33. kapitola
Mojžišove požehnania
1Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal Izraelcov pred svojou smrťou. 2Povedal: Jahve prišiel zo Sinaja. Vyšiel im zo Seiru, zažiaril z vrchu Paran. Prišiel pre nich po zhromaždeniach v Kadeši, od jeho juhu až po Svahy. 3Ty miluješ praotcov, všetci svätí sú v tvojej ruke. Pri tvojich nohách sedávali a pod tvojím vedením chodievali. 4(Mojžiš nám dal Zákon.) Jakubovo zhromaždenie vchádza do svojho dedičstva. 5Bol kráľ v Ješurune, keď sa zhromaždili hlavy ľudu, keď sa zišli kmene Izraela. 6Nech žije Ruben a nech nezomiera a nech žije malý počet jeho mužov. 7Toto povedal o Júdovi: Počuj, Jahve, hlas Júdu a priveď ho k jeho ľudu. Nech jeho ruky bránia jeho právo, pomôž mu proti jeho nepriateľom. 8O Lévim povedal: Daj Lévimu svoje Urim a svoje Tummim mužovi, ktorému si preukázal milosť, potom, čo si ho vyskúšal v Masse, s ktorým si sa prel pri vodách Meriby. 9O svojom otcovi a o svojej matke povedal: "Nevidel som ich." Svojich bratov už nepozná, o svojich synoch nevie. Ale tvoje slovo zachovávali a tvoju zmluvu dodržiavali. 10Učia Jakuba tvojim zvykom a Izraela tvojmu Zákonu. Obetujú kadidlo pred tebou a kladú celopaly na tvoj oltár. 11Žehnaj, Jahve, jeho udatnosť a prijmi láskavo dielo jeho rúk. Rozdrv ľadviny jeho protivníkov a tých, čo ho nenávidia, aby viac nepovstali! 12O Benjamínovi povedal: Jahveho miláčik, odpočíva bezpečne u neho. Najvyšší ho chráni po všetky dni a býva medzi jeho úbočiami. 13O Jozefovi povedal: Jahve požehnáva jeho zem. Patrí mu to najlepšie z nebeskej rosy a z podzemných priepastí, 14najlepšie z toho, čomu dáva rast slnko, z toho, čo klíči pri každom nove mesiaca, 15prvotiny pravekých vrchov, to najlepšie z večných pahorkov, 16to najlepšie zo zeme a z toho, čo dáva, milosť toho, ktorý sídli v Kre. To všetko nech príde na Jozefovu hlavu a na temä zasväteného medzi jeho bratmi! 17Majestátny je ako prvorodený býk. Jeho rohy sú rohy byvola, nimi bije národy až po kraj zeme. Také sú desaťtisíce Efraimove, také sú tisíce Manassesove. 18O Zabulonovi povedal: Raduj sa, Zabulon, na svojich výpravách. A ty, Isachar, vo svojich stanoch! 19Volajú ľudí na vrchy, kde obetujú správne obety, lebo sajú bohatstvá morí a poklady ukryté v piesku. 20O Gadovi povedal: Požehnaný, kto rozširuje Gadov priestor! Usadil sa ako levica; driape rameno, tvár i hlavu. 21Potom si prisvojil prvotiny, videl, že mu bol pridelený náčelnícky podiel. Prišiel ako vodca ľudu, potom, čo vyplnil Jahveho spravodlivosť a jeho výroky o Izraelovi. 22O Danovi povedal: Dan je mladý lev, ktorý vyráža z Bašanu. 23O Neftalim povedal: Neftali nasýtený priazňou, plný Jahveho požehnania: západ i juh si prisvojí. 24O Ašerovi povedal: Požehnaný buď, Ašer, medzi všetkými synmi! Nech je miláčikom svojich bratov a nech si nohu kúpe v oleji! 25Nech sú tvoje závory zo železa a z bronzu a nech tvoja bezpečnosť trvá, pokiaľ žiješ! 26Nikto sa nevyrovná Ješurunovmu Bohu: letí nebom tebe na pomoc, velebne sa nesúc na oblakoch! 27Útočišťom je ti Boh odveký. A dolu na zemi ako večné ramená, ženie pred tebou nepriateľa a hovorí: "Znič!" 28Izrael býva v bezpečí, Jakubov prameň osobitne v krajine obilia a vína, kde z jeho neba rosa kvapká. 29Šťastný si, Izrael! Kto je ako ty, ľud víťazný? Jahve je tvojím ochranným štítom, on je tvojím slávnym mečom. Tvoji nepriatelia budú sa ti líškať, ale ty budeš šliapať po ich chrbtoch.