5. kapitola
Ester prichádza do paláca
1 Na tretí deň Ester zakončila svoje modlitby. Odložila kajúce rúcho a obliekla sa do všetkej svojej nádhery. 1a Keď sa zaskvela krásou, vzývala Boha, ktorý nad všetkým bdie a všetko chráni. Potom si vzala dve slúžky. O jednu sa zľahka opierala, druhá šla za ňou a niesla jej vlečku. 1b Žiarila dokonalou krásou, jej rumenná tvár bola usmiata, akoby otvorená láske, ale srdce sa jej zvieralo strachom. 1c Prešla všetkými bránami a zastala pred kráľom. Sedel na svojom kráľovskom tróne, odetý do plnej kráľovskej nádhery a skvel sa zlatom a drahokamami, budiaci hrôzu. 1d Zdvihol tvár žiariacu kráľovskou dôstojnosťou a pozrel na ňu nahnevaným pohľadom. Kráľovnej prišlo zle, omdlievajúc zbledla a sklonila sa na hlavu slúžky, ktorá ju sprevádzala. 1e Vtedy Boh zmenil kráľovo srdce a vnukol mu prívetivosť. Vo veľkej úzkosti zoskočil z trónu a chytil ju do náručia, kým neprišla k sebe. Tešil ju pokojnými slovami: 1f "Čo sa stalo, Ester? Ja som tvoj brat. Neboj sa! Nezomrieš! Naše nariadenie platí iba pre našich poddaných. Pristúp bližšie!" 2 A kráľ zdvihol zlaté žezlo a položil jej ho na šiju, bozkal ju a povedal: "Hovor!" Ona odpovedala: 2a "Videla som ťa, pane môj, ako Božieho anjela a srdce sa mi zľaklo pred tvojím majestátom. Lebo si úžasný, pane, ale tvoja tvár je plná láskavosti." 2b Keď to povedala, zamdlela. Kráľ sa preľakol a všetci dvorania ju kriesili. 3 Kráľ jej povedal: "Čo je, kráľovná Ester? Čo si želáš? Keby to bola aj polovica kráľovstva, dostaneš to!" 4 Ester odpovedala: "Ak sa kráľovi páči, nech príde dnes s Amanom na hostinu, ktorú som mu pripravila." 5 Kráľ nato: "Priveďte rýchlo Amana, aby splnil Esterino želanie!" A tak prišiel kráľ s Amanom na hostinu, ktorú Ester pripravila. 6 Keď sa pilo víno, povedal kráľ Ester: "Čo si zažiadaš, dostaneš. Čo si zaželáš, hoci aj polovicu kráľovstva, stane sa." 7 Ester odpovedala: "Moja žiadosť a moje želanie je: 8 ak som naozaj našla milosť v kráľových očiach, ak chce naozaj vypočuť moju žiadosť a splniť moje želanie, nech zajtra znovu príde s Amanom na hostinu, ktorú pre nich pripravím. Zajtra urobím, čo povedal kráľ." 9 V ten deň odchádzal Aman s veselým a rozjareným srdcom, ale keď videl pri Kráľovskej bráne Mardocheja, ako nepovstal a neprejavil nijakú obavu pred ním, nasrdil sa. 10 Ovládol sa však a odišiel domov. Zavolal svojich priateľov a Zereš, svoju ženu. 11 Dlho pred nimi hovoril o svojom skvelom bohatstve, o množstve svojich detí, o tom, ako ho kráľ vyznačil a povýšil nad všetky kniežatá a dvoranov. 12 "A to nie je všetko," dodal Aman, "kráľovná Ester nepozvala nikoho, iba mňa, aby som sprevádzal kráľa na hostine, ktorú pripravila, a pozvala ma znovu na zajtra spolu s kráľom. 13 Ale všetko toto neznamená pre mňa nič, dokiaľ vidím Žida Mardocheja pri Kráľovskej bráne!" 14 Vtedy mu povedali žena Zereš a priatelia: "Daj postaviť šibenicu vysokú päťdesiat lakťov a ráno požiadaj kráľa, aby na ňu dal obesiť Mardocheja. Len choď s kráľom na hostinu v dobrej nálade." Rada sa Amanovi zapáčila a dal postaviť šibenicu.