Predchádzajúca kapitola

6. kapitola

1Dárius Méd zaujal kráľovstvo vo veku šesťdesiatdva rokov.

Žiarlivosť satrapov

2Dariovi sa zapáčilo ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov pre celé kráľovstvo
3a nad nimi troch najvyšších ministrov, z ktorých jedným bol Daniel; týmto mali satrapovia vydávať počet, aby kráľ neutrpel škodu. 4Daniel tak vynikal nad ministrov a satrapov svojimi mimoriadnymi schopnosťami, že ho kráľ zamýšľal postaviť nad celé kráľovstvo. 5Vtedy najvyšší ministri a satrapovia hľadali proti Danielovi dôvod na obžalobu za spravovanie kráľovstva, ale nemohli nájsť na ňom nijaký dôvod ani chybu, taký bol verný. Nakoľko nebolo možno nájsť na ňom dôvod na obžalobu ani chybu, 6títo chlapi si povedali: "Proti tomuto Danielovi nemožno nájsť nijakú zámienku na obžalobu, ak ju len proti nemu nenájdeme v náboženstve jeho Boha." 7Potom ministri a satrapovia naliehali na kráľa a povedali mu: "Ó, kráľ Dárius, ži naveky! 8My všetci, ministri kráľovstva, miestodržitelia, satrapovia, radcovia a prefekti, sme sa na rade uzniesli požiadať, aby kráľ vydal nariadenie, ktorým by ustanovil nasledujúci prísny zákaz: každý človek, ktorý po tridsať dní prednesie prosbu akémukoľvek bohu alebo človekovi okrem teba, ó, kráľ, bude hodený do jamy s levmi. 9Ó, kráľ, teraz vydaj ten zákaz, a to na písme, a podpíš ho, aby sa nemohol zmeniť a nemohol byť odvolaný, lebo zákon Médov a Peržanov je nezmeniteľný." 10Vtedy kráľ Dárius vydal to nariadenie, a tým zákaz uzákonil.

Danielova modlitba

11Keď sa Daniel dozvedel, že ten výnos bol vydaný, odišiel domov. Okná jeho hornej izby sa otvárali smerom k Jeruzalemu a tam trikrát denne kľačieval na kolenách, modliac sa a oslavujúc Boha, ako to robieval predtým.
12Jeho nepriatelia čakali na príležitosť, aby prichytili Daniela. Pristihli ho, ako sa modlil a vzýval svojho Boha. 13Potom išli ku kráľovi a pripomenuli mu kráľovský výnos: "Ó, kráľ, či si nepodpísal výnos, podľa ktorého každý človek, čo po tridsať dní prednesie prosbu akémukoľvek bohu alebo človekovi okrem teba, bude hodený do jamy s levmi?" Kráľ odpovedal: "Výnos je platný podľa zákonov Médov a Peržanov a ten je nezmeniteľný." 14Nato povedali kráľovi: "Daniel, jeden z judských zajatcov, nedbá na teba, ó, kráľ, ani na zákaz, ktorý si podpísal, ale trikrát denne prednáša modlitby svojmu Bohu." 15Keď kráľ počul tieto slová, veľmi sa nad tým zarmútil. Usiloval sa vymyslieť spôsob, ako Daniela zachrániť, a až do západu slnka sa snažil nájsť východisko. 16Ale tí ľudia znovu naliehali na kráľa slovami: "Uvedom si, ó, kráľ, Médi a Peržania majú zákon, že sa nesmie zmeniť nijaký zákon alebo výnos vydaný kráľom."

Daniela hodia levom

17Vtedy kráľ rozkázal, aby Daniela predviedli a hodili do jamy s levmi. Kráľ povedal Danielovi: "Tvoj Boh, ktorému vytrvalo slúžiš, ťa zachráni."
18Priniesli kameň a položili ho na otvor jamy. Kráľ ho zapečatil svojím pečatným prsteňom a pečatnými prsteňmi svojich veľmožov, aby sa nič nemohlo zmeniť v Danielovej veci. 19Kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil v pôste, nedal si priviesť súložnice, ani nemohol zaspať. 20Na svitaní, len čo sa rozvidnelo, kráľ vstal a ponáhľal sa k jame s levmi. 21Keď prišiel k jame, volal na Daniela úzkostlivým hlasom: "Daniel, sluha živého Boha, vládal ťa ten Boh, ktorému vytrvalo slúžiš, zachrániť od levov?" 22Daniel odpovedal kráľovi: "Ó, kráľ, ži naveky! 23Môj Boh poslal svojho anjela, ktorý zavrel tlamy levov, takže mi neublížili, lebo Boh videl, že som nevinný. Ale ani proti tebe, ó, kráľ, som nespáchal nič zlé." 24Kráľ sa veľmi zaradoval a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy. Vytiahli teda Daniela z jamy a nenašli na ňom nijaké poranenie, lebo sa spoliehal na svojho Boha. 25Kráľ rozkázal, aby doviedli tých ľudí, čo obžalovali Daniela, dal ich hodiť do jamy s levmi aj s ich deťmi a s ich ženami. Ešte ani nedopadli na dno jamy, už sa levy vrhli na nich a rozdrúzgali im kosti.

Kráľovo vyznanie viery

26Vtedy kráľ Dárius napísal všetkým národom, ľudu každej reči po celom svete: "Nech sa vám rozhojní pokoj!
27Nech sa ľud v celej mojej ríši bojí Danielovho Boha a nech si ho uctieva! Lebo on je živý Boh, on žije naveky. Jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené, jeho moc nebude mať konca. 28On je spasiteľ a záchranca konajúci znamenia a divy na nebi i na zemi. On zachránil Daniela z moci levov." 29Sám Daniel požíval veľkú vážnosť počas kraľovania Daria i počas kraľovania Kýra, Peržana.