32. kapitola
1Nebesá, počúvajte, budem rozprávať, počúvaj, zem, slová mojich úst! 2Nech prší ako dážď moje učenie, nech moje slovo padá ako rosa, ako dážď na zelenú lúku, ako lejak na trávu! 3Lebo budem vzývať Jahveho meno; vy velebte nášho Boha. 4On je Skala, jeho dielo je dokonalé, lebo na všetkých jeho cestách je Právo. On je verný Boh, bez neprávostí, on je Spravodlivosť a Priamosť. 5Skazili sa tí, ktorých on splodil bez chyby, pokolenie zvrátené a znetvorené. 6Takto sa odplácate Jahvemu? Ľud bláznivý, zbavený múdrosti! Či nie je on tvojím otcom, ktorému patríš, on, ktorý ťa utvoril a upevnil? 7Rozpomeň sa na dávne časy, uvažuj o rokoch pokolení a pokolení. Spýtaj sa svojho otca, aby ťa o tom poučil; svojich starcov, aby ti to povedali. 8Keď Najvyšší prideľoval národom dedičstvo, keď rozdeľoval Adamových synov, určil hranice národov podľa počtu Božích synov; 9ale podielom Jahveho bol jeho ľud, Jakub bol časťou jeho dedičstva. 10Našiel ho v pustom kraji, uprostred kvíliacej púšte. Ujal sa ho, vychoval ho, chránil si ho ako zrenicu oka. 11Ako orol, čo bdie nad svojím hniezdom, čo krúži nad svojimi mláďatami, rozpína svoje perute, berie ho na ne a nosí ho na svojich krídlach. 12Jahve sám ho vodil; nebolo pri ňom cudzieho boha. 13On mu dával cválať po výšinách zeme, živil ho plodinami poľa, dával mu sať med zo skaly a olej z tvrdého brala; 14kravskú smotanu i ovčie mlieko, spolu s tukom pašienkov, bašanských baranov a capov, s jadrom zŕn pšeničných, a na pitie najčistejšiu krv hrozna. 15Jakub jedol a nasýtil sa, Ješurun stučnel a vzoprel sa. (Ty si stučnel, vypásol a vykŕmil si sa.) Zavrhol Boha, ktorý ho utvoril, pohŕdol Skalou, svojou spásou. 16Dráždievali ho cudzími bohmi, ohavnosťami ho rozhorčovali. 17Prinášali obety démonom, ktorí nie sú Bohom, bohom, ktorých nepoznali, novotám, čo prišli nedávno, ktorých sa ich otcovia nebáli. 18(Zabudol si na Skalu, ktorá ťa priviedla na svet, už si nespomínaš na Boha, ktorý ťa splodil!) 19Jahve to videl a vo svojom hneve zavrhol svojich synov a svoje dcéry. 20A povedal: Ukryjem pred nimi svoju tvár a uvidím, čo sa s nimi stane. Lebo je to zvrátené pokolenie, deti, v ktorých niet vernosti. 21Dráždili ma tým, ktorý nie je boh, rozhorčovali ma svojimi ničotami; ja ich podráždim tým, čo nie je ľud, rozhorčím ich národom hlúpym! 22Lebo z môjho hnevu vzplanul oheň, bude páliť až do hlbín šeolu; zožerie zem i jej úrodu, plameňom zapáli základy hôr. 23Nahromadím na nich pohromy, vystrieľam na nich svoje šípy. 24Budú vycivení hladom, pohltí ich nákaza a jedovatý mor. Pošlem na nich zubiská šeliem i s jedom plazov v prachu. 25Vonku meč narobí siroty, vnútri zavládne hrôza. Zahynú spolu mládenec i deva, dieťa pri prsiach i šedivý starec. 26Povedal by som: "Rozprášim ich, odstránim ich pamiatku z ľudstva," 27keby som sa nebál bezočivosti nepriateľa, že to protivníci zle pochopia a povedia si: "Naša ruka nad ním zvíťazila a Jahve neurobil nič." 28Lebo je to krátkozraký ľud bez rozvážnosti. 29Keby boli múdri, pochopili by to, porozumeli by, aká budúcnosť ich čaká. 30Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc a dvaja zahnať na útek desaťtisíc, ak nie preto, že Skala ich predala, že Jahve ich vydal? 31Lebo ich skala nie je ako naša Skala; to môžu posúdiť aj naši nepriatelia. 32Lebo ich vinič pochádza z viniča Sodomy, a z viníc Gomory: ich hrozná sú hrozná jedovaté, s trpkými strapcami; 33ich víno je dračia otrava, prudký jed vreteníc. 34Ale Izraela je v úkryte pri mne, zapečatený v mojej pokladnici, 35moja je pomsta i odplata pre čas, keď sa im potkne noha. Lebo deň ich záhuby je blízko; rýchlo sa blíži ich osud! 36(Lebo Jahve zaistí právo svojmu ľudu, zľutuje sa nad svojimi sluhami.) Lebo uvidí, že ich sila sa vyčerpáva a nezostáva ani slobodný, ani nevoľník. 37Vtedy povie: Kde sú ich bohovia, skala, kde hľadali útočište 38tí, čo jedávali tuk ich obiet, píjavali ich obetné víno? Nech vstanú a pomôžu vám, nech sú vám záštitou! 39Viďte teraz, že ja, ja Ním som, a niet Boha okrem mňa. Ja dávam zomrieť a dávam žiť; keď raním, ja uzdravím (a nikto sa z mojej ruky nevyslobodí). 40Áno, k nebu dvíham svoju ruku a hovorím: "Ja žijem naveky!" 41Keď nabrúsim svoj blýskavý meč, moja ruka chopí sa súdu, rovnako vrátim svojim nepriateľom, odplatím tým, čo ma nenávidia. 42Opojím krvou svoje šípy a môj meč nasýti sa mäsa: krvi zabitých a zajatých, z hlavy nepriateľských vodcov. 43Nebesia, plesajte s ním, a nech sa mu klaňajú Boží synovia! Národy, plesajte s jeho ľudom a všetci Boží poslovia nech potvrdia jeho moc! Lebo on pomstí krv svojich sluhov, podobne odplatí svojim protivníkom, vráti tým, čo ho nenávidia, a očistí zem svojho ľudu. 44Mojžiš prišiel s Jozuem, Nunovým synom, a predniesol do uší ľudu všetky slová tejto piesne.Zákon, prameň života
45Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu, 46povedal im: "Vezmite si k srdcu slová, ktoré vám dnes zdôrazňujem: prikážte svojim deťom, aby ich zachovávali a do života uvádzali všetky slová tohto Zákona. 47Lebo to nie je pre vás márne slovo, je to váš život a týmto slovom budete dlho žiť v krajine, ktorú zaujmete, keď prejdete Jordán."Oznámenie Mojžišovej smrti
48V ten istý deň prehovoril Jahve k Mojžišovi a povedal mu: 49"Vystúp na vrch Nebo v tomto pohorí Abarim, v Moabskej krajine, naproti Jerichu a obzri si Kanaánsku krajinu, ktorú dávam Izraelcom do vlastníctva. 50Zomri na vrchu, na ktorý vystúpiš, a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a bol pripojený k svojmu ľudu. Keďže ste mi boli neverní uprostred Izraelcov pri vodách Meriby v Kadeši na púšti Cin, 51pretože ste neukázali moju svätosť uprostred Izraelcov, 52uvidíš tú krajinu len zvonka, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelcom, nevojdeš."