4. kapitola
Mardochej a Ester sa snažia odvrátiť nebezpečenstvo
1 Keď sa Mardochej dozvedel všetko, čo sa stalo, roztrhol si šaty, obliekol sa do vrecoviny a posypal sa popolom. Potom prechádzal celým mestom a hlasno a žalostne kričal. 2 Došiel až pred Kráľovskú bránu a tam zastal, lebo nikto nesmel do nej vstúpiť oblečený do vrecoviny. 3 V každej provincii, kde bol vyhlásený kráľovský výnos, zavládol medzi Židmi veľký žiaľ, pôst, plač a bedákanie. Mnohí ležali na vreciach a v popole. 4 Keď prišli Esterine slúžky a eunuchovia povedať jej to, kráľovná sa zhrozila. Poslala mu šaty s rozkazom, aby sa prezliekol a vrecovinu odložil, ale on odmietol. 5 Vtedy Ester zavolala Hatachu, kráľovského eunucha, ktorého jej kráľ pridelil k službám, aby zistil, čo sa to deje a prečo to Mardochej robí. 6 Hatach teda vyšiel k Mardochejovi na námestie pred Kráľovskou bránou. 7 Mardochej mu oznámil všetko, čo sa prihodilo, aj to, že Aman sľúbil vložiť do kráľovskej pokladne desaťtisíc talentov striebra za vykynoženie Židov. 8 Odovzdal mu aj odpis výnosu o ich zničení, ktorý bol vyvesený v Súzach, aby ho ukázal Ester pre jej informáciu. Poslal kráľovnej odkaz, aby išla ku kráľovi prosiť ho o milosť a prihovoriť sa za svoj ľud. 8a "Rozpamätaj sa," odkázal jej, "na dni, keď si bola vychovávaná v mojom skromnom dome, lebo Aman, ktorý je prvý po kráľovi, hovoril proti nám a žiadal si našu smrť. 8b Modli sa k Pánovi a potom sa prihovor za nás u kráľa a zachráň nás pred smrťou!" 9 Hatach sa vrátil a povedal Ester Mardochejove slová. 10 Ona ho poslala späť s týmto odkazom: 11 "Všetci kráľovskí dvorania a obyvatelia provincií vedia, že ktokoľvek, či muž alebo žena, by bez pozvania vošiel ku kráľovi do vnútornej predsiene, pre takého platí jediný zákon: má byť ihneď zabitý, ak mu len kráľ nepodá svoje zlaté žezlo a nedaruje mu život. A ja som už tridsať dní nebola pozvaná ku kráľovi!" 12 Ale keď povedali Mardochejovi, čo odkázala Ester, 13 požiadal ich, aby sa vrátili k nej a povedali: "Nemysli si, že ty jediná sa zo všetkých Židov zachrániš, pretože bývaš v kráľovskom paláci. 14 Lebo ak teraz budeš mlčať, úľava a oslobodenie pre Židov prídu z inej strany, ale ty a rod tvojho otca zahyniete. Ktovie, či si neprišla ku kráľovskej hodnosti práve pre takýto čas?" 15 Ester im dala túto odpoveď pre Mardocheja: 16 "Choď, zhromaždi všetkých Židov, ktorí sú v Súzach. Postite sa za mňa: nejedzte a nepite tri dni a tri noci! Aj ja sa budem tak postiť so svojimi slúžkami. Takto pripravená pôjdem ku kráľovi, hoci je to proti zákonu. Ak mám zomrieť, zomriem!" 17 Nato Mardochej odišiel a urobil všetko, čo mu Ester prikázala. Mardochejova modlitba
17a Mardochej sa potom modlil k Pánovi, rozpamätajúc sa na všetky jeho diela. Povedal: 17b "Pane, Pane a všemohúci Kráľ, všetko podlieha tvojej moci, nikto sa nemôže sprotiviť tvojej vôli, ak chceš zachrániť Izrael. 17c Ty si stvoril nebo a zem a všetky obdivuhodné stvorenia pod nebom. Ty si Pánom všetkého a nikto sa ti nemôže postaviť na odpor, Pane. 17d Ty všetko poznáš. Pane, ty vieš, že som neodmietol pokloniť sa pyšnému Amanovi ani z pohŕdania, ani z pýchy, ani z ctibažnosti. Lebo pre záchranu Izraela by som bol ochotne pobozkal aj chodidlá jeho nôh. 17e Ale urobil som to preto, aby som nepostavil slávu človeka nad slávu Boha. A preto sa neprestriem na zem pred nikým, iba pred tebou, Pane, a nerobím to z pýchy. 