9. kapitola
Víťazstvo pochádza od Jahveho, a nie z čností Izraela
1Počuj, Izrael. Ty dnes prejdeš cez Jordán, aby si vtiahol medzi národy a ovládol ich, hoci sú väčšie a mocnejšie, ako si ty, mestá veľké a opevnené až do neba, ľud veľký a urastený, 2Anakovcov, o ktorých vieš a počul si hovoriť: "Kto obstojí pred Anakovými synmi?" 3Preto dnes vedz, že Jahve, tvoj Boh, ide pred tebou ako stravujúci oheň, ktorý ich zničí, a on ti ich podriadi; ty ich vyženieš a rýchlo vyhubíš, ako ti to povedal Jahve. 4Keď ich Jahve, tvoj Boh, vyženie pred tebou, nehovor si vo svojom srdci: "Pre moju spravodlivosť ma Jahve priviedol, aby som zaujal túto krajinu," lebo Jahve vyženie tieto národy pred tebou pre ich zvrátenosť. 5Nie pre svoju spravodlivosť, ani pre priamosť svojho srdca prichádzaš zaujať ich krajinu, ale Jahve, tvoj Boh, ich vyháňa pred tebou pre zvrátenosť týchto národov a tiež preto, aby splnil slovo, ktoré prísahou sľúbil tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. 6Vedz teda, že Jahve, tvoj Boh, ti nedáva túto krásnu zem pre tvoju spravodlivosť; veď ty si ľud nepoddajnej šije.Previnenie Izraela na Chorebe a Mojžišov príhovor
7Pamätaj! Nezabúdaj, že si hneval Jahveho, svojho Boha, na púšti. Odo dňa, čo si vyšiel z Egyptskej krajiny, až kým ste neprišli na toto miesto, priečili ste sa Jahvemu. 8Na Chorebe ste nahnevali Jahveho a Jahve sa tak na vás nahneval, že vás chcel vyhubiť. 9Keď som vystúpil na vrch, aby som prevzal kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú Jahve uzavrel s vami, zostal som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí, nejedol som chlieb a vodu som nepil. 10Jahve mi dal dve kamenné tabule, popísané Božím prstom, na ktorých boli všetky slová, ktoré vám v deň Zhromaždenia Jahve hovoril na vrchu zo stredu ohňa. 11Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi dal tie dve kamenné tabule, tabule zmluvy. 12Jahve mi povedal: "Vstaň! Rýchlo odtiaľto zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. Rýchlo zišli z cesty, ktorú som im prikázal: zhotovili si z kovu liatu modlu." 13Potom mi Jahve povedal: "Videl som tento ľud: veru, je to ľud nepoddajnej šije. 14Nechaj ma, aby som ich vyhubil a vytrel ich meno spod nebies, a z teba urobím národ mocnejší a početnejší, ako sú oni." 15Obrátil som sa teda a zostúpil som z vrchu, ktorý planul ohňom; obe tabule zmluvy som mal vo svojich rukách. 16Tu som videl, že ste práve zhrešili proti Jahvemu, svojmu Bohu. Urobili ste si z liateho kovu teľa; rýchlo ste zišli z cesty, ktorú vám prikázal Jahve. 17Uchopil som tie dve tabule, oboma rukami som ich hodil a rozbil pred vašimi očami. 18Potom som sa vrhol na zem pred Jahveho; ako prvý raz, štyridsať dní a štyridsať nocí som nejedol chlieb a vodu nepil, pre všetky vaše hriechy, ktoré ste popáchali, keď ste konali, čo bolo zlé v Jahveho očiach až tak, že ste ho urazili, 19lebo som sa bál tohto hnevu a zlosti, ktorá unášala Jahveho proti vám tak, že vás chcel vyhubiť. A Jahve ma vypočul aj tento raz. 20Aj na Árona sa Jahve veľmi rozhneval a chcel ho zahubiť. Aj za Árona som sa vtedy modlil. 21A toto dielo hriechu, ktoré ste spravili, to teľa, som vzal, spálil som ho v ohni, rozbil som ho, rozdrvil na jemný prach a ten prach som hodil do potoka, ktorý steká z vrchu.Ďalšie previnenia. Mojžišova modlitba
22Aj v Tabeere, v Masse a v Kibrot-Taave ste nahnevali Jahveho. 23A keď vás Jahve poslal z Kadeš-Barney so slovami: "Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal," vzdorovali ste príkazu Jahveho, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste jeho hlas. 24Boli ste odbojní proti Jahvemu odo dňa, kedy vás poznala. 25Vrhol som sa teda na zem pred Jahveho a tých štyridsať dní a štyridsať nocí som ležal na tvári, lebo Jahve hovoril, že vás vyhubí. 26Modlil som sa k Jahvemu a povedal som mu: "Pane môj, Jahve, nevyhub svoj ľud a svoje dedičstvo, ktoré si oslobodil svojou veľkou mocou a vyviedol z Egypta silnou rukou. 27Rozpomeň sa na svojich služobníkov, Abraháma, Izáka a Jakuba, a nehľaď na tvrdohlavosť tohto ľudu, na jeho zvrhlosť a na jeho hriech, 28aby v krajine, z ktorej si nás vyviedol, nehovorili: ‚Jahve ich nemohol doviesť do krajiny, ktorú im sľúbil, a pretože ich nenávidel, vyviedol ich, aby ich nechal umrieť na púšti.‘ 29Ale oni sú tvojím ľudom, tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol svojou veľkou silou a vystretým ramenom."