33. kapitola
Mojžišove požehnania
1 Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal Izraelcov pred svojou smrťou. 2 Povedal: Jahve prišiel zo Sinaja. Vyšiel im zo Seiru, zažiaril z vrchu Paran. Prišiel pre nich po zhromaždeniach v Kadeši, od jeho juhu až po Svahy. 3 Ty miluješ praotcov, všetci svätí sú v tvojej ruke. Pri tvojich nohách sedávali a pod tvojím vedením chodievali. 4 (Mojžiš nám dal Zákon.) Jakubovo zhromaždenie vchádza do svojho dedičstva. 5 Bol kráľ v Ješurune, keď sa zhromaždili hlavy ľudu, keď sa zišli kmene Izraela. 6 Nech žije Ruben a nech nezomiera a nech žije malý počet jeho mužov. 7 Toto povedal o Júdovi: Počuj, Jahve, hlas Júdu a priveď ho k jeho ľudu. Nech jeho ruky bránia jeho právo, pomôž mu proti jeho nepriateľom. 8 O Lévim povedal: Daj Lévimu svoje Urim a svoje Tummim mužovi, ktorému si preukázal milosť, potom, čo si ho vyskúšal v Masse, s ktorým si sa prel pri vodách Meriby. 9 O svojom otcovi a o svojej matke povedal: "Nevidel som ich." Svojich bratov už nepozná, o svojich synoch nevie. Ale tvoje slovo zachovávali a tvoju zmluvu dodržiavali. 10 Učia Jakuba tvojim zvykom a Izraela tvojmu Zákonu. Obetujú kadidlo pred tebou a kladú celopaly na tvoj oltár. 11 Žehnaj, Jahve, jeho udatnosť a prijmi láskavo dielo jeho rúk. Rozdrv ľadviny jeho protivníkov a tých, čo ho nenávidia, aby viac nepovstali! 12 O Benjamínovi povedal: Jahveho miláčik, odpočíva bezpečne u neho. Najvyšší ho chráni po všetky dni a býva medzi jeho úbočiami. 13 O Jozefovi povedal: Jahve požehnáva jeho zem. Patrí mu to najlepšie z nebeskej rosy a z podzemných priepastí, 14 najlepšie z toho, čomu dáva rast slnko, z toho, čo klíči pri každom nove mesiaca, 15 prvotiny pravekých vrchov, to najlepšie z večných pahorkov, 16 to najlepšie zo zeme a z toho, čo dáva, milosť toho, ktorý sídli v Kre. To všetko nech príde na Jozefovu hlavu a na temä zasväteného medzi jeho bratmi! 17 Majestátny je ako prvorodený býk. Jeho rohy sú rohy byvola, nimi bije národy až po kraj zeme. Také sú desaťtisíce Efraimove, také sú tisíce Manassesove. 18 O Zabulonovi povedal: Raduj sa, Zabulon, na svojich výpravách. A ty, Isachar, vo svojich stanoch! 19 Volajú ľudí na vrchy, kde obetujú správne obety, lebo sajú bohatstvá morí a poklady ukryté v piesku. 20 O Gadovi povedal: Požehnaný, kto rozširuje Gadov priestor! Usadil sa ako levica; driape rameno, tvár i hlavu. 21 Potom si prisvojil prvotiny, videl, že mu bol pridelený náčelnícky podiel. Prišiel ako vodca ľudu, potom, čo vyplnil Jahveho spravodlivosť a jeho výroky o Izraelovi. 22 O Danovi povedal: Dan je mladý lev, ktorý vyráža z Bašanu. 23 O Neftalim povedal: Neftali nasýtený priazňou, plný Jahveho požehnania: západ i juh si prisvojí. 24 O Ašerovi povedal: Požehnaný buď, Ašer, medzi všetkými synmi! Nech je miláčikom svojich bratov a nech si nohu kúpe v oleji! 25 Nech sú tvoje závory zo železa a z bronzu a nech tvoja bezpečnosť trvá, pokiaľ žiješ! 26 Nikto sa nevyrovná Ješurunovmu Bohu: letí nebom tebe na pomoc, velebne sa nesúc na oblakoch! 27 Útočišťom je ti Boh odveký. A dolu na zemi ako večné ramená, ženie pred tebou nepriateľa a hovorí: "Znič!" 28 Izrael býva v bezpečí, Jakubov prameň osobitne v krajine obilia a vína, kde z jeho neba rosa kvapká. 29 Šťastný si, Izrael! Kto je ako ty, ľud víťazný? Jahve je tvojím ochranným štítom, on je tvojím slávnym mečom. Tvoji nepriatelia budú sa ti líškať, ale ty budeš šliapať po ich chrbtoch.