9. kapitola
1Jahve povedal Mojžišovi: "Choď k faraónovi a povedz mu: Takto hovorí Jahve, Boh Hebrejov: ‚Prepusť môj ľud, aby mi slúžil.‘2Ak sa zdráhaš prepustiť ho a budeš ho ešte dlhšie zdržiavať,3tu Jahveho ruka zasiahne tvoje stáda, ktoré sú na poliach, kone, osly, ťavy, rožný statok a ovce veľmi ťažkým morom.4Jahve odlíši Izraelove stáda od stád Egypťanov a z toho, čo patrí Izraelcom, neuhynie nič.5Jahve určil čas a povedal: Zajtra to Jahve urobí v tejto krajine."6Nasledujúceho dňa to Jahve urobil a Egypťanom pohynuli všetky stáda, ale zo stád Izraelcov neuhynulo ani jedno zviera.7Faraón to dal zistiť a naozaj, z Izraelových stád neuhynulo ani jedno zviera. Ale faraónovo srdce ostalo tvrdé a ľud neprepustil.8Jahve povedal Mojžišovi a Áronovi: "Vezmite si plné priehrštia sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred faraónovými očami vyhodí do vzduchu.9Premenia sa na jemný prach v celej Egyptskej krajine a vyvolajú pľuzgierovité vredy na ľuďoch i na dobytku v celom Egypte."10Vzali si sadze z pece a postavili sa pred faraóna; Mojžiš ich vyhodil do vzduchu a ľudia i dobytok sa pokryli pľuzgierovitými vredmi.11Mágovia sa pre vredy nemohli postaviť pred Mojžiša, lebo aj mágovia boli pokrytí vredmi, ako všetci Egypťania.12Jahve zatvrdil faraónovi srdce a ten ich nevypočul, ako to Jahve predpovedal Mojžišovi.13Jahve povedal Mojžišovi: "Vstaň skoro ráno a postav sa pred faraóna. Povieš mu: Takto hovorí Jahve, Boh Hebrejov: ‚Prepusť môj ľud, aby mi slúžil.‘14Lebo teraz zošlem všetky svoje pohromy na teba samého, na tvojich služobníkov i na tvoj ľud, aby si poznal, že na celej zemi niet nikoho, ako som ja.15Keby som bol vystrel ruku a zoslal na vás, na teba a na tvoj ľud mor, bol by si zmizol z povrchu zeme.16Ale nechal som ťa prežiť, aby si videl moju silu a aby sa rozprávalo o mojom mene na celej zemi.17Ty zaobchádzaš povýšene s mojím ľudom, keď ho neprepúšťaš.18Teda zajtra o tomto čase zošlem také silné krupobitie, aké v Egypte od jeho založenia až podnes ešte nikdy nebolo.19A teraz daj odviesť do bezpečia svoje stáda a všetko, čo ti patrí na poliach. Na všetko, čo zostane na poli, či človek alebo zviera, a nebude odvedené domov, padne krupobitie a všetko zahynie."20Ten, kto sa z faraónových služobníkov bál Jahveho slova, rýchlo zahnal svojich otrokov a svoje stáda domov.21Ale ten, kto si nepripustil k srdcu Jahveho slovo, nechal svojich otrokov i svoje stáda na poli.22Jahve povedal Mojžišovi: "Vystri svoju ruku k nebu a v celej Egyptskej krajine sa spustí krupobitie na ľudí a na zvieratá, na všetky poľné rastliny v Egyptskej krajine."23Mojžiš vystrel svoju palicu k nebu a Jahve zahrmela a spustil krupobitie. Blesk udrel do zeme a Jahve spustil krupobitie na Egyptskú krajinu.24Nastalo krupobitie a uprostred krupobitia šľahal oheň, také silné krupobitie ešte nikdy nebolo v krajine Egypťanov, odkedy sa stali národom.25Krupobitie zbilo v celej Egyptskej krajine všetko, čo bolo na poliach, ľudí a zvieratá. Krupobitie zbilo všetky poľné rastliny; dolámalo všetky stromy na poliach.26Len v kraji Gošen, kde bývali Izraelci, krupobitie nebolo.27Faraón dal zavolať Mojžiša i Árona a povedal im: "Tentoraz som zhrešil; Jahve je spravodlivý, ja a môj ľud sme vinní.28Proste Jahveho. Už bolo dosť Božích hromov a krupobitia. Prepustím vás, nezostávajte tu dlhšie."29Mojžiš mu povedal: "Keď vyjdem z mesta, vystriem ruky k Jahvemu, hrmenie prestane a už viac nebude krupobitia, aby si vedel, že zem patrí Jahvemu.30Ale ja viem dobre, že ani ty, ani tvoji služobníci sa ešte nebudete báť Boha Jahveho."31Ľan a jačmeň boli zbité, lebo jačmeň bol v klasoch a ľan v kvete.32Pšenicu a špaldu nezbilo, lebo tie sú neskoršie.33Keď Mojžiš odišiel od faraóna a z mesta, vystrel ruky k Jahvemu; prestalo hrmenie a krupobitie a dážď sa už nelial na zem.34Keď faraón videl, že prestal dážď, krupobitie i hrmenie, znova začal hrešiť, on i jeho služobníci sa zaťali v srdci.35Srdce faraónovo sa zatvrdilo a neprepustil Izraelcov, ako to Jahve predpovedal prostredníctvom Mojžiša.