14. kapitola
Daniel a Belovi kňazi
1Kráľ Astyages odišiel k svojim otcom a po ňom na kráľovský trón nastúpil Kýros Peržan. 2Daniel bol dôverníkom kráľa, ktorý si ho ctil viac ako svojich ostatných priateľov. 3Babylončania mali modlu menom Bele, ktorej obetovali denne dvanásť vriec jemnej múky, štyridsať oviec a šesť súdkov vína. 4Aj kráľ ju uctieval a každý deň sa jej chodieval klaňať. Ale Daniel sa klaňal svojmu Bohu. 5Kráľ sa ho pýtal: "Prečo sa neklaniaš Belovi?" Ten mu odpovedal: "Ja neverím v modly urobené ľudskou rukou, ale len v živého Boha, ktorý stvoril nebo i zem a má vládu nad všetkými ľuďmi." 6Kráľ nato: "Myslíš, že Bel nie je živý boh? Nevidíš, koľko toho poje a vypije každý deň?" 7Daniel odpovedal so smiechom: "Nemýľ sa, ó, kráľ, tento Bel je znútra blato a zvonku bronz a nikdy nič nejedol ani nepil." 8Kráľ sa nahneval. Zavolal Belových kňazov a povedal im: "Ak mi nepoviete, kto poje všetky tieto potraviny, musíte zomrieť. Ale ak dokážete, že to je Bel, Daniel musí zomrieť, lebo sa rúhal Belovi." 9Daniel povedal kráľovi: "Nech sa stane podľa tvojho slova!" Belových kňazov bolo sedemdesiat, nerátajúc ženy a deti. 10Potom išiel kráľ s Danielom do Belovho chrámu. 11Belovi kňazi mu povedali: "My vyjdeme von, ty, ó, kráľ, daj predložiť jedlo, namiešať a podať víno. Potom daj zamknúť dvere a zapečať ich svojím prsteňom. Keď prídeš zajtra ráno a nenájdeš, že Bel všetko pojedol, nech zomrieme my, inak nech zomrie Daniel, ktorý luhal proti nám." 12Nerobili si starosti, lebo pod obetným stolom mali spravený tajný vchod, cez ktorý vždy prichádzali a odnášali obety. 13Keď vyšli von a kráľ dal predložiť jedlá Belovi, 14Daniel rozkázal svojim sluhom priniesť popol a posypať ním celú podlahu chrámu v kráľovej prítomnosti. Potom vyšli von, zamkli dvere a zapečatili ich kráľovským prsteňom a odišli. 15V noci vošli kňazi ako obyčajne, so svojimi ženami a deťmi, a všetko pojedli a popili a potom vyšli von. 16Kráľ vstal veľmi zavčasu a Daniel takisto. 17Kráľ sa ho spýtal: "Sú pečate neporušené, Daniel?" "Sú neporušené, ó, kráľ," odpovedal on. 18Hneď, ako otvorili dvere, kráľ sa pozrel na stôl a hlasne skríkol: "Veľký si, Bel! V tebe niet podvodu!" 19Daniel sa zasmial, zadržal kráľa, aby nevkročil dnu, a povedal mu: "Pozri na podlahu a všimni si, čie sú to stopy nôh!" 20"Vidím šľapaje chlapov, žien a detí," povedal kráľ. 21Vtedy sa kráľ rozhneval a dal pochytať kňazov i so ženami a deťmi. Museli mu ukázať tajné dvere, ktorými vchádzali a poodnášali, čo bolo na stole. 22Kráľ ich dal pozabíjať a Bela vydal Danielovi, ktorý modlu zrútil aj s jeho chrámom.Daniel zabíja obrovského hada
23V Babylone mali obrovského hada, ktorému Babylončania vzdávali božskú úctu. 24Kráľ povedal Danielovi: "Vari nepovieš, že je z bronzu? Pozri: ten je živý, je a pije. O tomto nemôžeš povedať, že to nie je živý boh. Klaňaj sa mu teda!" 25Daniel odpovedal: "Ja sa klaniam Pánovi, svojmu Bohu, lebo on je živý Boh. Ó, kráľ, daj mi splnomocnenie a ja zabijem tohto hada bez meča a bez drúka." 26Kráľ povedal: "Dávam ti splnomocnenie." 27Vtedy Daniel vzal smolu, loj a chlpy, všetko spolu usmažil, narobil gule a hodil hadovi do pysku. Ten ich pohltal a roztrhol sa. Daniel vyhlásil: "Pozrite, čomu sa klaniate!" 28Keď Babylončania o tom počuli, rozzúrili sa a postavili sa proti kráľovi. Kričali: "Kráľ sa stal Židom: dovolil zrútiť Bela, nechal pobiť hada a kňazov dal povraždiť." 29Išli povedať kráľovi: "Vydaj nám Daniela, inak zabijeme teba a tvoju rodinu!" 30Kráľ videl, že naň mocne naliehajú, a pod nátlakom im vydal Daniela.Daniel v jame s levmi
31Hodili ho do jamy s levmi, kde zostal šesť dní. 32V jame bolo sedem levov, ktorým dávali denne dvoch chlapov a dve ovce. Vtedy im však nedali nič, aby zožrali Daniela. 33Vtedy žil v Judei prorok Habakuk. Práve navaril jedlo, nakrájal chlieb na misu a vyberal sa na pole zaniesť to žencom, 34keď mu Pánov anjel povedal: "Zanes to jedlo, ktoré máš so sebou, do Babylonu Danielovi v jame s levmi!" 35Habakuk odpovedal: "Pán môj, v Babylone som nikdy nebol a neviem, kde je tá jama s levmi." 36Pánov anjel ho chytil za temeno hlavy a rýchlosťou vetra ho zaniesol za vlasy do Babylonu, kde ho postavil na okraj jamy s levmi. 37Habakuk zakričal: "Daniel, Daniel, tu máš obed, ktorý ti posiela Boh." 38Vtedy Daniel zvolal: "Spomenul si si na mňa, Bože môj. Ty nikdy neopúšťaš tých, čo ťa milujú." 39Daniel vstal a jedol, zakiaľ Pánov anjel ihneď zaniesol Habakuka do jeho krajiny. 40Na siedmy deň prišiel kráľ žialiť za Danielom. Ale keď došiel k jame a nazrel dnu, videl tam Daniela pokojne sedieť. 41Vtedy hlasno skríkol: "Veľký si, Pane, Danielov Bože! Niet iného Boha okrem teba!" 42Dal vytiahnuť Daniela z jamy a dal do nej hodiť tých, čo ho chceli zahubiť. Levy ich hneď požrali pred jeho očami.