Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

Daniel a Belovi kňazi

1 Kráľ Astyages odišiel k svojim otcom a po ňom na kráľovský trón nastúpil Kýros Peržan.
2 Daniel bol dôverníkom kráľa, ktorý si ho ctil viac ako svojich ostatných priateľov. 3 Babylončania mali modlu menom Bele, ktorej obetovali denne dvanásť vriec jemnej múky, štyridsať oviec a šesť súdkov vína. 4 Aj kráľ ju uctieval a každý deň sa jej chodieval klaňať. Ale Daniel sa klaňal svojmu Bohu. 5 Kráľ sa ho pýtal: "Prečo sa neklaniaš Belovi?" Ten mu odpovedal: "Ja neverím v modly urobené ľudskou rukou, ale len v živého Boha, ktorý stvoril nebo i zem a má vládu nad všetkými ľuďmi." 6 Kráľ nato: "Myslíš, že Bel nie je živý boh? Nevidíš, koľko toho poje a vypije každý deň?" 7 Daniel odpovedal so smiechom: "Nemýľ sa, ó, kráľ, tento Bel je znútra blato a zvonku bronz a nikdy nič nejedol ani nepil." 8 Kráľ sa nahneval. Zavolal Belových kňazov a povedal im: "Ak mi nepoviete, kto poje všetky tieto potraviny, musíte zomrieť. Ale ak dokážete, že to je Bel, Daniel musí zomrieť, lebo sa rúhal Belovi." 9 Daniel povedal kráľovi: "Nech sa stane podľa tvojho slova!" Belových kňazov bolo sedemdesiat, nerátajúc ženy a deti. 10 Potom išiel kráľ s Danielom do Belovho chrámu. 11 Belovi kňazi mu povedali: "My vyjdeme von, ty, ó, kráľ, daj predložiť jedlo, namiešať a podať víno. Potom daj zamknúť dvere a zapečať ich svojím prsteňom. Keď prídeš zajtra ráno a nenájdeš, že Bel všetko pojedol, nech zomrieme my, inak nech zomrie Daniel, ktorý luhal proti nám." 12 Nerobili si starosti, lebo pod obetným stolom mali spravený tajný vchod, cez ktorý vždy prichádzali a odnášali obety. 13 Keď vyšli von a kráľ dal predložiť jedlá Belovi, 14 Daniel rozkázal svojim sluhom priniesť popol a posypať ním celú podlahu chrámu v kráľovej prítomnosti. Potom vyšli von, zamkli dvere a zapečatili ich kráľovským prsteňom a odišli. 15 V noci vošli kňazi ako obyčajne, so svojimi ženami a deťmi, a všetko pojedli a popili a potom vyšli von. 16 Kráľ vstal veľmi zavčasu a Daniel takisto. 17 Kráľ sa ho spýtal: "Sú pečate neporušené, Daniel?" "Sú neporušené, ó, kráľ," odpovedal on. 18 Hneď, ako otvorili dvere, kráľ sa pozrel na stôl a hlasne skríkol: "Veľký si, Bel! V tebe niet podvodu!" 19 Daniel sa zasmial, zadržal kráľa, aby nevkročil dnu, a povedal mu: "Pozri na podlahu a všimni si, čie sú to stopy nôh!" 20 "Vidím šľapaje chlapov, žien a detí," povedal kráľ. 21 Vtedy sa kráľ rozhneval a dal pochytať kňazov i so ženami a deťmi. Museli mu ukázať tajné dvere, ktorými vchádzali a poodnášali, čo bolo na stole. 22 Kráľ ich dal pozabíjať a Bela vydal Danielovi, ktorý modlu zrútil aj s jeho chrámom.

Daniel zabíja obrovského hada

23 V Babylone mali obrovského hada, ktorému Babylončania vzdávali božskú úctu.
24 Kráľ povedal Danielovi: "Vari nepovieš, že je z bronzu? Pozri: ten je živý, je a pije. O tomto nemôžeš povedať, že to nie je živý boh. Klaňaj sa mu teda!" 25 Daniel odpovedal: "Ja sa klaniam Pánovi, svojmu Bohu, lebo on je živý Boh. Ó, kráľ, daj mi splnomocnenie a ja zabijem tohto hada bez meča a bez drúka." 26 Kráľ povedal: "Dávam ti splnomocnenie." 27 Vtedy Daniel vzal smolu, loj a chlpy, všetko spolu usmažil, narobil gule a hodil hadovi do pysku. Ten ich pohltal a roztrhol sa. Daniel vyhlásil: "Pozrite, čomu sa klaniate!" 28 Keď Babylončania o tom počuli, rozzúrili sa a postavili sa proti kráľovi. Kričali: "Kráľ sa stal Židom: dovolil zrútiť Bela, nechal pobiť hada a kňazov dal povraždiť." 29 Išli povedať kráľovi: "Vydaj nám Daniela, inak zabijeme teba a tvoju rodinu!" 30 Kráľ videl, že naň mocne naliehajú, a pod nátlakom im vydal Daniela.

Daniel v jame s levmi

31 Hodili ho do jamy s levmi, kde zostal šesť dní.
32 V jame bolo sedem levov, ktorým dávali denne dvoch chlapov a dve ovce. Vtedy im však nedali nič, aby zožrali Daniela. 33 Vtedy žil v Judei prorok Habakuk. Práve navaril jedlo, nakrájal chlieb na misu a vyberal sa na pole zaniesť to žencom, 34 keď mu Pánov anjel povedal: "Zanes to jedlo, ktoré máš so sebou, do Babylonu Danielovi v jame s levmi!" 35 Habakuk odpovedal: "Pán môj, v Babylone som nikdy nebol a neviem, kde je tá jama s levmi." 36 Pánov anjel ho chytil za temeno hlavy a rýchlosťou vetra ho zaniesol za vlasy do Babylonu, kde ho postavil na okraj jamy s levmi. 37 Habakuk zakričal: "Daniel, Daniel, tu máš obed, ktorý ti posiela Boh." 38 Vtedy Daniel zvolal: "Spomenul si si na mňa, Bože môj. Ty nikdy neopúšťaš tých, čo ťa milujú." 39 Daniel vstal a jedol, zakiaľ Pánov anjel ihneď zaniesol Habakuka do jeho krajiny. 40 Na siedmy deň prišiel kráľ žialiť za Danielom. Ale keď došiel k jame a nazrel dnu, videl tam Daniela pokojne sedieť. 41 Vtedy hlasno skríkol: "Veľký si, Pane, Danielov Bože! Niet iného Boha okrem teba!" 42 Dal vytiahnuť Daniela z jamy a dal do nej hodiť tých, čo ho chceli zahubiť. Levy ich hneď požrali pred jeho očami.