17f A teraz, Pane Bože, Kráľ, Bože Abraháma, ušetri svoj ľud! Lebo naši nepriatelia nás pozorne sledujú, aby nás zničili. Rozhodli sa zničiť tvoje dávne dedičstvo. 17g Neopúšťaj tento podiel, ktorý je tvojím podielom a ktorý si vykúpil z egyptskej zeme. 17h Vypočuj moju prosbu, zmiluj sa nad svojím dedičstvom a obráť náš zármutok na radosť, aby sme zostali nažive a ospevovali tvoje meno, Pane. Nedopusť, aby zamĺkli ústa tých, ktorí ťa chvália!" 17i A celý Izrael kričal z celej svojej sily, lebo smrť bola pred ich očami. Esterina modlitba
17k Kráľovná Ester sa tiež utiekala k Pánovi v smrteľnom nebezpečenstve, ktoré na ňu doliehalo. Odložila svoj nádherný odev a obliekla si šaty žiaľu a smútku. Namiesto vzácnych voňaviek si pokryla hlavu popolom a hnojom. Veľmi sužovala svoje telo pôstom a na každom mieste, kde sa veselo krášlievala, ležali chumáče vytrhaných vlasov. A takto sa modlila k Pánovi, Bohu Izraela: 17l "Pane môj, náš Kráľ, ty si Jediný! Príď mi na pomoc, lebo ja som celkom sama, nemám iného pomocníka, iba teba, a nebezpečenstvo visí nado mnou. 17m Od svojho narodenia som počúvala v lone svojej rodiny, že ty si, Pane, vybral Izraela spomedzi všetkých ostatných národov a našich otcov spomedzi všetkých ich praotcov, aby sme boli tvojím dedičstvom navždy, a že si pre nich urobil všetko, čo si im prisľúbil. 17n Ale teraz sme zhrešili proti tebe a ty si nás vydal do rúk našich nepriateľov, lebo sme uctievali ich bohov. Spravodlivý si, Pane. 17o Ale im nestačí naše trpké zotročenie, zaviazali sa svojim modlám, že zrušia svoj výrok a zničia tvoje dedičstvo, umlčia ústa, ktoré ťa chvália, vyhasia slávu tvojho domu a tvojho oltára, 17p a namiesto toho otvoria ústa pohanov, aby oslavovali ničotné modly a telesnému kráľovi vzdávali večnú chválu. 17q Nevydávaj svoje žezlo, Pane, tým, ktorí nie sú. Nedaj, aby sa naši nepriatelia smiali našej skaze! Obráť ich pikle proti nim samým a prvého z tých, čo na nás útočia, príkladne potrestaj! 17r Rozpomeň sa na nás, Pane, prejav svoju moc v deň nášho súženia! A mne daj odvahu, Kráľ nad bohmi a vládca nad každou mocnosťou. 17s Vlož do mojich úst vhodné slová, keď budem stáť pred levom, a zmeň jeho srdce, aby nenávidel nášho nepriateľa, aby zničil jeho a jeho spojencov. 17t Nás však vysloboď svojou rukou a príď mi na pomoc, lebo som sama a nemám iného pomocníka okrem teba, Pane! 17u Ty máš vedomosť o všetkom, a tak vieš, že nenávidím slávu bezbožníkov, že mi je odporné lôžko neobrezaných a všetkých pohanov. 17w Ty vieš, v akom ťažkom položení som, že mi naháňa hrôzu odznak mojej veľkosti, ktorý venčí moje čelo, keď sa ukazujem navonok. Je mi odporný ako špinavá bielizeň a v pokojných chvíľach ho nenosím. 17x Ja, tvoja slúžka, som nikdy nejedla pri Amanovom stole, necenila som si kráľovské hostiny, nepila som prípitky na bohov, 17y tvoja slúžka nemala nijaké potešenie odo dňa, keď ma priviedli sem, okrem teba, Pane, Bože Abraháma. 17z Bože, ktorý si mocnejší ako hocikto, vypočuj hlas zúfalých, vysloboď nás z rúk zlosynov, osloboď ma od môjho strachu!"