamením: keď to príde, budete robiť, ako robil on. Tak si uvedomíte, že ja som Pán Jahve. 25A teraz, syn človeka: v ten deň, keď im odnímem ich pevnosť, ktorej spásou sa honosia, radosť ich očí a túžbu ich sŕdc, tiež ich synov a dcéry, 26v ten deň príde k tebe utečenec, aby ti to oznámil. 27V ten deň sa ti otvoria ústa a budeš hovoriť s tým utečencom, nebudeš už nemý. Tak budeš pre nich znamením. Uvedomia si, že ja som Jahve."