24. kapitola
Oznámenie obľahnutia Jeruzalema
1 Desiateho dňa desiateho mesiaca v deviatom roku mi Jahveho slovo došlo takto: 2 "Syn človeka, zapíš si meno dnešného dňa, tohto dňa, lebo babylonský kráľ napadol Jeruzalem práve dnešného dňa. 3 Vyslov podobenstvo odbojnému ľudu! Povedz im: Takto hovorí Pán Jahve: Postav kotlík na oheň, postav ho a nalej doň vodu! 4 Nahádž doň kusy mäsa, vyberané kusy: stehno i lopatku, zavŕš ho najlepšími kosťami; 5 vezmi to najlepšie zo stáda! Naklaď pod kotlík polená, nechaj všetko dobre zovrieť, nech sa v ňom aj kosti uvaria. 6 Takto hovorí Pán Jahve: Beda krvavému mestu, kotlu plnému hrdze, z ktorého nemožno hrdzu odstrániť! Vyprázdni ho kus po kuse, ale lósom to nerozdeľuj! 7 Krv, ktorú mesto prelialo, je uprostred neho, vylialo ju na holú skalu, nevylialo ju na zem, aby ju prach mohol prikryť. 8 Aj ja vylejem jeho krv na holú skalu, aby sa nemohla prikryť, aby som vykonal hnev, aby som previedol odvetu. 9 Preto hovorí Pán Jahve: Beda krvavému mestu! Aj ja nakladiem veľkú vatru. 10 Naklaď hodne dreva, zapáľ oheň, uvar mäso, všetko dobre pomiešaj, nechaj kosti prihorieť! 11 Potom postav prázdny hrniec na uhlie, nech sa rozpáli, nech sa bronz rozžiari, aby sa v ňom nečistota rozpustila, aby sa hrdza vypálila. 12 Márna námaha! Toľká hrdza sa z neho nedá očistiť, tá hrdza aj ohňu odolá. 13 Tvoja nečistota je hanobná: Chcel som ťa očistiť z tvojej nečistoty, ale ty si sa nedala očistiť, preto nebudeš očistená zo svojej nečistoty, kým neukojím na tebe svoj hnev. 14 Ja, Jahve, som prehovoril a stane sa to. Urobím to a neodvolám. Nebudem mať zľutovanie ani súcit. Budú ťa súdiť podľa tvojho života, podľa tvojich skutkov." To je výrok Pána Jahveho. Prorokove skúšky
15 Jahveho slovo mi došlo takto: 16 "Syn človeka, pozri, ja ti náhle vezmem tú, ktorá ti je najdrahšia, ale ty nesmieš nariekať, plakať a slzy roniť. 17 Nariekaj tíško, nedrž smútok za mŕtvou! Na hlavu si daj turban a na nohy obuv, bradu si nezahaľ a nejedz smútočný chlieb!" 18 Ráno som ešte hovoril ľudu a večer mi žena zomrela. Nasledujúce ráno som urobil, ako mi bolo rozkázané. 19 Ľudia sa ma pýtali: "Nemohol by si nám vysvetliť, čo to pre nás znamená, čo ty robíš?" 20 Povedal som im: "Jahveho slovo mi došlo takto: 21 Povedz domu Izraela: Takto hovorí Pán Jahve. Pozrite, ja dovolím znesvätiť svoju svätyňu, pýchu vašej moci, radosť vašich očí a túžbu vašich sŕdc. Vaši synovia a dcéry, ktorých zanecháte, padnú mečom. 22 Vtedy budete robiť, ako robím ja, bradu si nezahalíte a smútočný chlieb nebudete jesť. 23 Turbany budete mať na hlavách a obuv na nohách, nebudete nariekať a plakať. Budete hynúť pre svoje zločiny a vzdychať jeden s druhým. 24 Ezechiel vám bude znamením: keď to príde, budete robiť, ako robil on. Tak si uvedomíte, že ja som Pán Jahve. 25 A teraz, syn človeka: v ten deň, keď im odnímem ich pevnosť, ktorej spásou sa honosia, radosť ich očí a túžbu ich sŕdc, tiež ich synov a dcéry, 26 v ten deň príde k tebe utečenec, aby ti to oznámil. 27 V ten deň sa ti otvoria ústa a budeš hovoriť s tým utečencom, nebudeš už nemý. Tak budeš pre nich znamením. Uvedomia si, že ja som Jahve."