14. kapitola
Proti modloslužbe
1Niektorí zo starších Izraela ma prišli navštíviť a keď sedeli so mnou, 2Jahve mi prehovoril takto: 3"Syn človeka, títo ľudia nosia svoje hanobné modly vo svojich srdciach, oči majú upreté na to, čo ich zvádza na hriech. Vari mám odpovedať na ich otázky? 4Hovor teda s nimi a povedz im: Takto hovorí Pán Jahve: Keď príde k prorokovi ktokoľvek z domu Izraela, kto nosí svoje hanobné modly vo svojom srdci a oči má upreté na to, čo ho zvádza na hriech, ja sám, Jahve, mu osobne dám odpoveď podľa množstva jeho hanobných modiel. 5A moja odpoveď zachytí srdce domu Izraela, všetkých tých, čo sa mi odcudzili svojimi hanobnými modlami. 6Povedz teda domu Izraela: Takto hovorí Pán Jahve: Vráťte sa, odvráťte sa od svojich modiel, odvráťte svoju tvár od všetkých svojich ohavností! 7Lebo ak odpadne odo mňa niekto z domu Izraela alebo z cudzincov usadených v Izraeli a srdcom objíme svoje ohavné modly a upiera oči na to, čo ho zvádza na hriech – ak takýto človek príde k prorokovi poradiť sa so mnou, ja sám, Jahve, mu osobne dám odpoveď. 8Svoju tvár obrátim proti tomu človekovi, urobím z neho výstražné znamenie a porekadlo, odstránim ho spomedzi svojho ľudu. Tak si uvedomíte, že ja som Jahve. 9Ak sa prorok dá prehovoriť, aby povedal slovo, ja sám, Jahve, som toho proroka uviedol do omylu. Vystriem svoju ruku proti nemu a odstránim ho spomedzi svojho ľudu, Izraela. 10Obidvaja budú potrestaní: prorok i človek, ktorý sa s ním radil, sú rovnako vinní. 11Tak dom Izraela už nikdy nezablúdi odo mňa a nepoškvrní sa všetkými svojimi zločinmi. Stanú sa mojím ľudom a ja budem ich Bohom, výrok Pána Jahveho."Osobná zodpovednosť
12Došlo mi toto Jahveho slovo: 13"Syn človeka, keď sa nejaká krajina prehreší, že mi zostane celkom neverná, vystriem proti nej ruku, zbavím ju zásoby chleba, zošlem na ňu hlad, vyhubím z nej ľudí i zvieratá. 14A keby žili v tejto krajine títo traja ľudia: Noe, Daniel a Jóba, títo by si svojou spravodlivosťou zachránili iba svoje životy, výrok Pána Jahveho. 15Ak vypustím v tej krajine divú zver, aby som ju zbavil ľudí a obrátil ju na pustatinu, cez ktorú nik neprejde zo strachu pred zverou, 16keby vtedy títo traja ľudia žili v tej krajine: na môj život – výrok Pána Jahveho – nezachránili by ani svojich synov a dcéry, len sami seba by zachránili a krajina by sa stala pustatinou. 17Alebo keby som priviedol meč proti tej krajine a rozkázal by som, aby meč prešiel krajinou a vyhubil by som ľudí i zvieratá, 18keby vtedy títo traja ľudia žili v tej krajine, na môj život, výrok Pána Jahveho, nezachránili by ani svojich synov a dcéry, len sami seba by zachránili. 19Alebo keby som poslal mor na tú krajinu a vylial na ňu svoj hnev potokmi krvi, zahubiac v nej ľudí i zvieratá, 20keby vtedy v tejto krajine žili Noe, Daniel a Jób, na môj život, výrok Pána Jahveho, nezachránili by ani svojich synov a dcéry; len sami seba by zachránili svojou spravodlivosťou. 21Takto hovorí Pán Jahve: Hoci pošlem na Jeruzalem svoje štyri strašné tresty, meč, hlad, divú zver a mor, aby som z neho vyhubil ľudí i zvieratá, 22predsa v ňom zostane zvyšok, ktorý sa zachráni so synmi a dcérami. Pozrite, ako prichádzajú k vám, a všimnite si, ako sa budú správať a čo budú robiť! To vám bude na potechu za všetko to nešťastie, ktoré som poslal proti Jeruzalemu, za všetko, čo som naň poslal. 23Bude vám potechou, keď uvidíte, ako sa budú správať a čo budú robiť, lebo pochopíte, že to nebolo bez príčiny, že som tak s ním naložil, výrok Pána Jahveho."