13. kapitola
1V Babylone žil človek menom Joakim. 2Za manželku si vzal Zuzanu, dcéru Helkiášovu, veľmi krásnu a bohabojnú. 3Jej rodičia, nábožní ľudia, vychovali svoju dcéru podľa Mojžišovho zákona. 4Joakim bol veľmi bohatý a pri dome mal ovocnú záhradu. K nemu sa schádzali Židia, lebo bol najváženejší zo všetkých. 5V tom roku boli ustanovení za sudcov dvaja starší z ľudu, o ktorých platilo Pánovo slovo: "Zloba vyšla z Babylonu, zo starších, zo sudcov, ktorí mali spravovať ľud." 6Títo zasadali v Joakimovom dome a všetci, ktorí mali právny spor, prichádzali k nim. 7Keď ľud napoludnie odchádzal, Zuzana chodievala na prechádzku do záhrady svojho muža. 8Každý deň ju pozorovali tí dvaja starší, ako ide do záhrady a prechádza sa, a zahoreli túžbou po nej. 9Stratili rozum, odvrátili si oči, aby nevideli Nebo, nepamätali na spravodlivé súdy. 10Obidvaja boli ranení žiadostivosťou po nej, ale vzájomne si neprezradili svoje trápenie. 11Hanbili sa prezradiť, že túžili zviesť ju. 12Ale zo dňa na deň s väčšou túžbou sa usilovali vidieť ju. 13Istého dňa sa rozišli s týmito slovami: "Poďme domov, je čas na obed!" A obaja odišli svojou stranou. 14Ale obaja sa vrátili späť, a tak sa znova stretli. Keď sa vzájomne pýtali na príčinu, priznali si svoju náruživosť a dohodli sa na čase, kedy môžu Zuzanu nájsť samotnú. 15Čakali teda na príhodný deň. Zuzana vošla do záhrady ako obyčajne, iba s dvoma služobnými dievčatami, a nakoľko bola veľká horúčava, chcela sa v záhrade okúpať. 16V záhrade nebolo nikoho, iba tí dvaja starší, ktorí sa skryli a pozorovali ju. 17Ona povedala dievčatám: "Doneste mi olivový olej a mydlo a potom zatvorte záhradnú bránu, aby som sa mohla okúpať!" 18Tie urobili, ako im kázala, zatvorili bránu záhrady a odišli bočnými dverami doniesť, čo si Zuzana žiadala. Starších nevideli, lebo boli ukrytí. 19Len čo dievčatá odišli, dvaja starší vyskočili a pribehli k nej. 20"Pozri," povedali, "záhradná brána je zatvorená, nik nás nevidí. My horíme žiadostivosťou po tebe, privoľ a oddaj sa nám! 21Inak vypovieme proti tebe ako svedkovia, že tu bol mládenec a preto si dievčatá poslala preč od seba!" 22Zuzana s plačom zvolala: "Som zovretá zo všetkých strán: Ak to urobím, čaká ma trest smrti. Ak neurobím, neuniknem z vašich rúk. 23Ale lepšie pre mňa nevinne upadnúť do vašich rúk, ako zhrešiť pred tvárou Pána." 24Vtom Zuzana skríkla veľkým hlasom, ale aj dvaja starší kričali proti nej. 25Jeden z nich bežal otvoriť záhradnú bránu. 26Keď domáci počuli krik v záhrade, vbehli dnu cez bočné dvere pozrieť, čo sa robí. 27Keď starší podali svoje vysvetlenie, sluhovia sa veľmi hanbili, lebo také niečo sa ešte nikdy o Zuzane nepovedalo. 28Na ďalší deň sa ľud zhromaždil u jej muža Joakima. Prišli aj dvaja starší, plní zločinných úmyslov Zuzanu zabiť. 29Povedali pred ľudom: "Pošlite po Zuzanu, Helkiášovu dcéru, Joakimovu ženu!" 30Poslali teda po ňu. Prišla so svojimi rodičmi, so svojimi deťmi a so všetkými príbuznými. 31Zuzana bola veľmi jemná a neobyčajne krásna. 32Bola zahalená závojom, nuž tí zločinci rozkázali, nech jej strhnú závoj, aby sa tak popásali na jej kráse. 33Vtedy sa rozplakali všetci jej príbuzní a priatelia. 34Tí dvaja starší vstali pred zhromaždením a položili ruky na jej hlavu. 