7. kapitola
1 Tak teda kráľ i Aman išli na hostinu ku kráľovnej Ester. 2 Znovu v ten druhý deň pri víne povedal kráľ Ester: "Čo si zažiadaš, kráľovná Ester, dostaneš. Čokoľvek si zaželáš, hoci aj polovicu kráľovstva, dostaneš to!" 3 Kráľovná Ester povedala: "Ak som skutočne našla milosť v tvojich očiach, kráľ, a ak je ti to po vôli, moja prosba a moje želanie je, aby bol ušetrený môj život a život môjho ľudu. 4 Lebo sme boli predaní, ja a môj ľud, aby sme boli zničení, pobití a vyvraždení. Keby nás len mali predať za otrokov a otrokyne, mlčala by som. Ale takto nepriateľ nebude vládať nahradiť škodu, ktorá z toho kráľovi nastane." 5 Kráľ Xerxes skočil kráľovnej Ester do reči a opýtal sa: "Kto je to? Kde je ten, čo sa odvážil také niečo urobiť?" 6 Ester odpovedala: "Ten prenasledovateľ, ten nepriateľ je Aman, tento podliak." Amana zachvátila hrôza pred kráľom a kráľovnou. 7 Kráľ vyskočil strašne nahnevaný a odišiel z hostiny do záhrady paláca, kým Aman tam zostal a úpenlivo prosil kráľovnú Ester o svoj život, lebo videl, že kráľ rozhodol o jeho záhube. 8 Keď sa kráľ vrátil zo záhrady do hodovnej siene, našiel Amana, ako sa hodil na pohovku, na ktorej ležala Ester. Kráľ skríkol: "Ešte aj na kráľovnej chce spáchať násilie, tu, v mojej prítomnosti?" Sotva tieto slová vyšli z kráľových úst, zahalili Amanovi tvár závojom 9 a Harbona, jeden z eunuchov, povedal v kráľovej prítomnosti: "Pri Amanovom dome stojí šibenica päťdesiat lakťov vysoká, ktorú dal Aman postaviť pre Mardocheja, čo dobre poslúžil kráľovi." "Nech ho obesia na ňu!" rozkázal kráľ. 10 Tak obesili Amana na šibenici, ktorú sám pripravil pre Mardocheja. Potom sa kráľov hnev utíšil.