4. kapitola
Nabuchodonozor rozpráva svoj sen
1 Ja, Nabuchodonozora, žil som bezstarostne doma, šťastný vo svojom paláci. 2 Keď som ležal na lôžku, mal som sen, ktorý ma podesil; nastrašili ma predstavy a videnia, ktoré mi prešli hlavou. 3 Preto som vydal nariadenie, aby predviedli predo mňa všetkých babylonských mudrcov, aby mi dali vysvetlenie sna. 4 Vtedy prišli mágovia, astrológovia, chaldejskí mudrci a veštci a ja som pred nimi porozprával svoj sen, ale oni mi ho nevedeli vyložiť. 5 Nakoniec predstúpil predo mňa Daniel, ktorý podľa mena môjho boha sa menuje Baltazár, v ktorom prebýva duch svätých bohov. Aj jemu som rozpovedal svoj sen: 6 "Baltazár, náčelník mágov, viem, že v tebe prebýva duch svätých bohov a nijaké tajomstvo nie je ti priťažké. Vypočuj si videnie, ktoré som mal vo sne, a povedz mi jeho vysvetlenie! 7 Toto sú videnia, ktoré mi prešli hlavou, keď som ležal na svojom lôžku: Ako som sa díval, videl som prevysoký strome v samom strede zeme. 8 A ten strom sa rozrastal a mohutnel, svojím vrcholom dotýkal sa neba a viditeľný bol až na koniec zeme. 9 Mal prekrásne lístie, hojné ovocie a dával pokrm všetkým žijúcim. Poskytoval tôňu divej zveri, na jeho vetvách hniezdilo nebeské vtáctvo a všetky živé tvory živili sa z neho. 10 Ďalšie videnie, ktoré mi prešlo hlavou na mojom lôžku: Ako som sa tak díval, videl som anjela, svätého, zostúpiť z nebies. 11 Kričal mocným hlasom a toto hovoril: Vytnite ten strom, osekajte mu vetvy, poobtŕhajte mu lístie, rozhádžte mu ovocie! Nech sa rozpŕchne spod neho zverina a vtáctvo z jeho konárov! 12 Ale nechajte v zemi peň i s koreňmi, zakutý v železe a bronze uprostred bujnej trávy poľa, zmáčaný rosou z neba, nech sa delí so zvieratami o trávu zeme. 13 Nech jeho srdce prestane byť srdcom človeka, nech mu je dané srdce zvieraťa. Nech prejde nad ním sedem časov. 14 Toto je výrok vyslovený anjelmi, otázka vyriešená svätými, aby všetci žijúci vedeli, že Najvyšší má vládu nad kráľovstvom ľudí. Komu chce, tomu ho dá a môže nadeň postaviť posledného z ľudí. 15 Toto je sen, ktorý sa prisnil mne, kráľovi Nabuchodonozorovi. Teraz mi ty, Baltazár, povedz jeho vysvetlenie! Hoci všetci mudrci môjho kráľovstva neboli schopní dať mi jeho vysvetlenie, ty mi ho môžeš dať, lebo v tebe býva duch svätých bohov." Daniel vysvetľuje sen
16 Vtedy Daniel, menovaný aj Baltazár, ustrnul na chvíľu, podesený svojimi myšlienkami. Ale kráľ povedal: "Baltazár, nedaj sa podesiť snom a jeho významom!" Baltazár odpovedal: "Pán môj, kiež by tvoj sen platil na tých, čo ťa nenávidia, a jeho vysvetlenie na tvojich nepriateľov! 17 Ten strom, ktorý si videl rozrastať sa a mohutnieť, že svojím vrcholcom dotýkal sa neba a viditeľný bol až na koniec zeme, 18 ktorý mal prekrásne lístie a hojné ovocie, pokrm pre všetkých, pod ktorým bývala divá zver a na jeho vetvách hniezdilo nebeské vtáctvo – 19 ten strom si ty, ó, kráľ. Stal si sa veľkým a mocným. Tvoja moc vzrástla a siaha po nebo a tvoja ríša sa rozkladá až na koniec zeme. 20 Tiež to, ó, kráľ, že si videl svätého anjela zostúpiť z neba a hovoriť: Vytnite ten strom a zničte ho, ale nechajte v zemi peň i s koreňmi, zakutý v železe a bronze, uprostred bujnej trávy poľa, zmáčaný rosou neba, nech má údel s divou zverou, kým neprejde nad ním sedem časov – 21 toto je jeho výklad, ó, kráľ: je to výnos Najvyššieho, ktorý stihol môjho pána, kráľa: 22 Vyženú ťa spomedzi ľudí, budeš žiť medzi divou zverou, budeš jesť trávu ako dobytok, nebeská rosa ťa bude máčať. Sedem časov uplynie nad tebou, kým neuznáš, že Najvyšší vládne nad kráľovstvom ľudí a dá ho tomu, komu chce. 23 Bol vydaný rozkaz, aby nechali kmeň stromu s koreňmi. To znamená, že tvoje kráľovstvo ti zostane, keď uznáš, že Nebesia vládnu nad všetkým. 24 Preto, ó, kráľ, prijmi moju radu, odčiň svoje hriechy dobrými skutkami, a svoje viny milosrdenstvom voči biednym, aby si mohol dlho šťastne žiť." Sen sa splní
25 Všetko toto stihlo kráľa Nabuchodonozora. 26 O dvanásť mesiacov neskôr sa kráľ prechádzal na plochej streche kráľovského paláca v Babylone. 27 "Pozrite, to je ten veľký Babylon, ktorý som ja vystaval ako kráľovské sídlo svojou vlastnou preveľkou mocou na slávu svojho majestátu!" 28 Tieto slová boli ešte na kráľových perách, keď zaznel hlas z neba: "Tebe hovorím, kráľ Nabuchodonozor. Kráľovstvo ti bolo odňaté. 29 Vyženú ťa zo spoločnosti ľudí, budeš žiť medzi divou zverou, budeš jesť trávu ako dobytok a sedem časov uplynie nad tebou, kým neuznáš, že Najvyšší vládne nad kráľovstvom ľudí a dá ho tomu, komu chce." 30 V tej chvíli sa výrok vyplnil na Nabuchodonozorovi. Bol vyhnaný zo spoločnosti ľudí, jedol trávu ako dobytok, telo mu máčala nebeská rosa, vlasy mu narástli ako orlie perie a nechty ako vtáčie pazúry. 31 "Na konci určeného času ja, Nabuchodonozor, som zdvihol svoje oči k nebu a rozum sa mi vrátil. Vtedy som oslavoval Najvyššieho chváliac a velebiac Večne živého: Jeho vladárstvo je večné vladárstvo, jeho kráľovstvo trvá po všetky pokolenia. 32 Všetci obyvatelia zeme sú pred ním ako nič. Ako chce, nakladá s nebeskými vojskami i s obyvateľmi zeme. Nik nemôže zastaviť jeho ruku a povedať mu: Čo robíš? 33 V tej chvíli sa mi vrátil rozum a navrátila sa mi sláva i kráľovský lesk na slávu môjho kráľovstva. Moji radcovia a veľmoži ma vyhľadali. Bol som dosadený späť na svoje kráľovstvo a moja veľkosť ešte vzrástla. 34 Teraz ja, Nabuchodonozor, chválim, velebím a oslavujem Kráľa Nebies, lebo všetky jeho skutky sú správne a jeho počínanie spravodlivé. On vládze pokoriť tých, čo si počínajú pyšne."