35Ona s plačom pohliadla k nebu, lebo jej srdce sa spoliehalo na Boha. 36Starší povedali: "Keď sme sa my prechádzali po záhrade sami, táto žena vošla s dvomi slúžkami. Zatvorila bránu a dievky poslala preč. 37Nato prišiel k nej mládenec, ktorý bol skrytý, a súložil s ňou. 38My sme boli v rohu záhrady a keď sme videli tú nehanebnosť, pribehli sme k nim. 39Pristihli sme ich pri hriechu, ale mládenca sme nemohli chytiť, lebo bol silnejší ako my, otvoril bránu a utiekol. 40Ale túto sme chytili a pýtali sme sa, kto to bol. 41Ale ona nám to nechcela povedať. Toto je naše svedectvo." Zhromaždenie im uverilo, lebo boli starší ľudu a sudcovia, a odsúdilo ju na smrť. 42Zuzana hlasno zvolala: "Večný Bože, ty poznáš všetky tajnosti, ty vieš všetko prv, než sa to stane. 43Ty vieš, že proti mne nepravdivo svedčili. A teraz mám zomrieť, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zlostne vymysleli proti mne." 44Pán ju vypočul. 45Keď ju viedli na smrť, Boh vzbudil nábožného ducha mládenca menom Daniel, 46ktorý začal kričať: "Ja som čistý od krvi tejto ženy." 47Všetok ľud sa obrátil k nemu a pýtali sa ho: "Čo tým chceš povedať?" 48Predstúpil doprostred nich a povedal: "Takí ste nerozumní, Izraelci? Odsúdili ste Izraelovu dcéru bez vyšetrovania a bez zistenia pravdy. 49Vráťte sa na súd, lebo títo falošne svedčili proti nej." 50Všetok ľud sa ihneď vrátil a starší z ľudu povedali Danielovi: "Poď, sadni si medzi nás a vysvetli nám vec, lebo Boh ti dal hodnosť staršieho." 51Daniel im povedal: "Oddeľte ich ďaleko od seba a ja ich vyšetrím." 52Keď ich oddelili, Daniel predvolal jedného z nich a povedal mu: "Ty starý hriešnik! Teraz vyšli najavo tvoje predošlé hriechy! 53Vynášal si nespravodlivé rozsudky, nevinných si odsudzoval a vinných si prepúšťal, hoci Pán povedal: "Nevinného a spravodlivého nesmieš dať zabiť!" 54Nuž teraz, ak si ju videl, povedz nám, pod ktorým stromom si ich videl baviť sa spolu!" Ten odpovedal: "Pod tisom." 55"Veľmi dobre," povedal Daniel, "táto lož padne na tvoju hlavu, lebo Boží anjel už prevzal od Boha rozsudok nad tebou a rozsekne ťa na dvoje." 56Dal ho odviesť a predviesť druhého. Tomu povedal: "Potomok Kanaánov, a nie Júdov! Krása ťa zviedla a žiadostivosť ti pomútila hlavu! 57Tak ste si počínali s Izraelovými dcérami a ony zo strachu sa bavili s vami. Ale judská dcéra nemohla strpieť vašu zlobu. 58Teda, povedz mi, pod ktorým stromom si ich pristihol baviť sa?" Povedal: "Pod dubom." 59Daniel mu povedal: "Veľmi dobre. Táto lož padne na tvoju hlavu, lebo Boží anjel čaká s mečom, aby ťa rozťal napoly, aby vás zabil." 60Vtedy celé zhromaždenie vypuklo v hlasné výkriky a chválilo Boha, záchrancu tých, čo v neho dúfajú. 61Potom sa obrátilo proti tým dvom starším, lebo ich Daniel usvedčil z ich vlastných úst, že vydali nepravdivé svedectvo. 62Podľa Mojžišovho zákona naložili s nimi tak, ako oni vo svojej zlobe chceli naložiť so svojím blížnym. Usmrtili ich. Tak bola v ten deň zachránená nevinná krv. 63Helkiáš a jeho žena ďakovali Bohu za svoju dcéru Zuzanu, tiež jej manžel Joakim a všetci jej príbuzní, pretože sa na nej nenašlo nič nemravné. 64Od toho dňa a naďalej Daniel sa stal veľkým v očiach ľudu.